Guantánamo v Disneylande
Nedokonalý nezmysel
Tohoročný britský film Perfect Sense, preložený ktovie prečo ako Dokonalý súlad, je žánrovo nový príspevok do kategórie tzv. minimal sci-fi (ako napr. Solaris alebo 451º Fahrenheita). Na rozdiel od hyperakčných amerických zlátanín sa toho na plátne veľa nedeje, teda až na to, že vonku sa rabuje a vlastne celá spoločnosť postupne prestáva fungovať. Ale to všetko len na pozadí opozeranej telesnosti oboch ťahákov filmu (pravého prsníka Evy Green a tieňa McGregorovho penisu). Je smutno-smiešne, keď (na rozdiel od Milly Jovovich či koho) epidemiologička nielen nezachráni svet, ale ešte sama nakazí svojho milenca – taký opačný extrém, i keď o dosť bližší každodennej realite. Nechýba niekoľkominútové prežieračkové klišé, štipka násilia na ulici a reklama na smirting. Psychologizácia postáv by možno aj obstála, sami seba označujú za párik hajzlíkov (Mr. & Mrs. Asshole), ale celkové vyznenie filmu je banálne a dosť naivne moralizujúce. Obe stars už hrali v lepších filmoch a obaja to dobre vedia. Našťastie na festivale boli lepšie filmy, počas ktorých nebolo také dôležité pozerať na hodinky.
Málo slov, veľa vulgarizmov a krčmových frazeologizmov, chvenie stromov, konzumácia psychiatrických liekov, ale aj kúsok romantiky alebo čo. Asi tak by sa dal charakterizovať pekne animovaný Alois Nebel. Jeho Vianoce boli naozaj dojemné. Ako zaujímavosť, v protiklade k presným minútam príchodu vlakov do každej päťčlennej dedinky, ktoré sa Nebel naučil spamäti, sa vo filme neuvádza čas deja priamo, ale pomocou činnosti Václava Havla. Padne aj najsprostejší vulgarizmus na jeho adresu, čo je dosť lacné, aj keď je to od „cigavhube“ zloducha. Vo filme však boli nelogické a nedovysvetlené momenty. Suverénne to vyhrala záverečná scéna so sekerou. Veď kto by len tak nezložil nabitú pištoľ, keď ho protivník môže pekne rozsekať po celom autocampe? Na prekvapenie ilustrátor pôvodného komixu Jaromír 99 sa autorsky podieľal aj na piesňach k filmu. Na diskusii po premietaní režisér Luňák potvrdil, že Nebel stál 80 miliónov českých korún, čo je trocha veľa vzhľadom na výsledok. V Amerike asi Nebel nebude mať veľkú šancu, ale Luňák s hercom Krobotom, ktorého rotoskopicky prekreslili, už chystajú niečo ďalšie. Inšpiráciou k Nebelovi vraj nebol ani tak Temný obraz (a už vôbec nie Valčík s Bašírom, chybne uvádzaný ako prvý rotoskopický film vôbec), ako Návrat idiota a von Trierova Európa.
Konkláve má (akože) problém
Neviem, aké stanovisko k filmu Habemus papam (Máme pápeža) zaujal Vatikán, a ani ma to nezaujíma. Úplne mi stačí jeho stanovisko k nedávnemu opätovnému nevyriešeniu „samovraždy“ „božieho bankára“ Calviho, k sprenevere biliónov lír vatikánskou bankou IOR cez Panamu a blahorečenie pána Wojtylu, ktorý ani za toho trojmonoteistického Boha netušil, že v prepočte milióny ukradnutých dolárov sa dostali k poľskej Solidarite. Niežeby toto bolo témou filmu, ale keďže režisér Moretti je tvorivo zapálený proti Berlusconimu, členovi č. 1816 temnej lóže P2, ku ktorej patrilo mnoho vážených občanov Vatikánu, bol by zrejme namieste trocha tvrdší a černejší humor. Žiaľ Moretti, ktorý sám hral najlepšieho psychoanalytika (dokonca lepšieho ako jeho psychoanalytická exmanželka a jej nový psychoanalytický priateľ), vykreslil konkláve ako tlupu neškodných dobráckych (a ľudských) deduškov, ktorí si nevedia rady so slabošským (ne)vodcom miliardy veriacich. Pekné na filme bolo, že napriek jednoduchému deju obsahoval nečakané zvraty a nápadito vykľučkovával zo schémy očakávaného vývoja. A to je fajn, aj keď vzhľadom na uvedené súvislosti a odmietnutú pitvu Jána Pavla I. nie je dôvod domnievať sa, že by rebelujúceho dedka vatikánsky matrix hodil cez palubu inak ako v dreve.
