Vladimír Báleš: Európa tlačí univerzity do unifikácie

Tento úspešný vysokoškolský dom ôsmy rok vedie rektor profesor Ing. Vladimír Báleš, DrSc. Vlastní diplom chemického inžiniera a prednáša bioprocesové inžinierstvo. Je členom poradného výboru európskeho komisára pre výskum, radca SR v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli. V domácom prostredí je členom predsedníctva Hospodárskeho a sociálneho výboru vlády SR a Monitorovacieho výboru pre vedomostnú ekonomiku vlády SR. Popri svojej profesionálnej práci pedagóga, výskumníka a manažéra je aj ctiteľom a obdivovateľom ľudovej hudby.

S hosťom Slova rektorom STU profesorom Vladimírom Bálešom sa zhovárala Ružena Wagnerová

Kde je silná univerzita, tam sú bohaté firmy. To je jeden z vašich pohľadov. Máme vôbec na Slovensku silné univerzity?

Z pohľadu financií nemáme bohatú vysokú školu, ale z hľadiska ľudskej intelektuálnej kapacity určite takú nájdeme.

Poviete konkrétne?

Keď uvediem Slovenskú technickú univerzitu, možno ma čitatelia označia za lokálpatriota, čo aj som. Zo širšieho pohľadu si myslím, že ich máme dve-tri.

K počtu obyvateľov to nie je najhoršie. Niekoľko rokov už prežívame maratón reformných zmien na vysokých školách. Vlak je rozbehnutý. Ide po správnej trase?

Doposiaľ každá doterajšia vláda, každý minister školstva mal svoju predstavu o reforme. Domnievam sa, že v poslednom volebnom období sa urobil kus práce v reforme, jej nastavenie bolo dobré. Dotiahnuť však treba problémy súvisiace s kvalitou a financovaním. Potom už budeme môcť povedať, že vlak ide po správnej trase. Treba si však uvedomiť, že vysokoškolské vzdelávanie je permanentnou reformou.

Permanentná reforma, s ambíciou rastu kvality, však potrebuje aj primeraný balík peňazí. V akademickej obci dlhodobo počúvame ťažkanie si na nedostatok financií na pedagogiku, na vedu i na výskum. Dokonca sa, napríklad v porovnaní s Českom, označuje za katastrofálne. Veď mu nedávame ani toľko, koľko odporúča Európska únia. Nový vládny kabinet sľubuje v tomto smere zlepšenie. Čo od neho očakávate?

Opäť musím povedať, že každá vláda mala vo svojom vládnom programe, a má to i súčasná, zakotvenú podporu vysokoškolského štúdia, vrátane zvýšenia financovania. Žiaľ, doteraz sa v realite tak nestalo. Chcem veriť, že nová vláda svoj sľub splní. Som však trochu pesimista, pretože na jednej strane hovorí o potrebe uťahovania opaskov, na druhej strane o vyššej finančnej podpore vysokým školám. To sa mi javí v kontradikcii. Uvidíme...

Môžeme sa však za súčasných živoriacich podmienok dostať do rebríčka päťsto najúspešnejších vysokých škôl, o ktorom sa často hovorí, a naše vysokoškolské domy z tohto aspektu kritizujú práve politici?

Kritiku nepovažujem za opodstatnenú. Ak by sme vzali do úvahy len porovnanie finančných vstupov a výstupov v Českej republike, asi by sme nadobudli iný názor. Uvediem príklad. Skúsme dať majstrovi sveta Schumacherovi trabant a dať mu za úlohu výhru vo Formuli 1...

To si nevyžaduje ďalší komentár. Považujete, pán rektor, súčasný model vysokoškolského vzdelávania (bakalár, inžinier a magister, doktorand), ktorý sme prevzali zo Spojených štátov amerických, za najvhodnejší pre naše podmienky? Uchytili sa napríklad bakalári v praxi?

Náš súčasný vysokoškolský vzdelávací systém je klasický anglický, používaný aj v USA. Opiera sa oň i Bolonská deklarácia, od ktorej sa odvíja vzdelávanie v krajinách Európskej únie. Nie je to pre nás najvhodnejší systém. Príkladom, že je tomu tak, je STU. Na našej univerzite sa titul bakalár doteraz neujal a 98 percent študentov pokračuje v inžinierskom štúdiu. Nepripisujem tomuto systému veľkú budúcnosť.

Akú budúcnosť vidíte v prebiehajúcich akreditáciách, v rámci ktorých sa dokončujú ešte súkromné vysoké školy. STU získala akreditáciu medzi prvými. V čom je toto komplexné hodnotenie prínosom a čo je v rámci tohto, nie jednoduchého, časovo i administratívne náročného procesu, zbytočné?

Samotná myšlienka komplexnej akreditácie vysokých škôl sa postavila správne. Jej hlavným zámerom bolo urobiť poriadok medzi vysokými školami, ale najmä rozvrstviť ich podľa určitých kvalitatívnych kritérií. Žiaľ, výsledok, z môjho pohľadu, nesplnil očakávania.

