Maďarský primát - pesimizmus
Koncom augusta na margo diskusie zmierlivo napísala: „Ohlasy na môj text mi pomohli pochopiť pesimistický, osudový pohľad môjho maďarského manžela na veľa vecí. Prinajmenšom viem, že taký nie je iba on, ale celá ich kultúra.
Prinášame jej príspevok a časť diskusie.
Maďarský pesimizmus je legendárny a Maďarsko v ňom má európske a vari aj svetové prvenstvo. Najmä ak sa berie do úvahy relatívny ekonomický blahobyt väčšiny obyvateľov tejto krajiny. Maďarský pesimizmus nie je nič nové. Pod titulkom Maďari prosperujú skľúčene uviedli v roku 1991 New York Times, že „prieskumy jeden po druhom ukazujú, že tento národ je najskľúčenejší vo Východnej Európe - nešťastnejší a uplakanejší nad budúcnosťou oveľa viac než susedné krajiny, kde je nezamestnanosť dvakrát taká vysoká, inflácia kolíše v dvojciferných číslach a nacionalistickí extrémisti vybičúvajú dávne spory“. Autor citoval aj Józsefa Antala (nebohého prvého posttotalitného maďarského premiéra - pozn. red.) ktorý povedal, že Maďari budú vždy vidieť to horšie. Sčasti to vychádza z ich sedliackej mentality, ktorá nikdy nepredpovedala dobrú úrodu a dodal, že tak, ako je americký optimizmus motorom amerického života, majú Maďari tendenciu byť pesimistami. Každá obnova v našej histórii sa vždy zrodila v pesimizme, ešte aj naša hymna je pesimistická, uzavrel.
Večne „ukrivdení“ Maďari
Obyvatelia krajín susediacich s Maďarskom, ktorí majú oveľa nižší životný štandard, sú optimistickejší než Maďari, ktorí oplakávajú fakt, že v histórii boli vždy poškodení. Odvolávajú sa pritom na mongolské hordy, Moháč, tureckú okupáciu, habsburskú vládu, Trianon, dve stratené vojny, rok 1956. Pritom napríklad Poľsko nebolo v modernej dobe šťastnejšie než Maďarsko. Po roku 1795 zmizlo z máp, ale Poliaci vždy verili, že jedného dňa sa znovu zrodí.
Maďari sa cítili ekonomicky nadradení voči niektorým zo svojich susedov (čo však nie je to isté, ako optimistický pocit) v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Kým Poliaci mali prázdne obchody, ich životná úroveň stúpala a oni sebaisto a nevkusne žartovali na účet svojich poľských „bratov“. Podľa poľského porekadla Polak-Węgier - dwa bratanki, i do szabli i do szklanki. Pozná ho každý Poliak, ale v tých dňoch sa na poľsko-maďarské bratstvo pozabudlo. V Maďarsku sa zase hovorilo Keresztek helyett inkább búzát kellene vetniük, teda Namiesto krížov by mali siať pšenicu, čiže radšej niečo robiť, ako sa len prežehnávať.
Teraz si však Maďari myslia, že kým Poliakom sa vodí skvele, oni sú na tom úplne najhoršie, a to nielen v Európe. Samozrejme, že sa mýlia. Veď hoci maďarskí politici tvrdia, že ekonomické problémy Maďarska sú unikátne, finančná a ekonomická kríza zasiahla celý svet.
Pravda, Maďarsko bolo prvou krajinou regiónu, ktorá sa ocitla v ťažkostiach pre privysokú zadlženosť vlády i súkromníkov, ale bolo aj prvé, ktoré dostalo pomoc od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Zdá sa však, že skôr či neskôr skončia všetky krajiny na jednej lodi. Rumunsko sa usiluje dostať od MMF pôžičku a Slovensko doteraz predstavované ako žiarivý príklad fiškálneho manažmentu, môže skončiť vo vážnej recesii, pretože sa príliš spolieha na automobilový priemysel.