Pri ruskom filme Faust pobavilo, ako sa z kina postupne vytrácali menej otrlí diváci. Najprv slečny, osamote, potom v dvojiciach a napokon aj zmiešané páry. Drvivá väčšina však ostala do konca. Nechcelo sa mi veriť, že som si dobre zapamätal údaje, ruština vo filme znela dokopy možno minútu, inak boli dialógy v nemčine. Nesedel mi ani rok výroby 2011, pretože takéto filmy sa už dnes netočia. Takú jemnú, no predsa úchylnú éterickú hrdinku nepamätám od čias Jirešovej Valerie. Faustov príbeh Sokurov očividne posunul inam, no kulisy sú verne historické. Faust je kladný hrdina, fascinovaný a manipulovaný mutantom bez kopyta a rohov (no s podivnou rohovkou); chlapík, ktorý predbehol neprajnú dobu a nemá čo stratiť. Teda okrem duše, údajne. Faust nevdojak spácha zločin a keď sa mu následne budúcnosť začne rozpadať pred očami, rozhodne sa svoj už aj tak zničený život obetovať v prospech krátkej ilúzie inak nenaplnenej lásky. K rolovaným menám bez diakritiky - nemálo z nich bolo českých - hrá petrohradský symfonický orchester. Zrejme nezaškodí vidieť aj predchádzajuce časti tetralógie.
Banksy cez Brainwashop
Dojatie z filmu Exit Through the Gift Shop (Únik cez darčekovú predajňu) vydržalo od úvodných titulkov asi hodinu, potom som si zvykol. Banksy je nielen kráľ streetartu, ale aj mystifikácie. Vidno ho len zozadu v mikine s kapucňou na hlave, prípadne štvorčekmi veľkosti menšieho Invadera cez tvár. Okrem nich dvoch na kameru rozprávajú a najmä pred ňou striekajú a lepia ďalšie veličiny: Shepard Fairey, Ron English, Mr. Brainwash a iní. Bez pána Brainwasha by tento unikátny a ultimátny dokument nikdy nebol vznikol. No pravdou je aj to, že bez Banksyho by vznikol iba úplne iný film, verný jeho vlastnej myšlienke - ukázať, že streetart nie je o prachoch. Lenže pouličné umenie je o všeličom - o lození po strechách a utekaní pred fízlami, kýbli ružovej farby vyliatom v kufri, desaťlibrovkách s Dianou namiesto dôchodkyne, nakrivo prezváranej telefónnej búdke, Guantáname v Disneylande, no aj o aukciách a snobských zberateľoch. Exit Through the Gift Shop je skvelým prierezom scénou a ide ešte ďalej. Život je krásny a tak sa Francúz s bokombradami, ktorý nakrúca všetko a neustále, vyšplhá po rebríku z prvej ruky až na obálku LA Weekly a čerstvou zlomeninou došľapne na svoj milión. With a little help from his street friends. Asi o ňom ešte budeme počuť. MBW, nie BMW - Mr. Brainwash.
No a potom festival ponúkol filmy, ktorých hlavný odkaz je, že niekde inde sa mnohí majú o dosť horšie. Ale chodia so vztýčenou hlavou a robia čo môžu, aby sa mali o milimeter lepšie alebo aspoň rovnako. Ako napríklad Bengálsky detektív. Čo je kyberšikana na kyberia.sk oproti smrti manželky, prípadne syna, ktorého aj s kamarátmi vrahovia roztrhajú na kusy, vybijú im zuby, zoberú mobily aj šaty a rozhádžu po trati. Detektív z Kalkaty dobre vie, že v jeho krajine je 70 % percent vrážd neobjasnených, no aj keď sa snaží, nemôže prípad doriešiť, pretože policajti aj operátori mu hádžu polená pod nohy. Aby mohol finančne zabezpečiť rodinu, berie aj prípad falošných šampónov, na čo doplatí zas len obyčajný predavač. No a „očko“ ma ešte elán prihlásiť sa do tanečnej súťaže a odmalička pripravovať syna na dráhu v jeho stopách. Ale z neho bude asi skôr šoumen. Po otcovi, samozrejme.
Foto: Faust
(http://myspace.com/memfer)
