Cinematik bol drsný
Na otváracom ceremoniáli si piešťanský primátor Remo Ciccuto povzdychol, že jeho mesto je väčšinu roka „pre starých“ – že vraj tam kúpeľní hostia prichádzajú dožiť. Cinematik mu iste robí radosť. Počas šiestich dní od 9. do 15. septembra zaplavili mesto tisícky (najmä) dvadsiatnikov. Šikovne zvolený termín pred začiatkom akademického roka viacerých univerzít radí toto podujatie medzi posledné prázdninové radovánky vysokoškolákov.
Umelecký film aj animované rozprávky
„Nechajte tak,“ kývla na mňa uvádzačka z Domu umenia, keď som jej chcela ukázať festivalový preukaz. „Poznám vás, od prvého ročníka ste tu ako inventár.“ Taký päťročný inventár si už môže dovoliť porovnávať a hodnotiť.
Cinematik nie je rok čo rok iba väčší, ale aj pestrejší. Tento rok sa predstavilo až trinásť filmových sekcií. Dve z nich sa venujú výhradne domácej tvorbe – hranému a dokumentárnemu filmu. Pestrosť nie je nová, patrí medzi základné myšlienky, s ktorými festival začínal a dodnes ich rozvíja. „Odjakživa“ tu bol priestor na videoart, študentské filmy, dokumentárny film, vybrané národné kinematografie alebo prierez tvorbou kvalitného režiséra. (Tento rok to bol dánsky tvorca Nicolas Winding Refn.) Cinematik má však aj uletenejšie nápady.
K nim patrí nová, ale divácky atraktívna kategória Filmové peklo. To znamená veľmi zlé filmy. Napríklad snímka Plán 9 z vesmíru od Eda Wooda (1959) sa často označuje za najhorší film na svete. To sa, uznajte, oplatí vidieť. Rovnako ako mladého Davida Hasselhoffa s afroúčesom v nevydarenej space opere Hviezdna zrážka (1978).
V rámci pestrosti ponúkol Cinematik 2010 aj viac zábavy pre malých divákov. Bábkovo-hrané dielko Kuky sa vracia z dielne Jana Svěráka bolo dokonca otváracím filmom festivalu. Vtipno-dojímavý príbeh pre nedospelé aj dospelé deti určite patril k vrcholným zážitkom Cinematiku. Bol o to vzácnejší, že Kuky sa v slovenských kinách viackrát premietať nebude. Produkčná spoločnosť sa totiž rozhodla, že ho uvidíme až na DVD.
O drsnú hlášku
Zatiaľ čo vlani vyskakovali z kríkov v kúpeľnom parku vlkolaci, tento rok sme stretávali v meste zachmúreného pána v dlhom kabáte, s klobúkom na hlave a cigaretou v kútiku úst. Vyzeral možno obyčajne, ale netreba sa dať mýliť. Bol to detektív Benko, ten najdrsnejší.
Kategóriu Za hranicou kultu tentoraz organizátori festivalu venovali žánru neo noir, teda tvrdým detektívom, rovnako cynickým ako gangstri, osudovým ženám a zločinu. V predošlých ročníkoch sme sa v tejto sekcii hlavne smiali na céčkových hororoch, tento rok sa však zábava presunula do Filmového pekla a Za hranicou kultu pritvrdilo. Ako inak.
Nielen, že sa v sekcii objavili aj dobré filmy, ale s postavou detektíva Benka sa festivalovému štábu podarilo konečne nakrútiť vydarené scénky. Podstatu žánru neo noir vysvetlili lepšie ako akákoľvek poučka. Aby sa do toho diváci poriadne vžili, mohli si úlohu tvrdého chlapíka alebo tvrdej ženy vyskúšať na vlastnej koži v súťaži o najdrsnejšiu hlášku. Takže: „Tvoj ksicht mi plaší kone.“ To bolo najdrsnejšie. Hneď po Benkovi.
Cena pre slovenský dokument
Cenu pre európsky film roka si z Piešťan odniesol film Michaela Hanekeho Biela stuha. Temná (a nielen preto, že je čiernobiela) snímka zachytáva nemeckú dedinu, v ktorej sa dejú nevysvetliteľné zločiny. Ťaživú atmosféru v predvečer prvej svetovej vojny podčiarkuje aj pomalé tempo rozprávania.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži cena pre slovenský dokument. Cinematik je zatiaľ jediný festival, ktorý založil takúto súťažnú kategóriu. Medzinárodná porota vybrala spomedzi ôsmich filmov dokument Hranica od Jaroslava Vojteka. Autentická absurdita obce Slemence, cez ktorej stred ktosi na konci druhej svetovej vojny nakreslil hranicu s Ukrajinou a navždy tak rozdelil dedinu, rodiny, ba dokonca aj cintorín, isto chytila za srdce zahraničných porotcov. Hoci v Slemenciach žije najmä maďarské obyvateľstvo, Hranica bola akási najslovenskejšia. „Cítim sa teraz celkom európsky,“ zareagoval režisér Jaroslav Vojtek pri preberaní ceny.
Hranica však nebola jediný slovenský dokument, ktorému sa ušlo ocenenie. Primátorovi Removi Cicuttovi sa najviac páčil film Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil. Cena primátora zrejme poputuje do Poľska režisérovi Dariuszovi Jablonskému, na koprodukcii tohto filmu sa však podieľalo aj Slovensko.
Diváci svojimi hlasmi ocenili britskú snímku Fish tank. Týmto výberom možno potvrdili slová organizátorov, že majú mladé publikum; víťazný film sa zaoberá citovým životom nevyrovnaného dospievajúceho dievčaťa.
Čo ešte vymyslia?
Vyčerpané divácke oči a omínajúce zadky si na Cinematiku oddýchli vďaka koncertom pod holým nebom (čiže zadarmo). Vďaka dobrému počasiu a vychyteným interpretom (napríklad Chiki liki tu-a, Feelme) kinofilovia relaxovali s vervou a v hojnom počte.
Ročník 2010 si na nich prichystal aj jednu novú zábavku navyše – tajnú akciu. Záujemcovia o mačku vo vreci poslali organizátorom SMS, neskôr rovnakou cestou zistili čas a miesto. Do poslednej chvíle nikto netušil, o čo pôjde. Napokon sa z toho vykľulo premietanie v centre mesta, kde plátno nahradila stena budovy.
Pri rozmanitosti, ktorú Cinematik ponúkol tento rok, sa môžeme len tešiť, čo usporiadatelia vymyslia v roku 2011. Určite to bude niečo hravé a uletené – veď je to vraj festival pre mladých (každého veku). Aj keď to už o rok bude vlastne „starý“ šesťročný pán festival.
Text k fotografii: Domu umenia v Piešťanoch - najväčšia kinosála v meste.
Foto: SITA/ Ladislav Novák