Čím je horšie, tým viac treba plakať
Moderátor relácie Kontra na KlubRádio József Orosz na margo osudového maďarského postoja k ekonomickej kríze uviedol pár príkladov. Bývalý minister Megyessyho vlády vtedy napríklad oznámil, že Maďarsko je už v intenzívnej opatere, ale nie je mŕtve. Alebo niekoľko maďarských titulkov z posledného obdobia: Situácia je horšia než v októbri, Kríza: podľa Bajnaia je amputácia nevyhnutná, Sedíme na časovanej bombe krvavého sociálneho ataku, Nádej je v nedohľadne...Všetky sú protikladom k všeobecne oveľa optimistickejším titulkom v anglických či amerických novinách.
V interview v Napkelte (MTV) sa známeho ekonóma redaktorka spýtala: „Pred pár týždňami ste povedali, že táto recesia sa skončí v polovici roka. Čo poviete teraz?“ Ten vysvetľoval, že situácia sa mení zo dňa na deň a predpovedať budúcnosť je ťažké. Redaktorka sa však pridŕžala najhoršieho možného scenára a zdala sa frustrovaná, že sa nedozvedela o bezprostrednom ekonomickom kolapse krajiny.
Šéf maďarskej Národnej banky zasa oznámil, že krajina je v takých ťažkostiach, až môže padnúť na dno mora. V skutočnosti voda siahala tak po nos. Guvernér takmer denne (s výnimkou svojej dovolenky v týždni, keď sa krajina akože potápala!) vyslovoval nejaké tie hororové predpovede a potom sa zdal prekvapený, že forintu sa nedarí dobre. Šéf centrálnej banky by však mal byť opatrnejší v tom, čo hovorí a pochybujem, že to nevie.
Jediné správne riešenia sú naše!
A potom ekonómovia. Ekonómia predsa nie je veda, pri ktorej by bolo ťažké potvrdiť či sfalšovať experimenty. Jestvujú rôzne ekonomické teórie, rôzne ekonomické školy či presvedčenie, ale maďarskí ekonómovia predkladajú svoje recepty ako zbožnú pravdu. Historik András Gerő správne upozornil, že by bolo primeranejšie, keby svoje teórie uvádzali slovným spojením „podľa mojej mienky“. Lenže ekonómovia Reformnej aliancie sú si istí, že je jediná primeraná ich liečba.
László Bokros je zasa presvedčený, že záchranou pre krajinu bude jeho šoková terapia. Vo svojich mediálnych vystúpeniach hrdo oznamoval, že sa práve vrátil z Ukrajiny, kde bol ako zvyčajne pozvaný stabilizovať tamojšiu ekonomiku. Veľa šťastia! Jeho podporovatelia podčiarkujú, aké skvelé výsledky dosiahol na Slovensku. Čo by sa však stalo, keby sa v nasledujúcom štvrťroku Slovensko prepadlo do recesie? Čo by o ňom hovorili potom? Že jeho kúra nefunguje dlhodobo? Alebo že slovenská vláda urobila niečo, čo oslabilo výsledky Bokrosovho slovenského balíčka? Ak je Bokros kľúčom k riešeniu svetovej finančnej krízy, mali by ho pozvať do USA, kde sa začala a všetko by bolo v momente O.K.
Maďarsko však so svojimi problémami nie je ojedinelé a v tomto momente dokonca nie je na tom tak zle, ako niektoré iné krajiny. A všetok negativizmus môže pôsobiť deštruktívne, tvoriac škodlivý obrat späť tak, ako je to s nekonečnou slučkou. Ochromená ekonomika a pesimistická populácia sa môžu navzájom posilňovať. Nie som ani ekonómka, ani lekárka, ale viem, že v oboch týchto prípadoch je optimizmus kritickým komponentom obnovy. Ľudia v USA či v Kanade, ktorí sú finančnou a ekonomickou krízou postihnutí možno viac ako Maďari sú zväčša optimistickejší. Veria, že hlboká recesia sa skončí, hoci nevedia kedy. A niektorí, nasledujúc Obamu, veria, že pokles prináša príležitosti pre nové idey, nové začiatky, revitalizáciu amerického biznisu a spoločnosti. Kto v Maďarsku odštartuje kampaň, ktorá by zmenila postoje ľudí?
