Pravica chce vládnuť za každú cenu
Pripomeňme, že všetko začali vnútorné boje v najnečitateľnejšej strane Věci veřejné (VV), ktorú politológovia radi porovnávajú s našou stranou Sloboda a solidarita. Rovnako ide o liberálov, rovnako je ich hlavnou agendou boj proti korupcii a rovnako zlyhávajú vo všetkom, čo voličom nasľubovali. Kameňom úrazu sa stal minister dopravy za VV Vít Bárta, ktorý ako podnikateľ vlastnil súkromnú bezpečnostnú službu. Zdá sa, že tá sledovala a odpočúvala mnohých politikov a včera sa našla ploštica aj u bývalej šéfky poslaneckého klubu VV Kristýny Kočí.
Hlavnou rozbuškou sa však stali obvinenia zvnútra strany, že Bárta podpláca nespokojných poslancov. VV sa už dlhší čas topia v korupčných aférach, alebo vážnych podozreniach. Napríklad mladý poslanec Michal Babák nevie vysvetliť, odkiaľ vzal 6 miliónov korún, ktoré daroval strane. Najskôr tvrdil, že si ich požičal, potom, že ich má od firiem, ktoré, ako zistili novinári, boli už dávno v strate, či len miernom zisku. Za všetkým má stáť Bárta, ktorý je považovaný za skutočného vodcu strany, nie oficiálny predseda, minister vnútra a bývalý populárny investigatívny novinár Radek John.
VV pod stálym tlakom
O Bártovej pozícii už úplne otvorene prehovoril aj premiér Nečas, podľa ktorého na koaličné rokovania chodil za R. Johna väčšinou minister dopravy. Predseda vlády chcel ministra vnútra odvolať nielen pre neobľúbenosť medzi pracovníkmi celého rezortu, ale najmä preto, že ho reálne viedol práve V. Bárta. Novinári pritom našli dokumenty, ktoré dokazujú, že Bárta išiel do politiky cielene, aby získal moc nad prideľovaním vládnych zákaziek. A VV sa preňho stali „bábkovou“ stranou s „bábkovými“ predstaviteľmi, ktorí v skutočnosti robili to, čo potreboval on.
Věci veřejné sú teraz ocitli v hlbokej kríze. Nielen pre odchod zopár poslancov, či niekoľkých komunálnych politikov, alebo pre odpor verejnosti voči Bártovi a odpor policajtov a hasičov voči Johnovi. Odhalenia o ich pozadí a netransparentnom fungovaní určite povedú k ich ďalšiemu oslabeniu. Nečudo, že premiér Nečas nedávno zopakoval postup Mikuláša Dzurindu u nás z roku 2005 voči ANO: otvorene vyzval „utečencov“, nech získajú ďalších, aby si pravica udržala v parlamente aspoň tesnú väčšinu aj bez „oficiálnych“ VV.
Po včerajšom zasadaní koaličnej rady to síce už také „horúce“ nevyzerá, ale šéf kabinetu drží svojho koaličného partnera stále pod tlakom. Až do poslednej chvíle síce musel čakať, kedy ho vlastne prijme prezident Václav Klaus, ale napokon mu predsa včera dal návrh na odvolanie celej plejády ministrov za VV. A večer jeho hovorca oznámil, že ďalšie rokovanie koaličnej rady nezvolá P. Nečas skôr, než prezident ministrov odvolá. Navyše Nečas nechce vyhovieť ani požiadavke VV, že z vlády musí odísť aj vplyvný podpredseda ďalšieho koaličného partnera TOP 09 a minister financií Miroslav Kalousek. Iba „véčkarmi“ kritizovaný minister obrany Alexander Vondra sám dal svoju funkciu premiérovi „k dispozícii“.
Nový boj o rezorty
Foto: Václav Klaus
Zdroj foto: archív redakcie
Situáciu opäť využíva prezident Václav Klaus, ktorý sa nikdy nezmieril s tým, že by už nemal byť lídrom českej pravice a akoby žiarlil na všetkých svojich nástupcov na čele ODS. Predbežne Nečasovi odmietol vyhovieť, hoci je jasné, že podľa ústavy to skôr či neskôr bude musieť urobiť. Podľa českých novinárov zachrániť svojho obľúbenca V. Bártu (a pomôcť VV), hoci vlani v máji vyhlásil, že „kam bude prebiehať ten či onen poslanec Věcí veřejných je naozaj úplne jedno a ani ja, ani česká verejnosť to určite nebude považovať za zbehnutie.“ Ale nepochybne mu ide aj o udržanie pravicovej vlády, ktorú zachraňoval i v decembri minulého roku, keď vyhlásil, že bude garantom koaličných dohôd (aby v januári potom povedal, že žiadne neexistovali).
