Zahubme vojnu!
Vojna!
Čo je to vlastne vojna?
Čo z nej kto má?
Komu je ona vhodná?
Lafety diel sú vojna azda?
Zástupy vojsk, čo polia brázdia?
Či je to obyčajná vražda?
Peklo je vojna každá!
Vojna sú mŕtve navŕšené telá,
hlavy prebité od šrapnela,
spálené zruby, čo domovmi boli,
tisícky tisíc
mĺkvych hrobov v poli,
tisícky tisíc
nezmyselných smrtí,
predsmrtný nárek detí zachrípnutý.
Spálený kameň ...
Opustená cesta,
sadze a popol
pokrývajúce mestá.
Vojna
je buchot bariel po zemi,
nesmierne veľa strát a lúčení...
Imperialistom
vojna chutí,
ich čierne svedomie sa nezarmúti.
Na ľudí len tvárou sa podobajú,
no srdce, srdce vlčie majú.
Odlievajú delá, kujú strašné zbrane,
akoby nám varili jedlá nevídané.
Poľahky,
ako keby varili len kašu,
popredajú život náš, i smrť našu.
Ľudia!
Sme azda celkom bez sily?
Nedovoľme, aby čo chcú robili.
Ruky im zviažme,
nohy spútajme,
úmysly kruté
popretŕhajme!
Ak sa spojíme,
silní sme a mocní,
hnev náš prekazí hanebnosti
štváčov vojnových!
Hľaďte, stále stroja
nové hrôzy a ohavnosti,
nové vojnové základne,
a čože sú oni – vari bohovia?!
Vojna sa zase blíži,
už je celkom blízka
a znova všetko zmení
na popol spáleniska.
My, vojnu nechceme,
my, v mieri chceme žiť!
Ľudia, my musíme
tú vojnu zahubiť!
Preložil: Július Kokavec
Upravila a recitovala: Terézia Szabová - Kornošová
Báseň je z antológie protifašistickej poézie:
VERŠE PROTI SMRTI
Vydal Slovenský spisovateľ 1980.