Reakcie na úvahy blogerky Bonie
Porazenecký pohľad vyzerá ako súčasť maďarskej kultúry od samého počiatku. To robí veľmi ťažkými, ak nie nemožnými, zmeny. Dokonca aj keby koktejl tradičného pesimizmu a amerického „go-get-it-done“ optimizmu pravdepodobne vyústil v najrealistickejší pokus žiť ďalej. Také isté je to s krízou. Pravdaže je to vážna záležitosť, ale je smiešne sugerovať si, že Maďarsko je na tom podstatne horšie ako jeho susedia. Oveľa ťažšie sa žije na Ukrajine, v Srbsku, v Bosne a Hercegovine. Veď prečo dva milióny mladých schopných Poliakov a 1,5 milióna Rumunov odišlo v poslednej dekáde pracovať do západnej Európy? Len si predstavte že by tak odišlo povedzme 500-tisíc mladých Maďarov. Čo by hovorili o tunajšej ekonomike? A pomyslite na poriadne sumy tvrdej meny, ktorú títo Rumuni a Poliaci prinášajú každý rok späť a o koľko menej nezamestnaneckých či sociálnych benefitov ich vlády vyplácajú.
Pokiaľ ide o Slovensko: každý zdá sa zabúda, že táto krajina zaplatila cenu za svoj ekonomický rast: reformy zdravotnej starostlivosti, výrazné krátenie sociálnych benefitov Stačí si pozrieť si cigánske osady, kde je situácia oveľa, oveľa horšia ako tu v Maďarsku. To by sme chceli?
Áno, Čechom sa vodí lepšie. Lenže oni boli v roku1992 schopní povedať good-bye najzaostalejšej časti ČSFR. Aké by boli čísla maďarskej ekonomiky, keby sme do nej zaratúvali iba strednú a západnú časť krajiny?
A väčšina tých tzv. expertov a analytikov či ratingových agentúr - po prvé, robia strašné chyby a po druhé a po tretie ich názory médiá zveličujú. Prečo ich každý počúva?
Chudobný blahobytný štát
Nie je nič nové, že Maďari sú naozaj vo moróznejší a negatívnejší než iní ľudia. Je neodškriepiteľné, že taký vzťah k životu otravuje kultúru, škodí politike a zhoršuje vo všeobecnosti kvalitu života. Napriek tomu je však v súčasnosti v Maďarsku oveľa horšie než v Poľsku alebo na Slovensku či v Českej republike. Problémov, ktorým čelí Maďarsko, sú oveľa väčšie, politika zvolená na nápravu problémov znechucujúca a to, čo by malo priniesť ovocie, bude trvať oveľa dlhšie (aj roky!) ako v prípade problémov iných krajín tohto regiónu. Ďalším dôvodom na moróznosť Maďarov je najmä rozhodovanie politikov a elementárna nedôstojnosť sociálneho kontraktu medzi politikmi a verejnosťou. Ľudia u nás chceli a dostali blahobytný štát (síce dosť chudobný), zaplatený zahraničnými investormi. Tak to však nefunguje. Žiadna iná krajina nepraktizovala tento ľahkomyseľný typ politiky do takej miery, ako Maďarsko. Maďari vždy boli pesimistickí pre svoje miesto vo svete a osud krajiny aj ich samých. Dnes, žiaľ, majú na to zasa dostatočný dôvod a šancu dostať sa z tejto situácie dáva iba dlhodobá porcia osobnej zodpovednosti.
* * *
Pál Lendvai v knihe Maďari - 1000 rokov víťazstva v porážke tvrdí, že Maďari sú pre svoj jazyk jednými z najosamelejších ľudí na Zemi. Nie je to prvý maďarský autor, ktorý povedal čosi také, keď o Maďaroch píše zo zahraničia. Myslím, že časť „deštruktívneho negativizmu“ má svoje korene v osamotenosti, časť v xenofóbii a ešte časť v zaužívaných trestajúcich ideách hlavných náboženstiev v Maďarsku, rímsko-katolíckej a reformovanej cirkvi. Obe kladú veľký dôraz na vinu a „oheň pekelný“, čo po nej nasleduje.
Vybral a preložil V. Roth
Redakčne upravené a krátené, medzititulky SLOVO