Lenže nech sa Klaus akokoľvek usiluje, česká vláda je až po krk v podozreniach a klientelistických a korupčných škandáloch. Petr Nečas rozohral hru na silného premiéra, ktorý si dokáže urobiť poriadok, aj keby to znamenalo, že musí „pozametať“ so svojimi koaličnými partnermi. A s VV to práve robí, lebo krízu chce vyriešiť dodatkom ku koaličnej zmluve, podľa ktorej by sa na novo prerozdelili rezorty. Věci veřejné sú pod takým tlakom, že už súhlasili aj s odchodom svojho (oficiálneho) straníckeho šéfa z vlády, ale odmietajú pustiť rezort vnútra. Ale Nečasove postoje nenechávajú na pochybách, že práve odňatie tohto silového rezortu „véčkarom“ je hlavný motív premiérovho otvárania koaličnej zmluvy.
Po včerajšku to vyzerá tak, že sa mierne zvýšili „šance“ na udržanie sa pravicovej vlády, všetko však bude závisieť od toho, ako veľmi budú VV ochotné ustúpiť, len aby zostali vo vláde. Česká a slovenská sa pritom podobajú ako vajce vajcu. Obe sú pravicové, obe tvoria (aj) nestabilné subjekty z odídencov, či úplne nových ľudí bez akýchkoľvek skúseností. Obe majú dravý novučičký liberálny subjekt, ktorý zlyháva pri plnení svojich predvolebných deklarácií. A obe sa topia v korupčných škandáloch.
Nedôvera voličov k tradičným stranám
Popularitu stráca český kabinet aj kvôli presadzovaným „reformám“, ktoré akoby „z oka vypadli“ našim z rokov 2002 – 2006. Veď poradcu ministra zdravotníctva robí Rudolf Zajac. A hoci napr. dôchodková by mala byť oveľa miernejšia, než na Slovensku, podľa posledného prieskumu preferencií by ľavicová opozícia pohodlne vláda (samozrejme, len hypoteticky, lebo s koalíciou ČSSD a KSČM nikto v ČR nepočíta). Suverénnym lídrom je ČSSD (28 – 34 percent podľa jednotlivých prieskumov) a to ešte nie sú výsledky odrážajúce aktuálny vývoj. Nepopulárne pravicové reformy a výrazne akcieschopnejšia odborová centrála než u nás sú tiež vodou na mlyn sociálnym demokratom (zatiaľ čo komunisti oproti minulosti mierne strácajú).
Zaujímavý bude najmä ďalší osud strany Věci veřejné. Po obrovskom sklamaní, ktoré v predošlom volebnom období znamenali pre verejnosť Zelení akoby kopírujú ich osud ďalší pozbieraní liberáli. V tomto prípade si síce podnikatelia nekúpili „zavedenú“ značku, ale postavili úplne nový subjekt. Lenže podoba v účasti v pravicovej vláde „až za hrob“, silné prepojenia na podnikateľské lobby, deklarovaný boj proti korupcii a iným „tradičným“ neduhom českej politiky, ale najmä nesplnené kľúčové sľuby – je až zarážajúca. Keď zoberieme do úvahy fakt, že TOP 09 sa od VV odlišuje len tým, že ju založili už známi politici, ktorí však na druhej strane vo svojich predošlých politických funkciách „pohoreli“, ukazuje sa tu nezlomné odhodlanie českých voličov vždy hľadať niečo nové, čo dobre vyzerá, ale nestojí to na žiadnych osvedčených tradíciách a hodnotách.
Zároveň je to však varovanie tradičným stranám, že voliči opakovane pred nimi, ktoré by mali byť čitateľné, transparentné a predpovedateľné vo svojom konaní, uprednostnia radšej neznámych populistických nováčikov, ktorí sa okamžite po voľbách vykašľú na svoje zásadné sľuby, len aby mohli byť vo vláde. Aj v tomto je ukrytá jedna z výrazných podobností medzi situáciu v Česku a na Slovensku.
Foto: Český premiér Petr Nečas
Autor foto: SITA/Dušan Hein