To, že išlo o náročné obdobie, dokumentujem na príklade STU. Museli sme vypracovať šesťtisíc strán materiálov! Po takomto náročnom procese nám napokon zostalo na Slovensku 14 vysokých škôl s titulom univerzita. Bežné je, že na päť miliónov obyvateľov pripadajú tri-štyri univerzity. Pozitívom azda je, že sa urobil poriadok v študijných programoch.

Znamená to, že akreditácia nesplnila jedno zo svojich významných poslaní – diferencovať vysoké školy?

Na môj vkus zostalo na Slovensku priveľa univerzít, priveľa vysokých škôl. Tým neprišlo ani k očakávanému diferencovanému financovaniu, takže sme vlastne tam, kde sme boli na začiatku komplexnej akreditácie.

Nerozhodla kvalita vysokých škôl, ale iné vplyvy...

Nešťastím bolo, že výsledky komplexnej akreditácie sa hodnotili tesne pred júnovými parlamentnými voľbami. Do tohto procesu vstupovali už aj rozličné politické tlaky, čo nie je dobré.

V Nemecku integrovali niekoľko univerzít a majú veľmi dobré výsledky. Napríklad spojenou je Univerzita Duisburg-Essen, kde majú zastúpenie humánne i technické študijné programy. Napokon technikom by isto prospelo aj trochu humánneho vzdelania a študentom humánnych fakúlt zasa, aby spoznali čosi z technických odborov.

V Nemecku prebehla integrácia pod tlakom z vyšších miest. U nás je to stále na báze dobrovoľnosti. A to nefunguje. Rozhodne by integrácia vysokému školstvu v Slovenskej republike prospela. Univerzity by sa stali silnejšími. Prebieha však opak – atomizácia.

Atomizácia rozvoju vysokého školstva isto neprospieva. Ako jej zabrániť?

O vzniku nových súkromných vysokých škôl rozhoduje vláda, o verejných parlament. Vyjadruje sa k nim aj akreditačná komisia, ale len ako poradný orgán. Rozhodnutia sú, žiaľ, v rukách politikov. Prejavujú sa tu politické, regionálne a lokálne záujmy... a školy sa nám budú rozrastať ako huby po daždi.

Dokončuje sa akreditovanie súkromných vysokých škôl, z ktorých ani jedna nemá technické zameranie, ktoré je ekonomicky náročné. Rektori týchto škôl žiadajú finančný príspevok od štátu. Slovenská rektorská konferencia (SRK), ktorej ste boli donedávna prezidentom, zastáva názor, že súkromné vysoké školy by nemali dostávať príspevok od štátu, keďže študent si vzdelávanie platí.

Málokto však vie, že súkromné školy majú voľnejšie zaobchádzanie s peniazmi a iné predpisy hospodárenia, používajú iný finančný mechanizmus ako verejné vysoké školy, ktorých financie musia ísť cez štátnu pokladnicu. Domnievam sa, že by bolo nespravodlivé, ak by ukrajovali zo štátneho rozpočtu. Neviem si predstaviť, že by s. r. o. vytvorená za účelom prinášania zisku, dostávala na svoje fungovanie štátne dotácie.

Vo verejnosti koluje informácia, že kvalita diplomu zo súkromnej vysokej školy je vyššia ako z verejnej. Ako je to možné, keď na súkromnej do značnej miery pôsobia učitelia z verejných vysokých škôl?

Ide o klišé. Ľudia už hádam pochopili, ktorá verejná vysoká škola je kvalitná. Aj tohtoročné hodnotenia nezávislej agentúry potvrdzujú, že záujem je predovšetkým o absolventov verejných vysokých škôl. Som šťastný, že práve naša univerzita skončila na prvom mieste. Nemám záujem negatívne hodnotiť súkromné školy. Ale ak si predstavíme, že na Slovensku máme 22 ekonomických a 6 právnických fakúlt, dostaneme sa k jednoznačnému záveru o prebytku absolventov týchto škôl, z ktorých väčšina je privátnych.

Po šiestich rokoch opäť čaká univerzity akreditácia. Čo, po terajších skúsenostiach, navrhujete robiť inak?

Rozhodne by som zmenil kritériá. Mali by byť benevolentnejšie pri posudzovaní počtu študentov na počet učiteľov. Prísnejšie by zasa mali byť pri hodnotení vedy, výskumu a laboratórneho vybavenia.

Na rokovaniach Európskej asociácie univerzít, ktorej ste členom, sa už dlhší čas konštatuje pokles kvality vzdelávania a žiada sa vyššia výkonnosť univerzít. V čom tkvejú príčiny tejto kritiky do vlastných radov a eliminujú sa už?

Tento problém súvisí so systémom a financovaním vysokého školstva v Európe. Ale aj s regulami Bolonského procesu, ktorý stanovuje, aby asi 60 percent vedomostného základu bolo spoločných a rovnakých na všetkých technických univerzitách. Zvyšok môžu tvoriť rozdielnosti. Takýto spôsob štúdia nie je, podľa môjho názoru, prínosom pre rast kvality.

Varovným signálom tiež je, že v posledných piatich rokoch odišlo z Európy študovať do Spojených štátov 400-tisíc mladých ľudí. Z nich sa na starý kontinent vracia len asi pätina. Možno aj v obsahu vzdelávania tkvie príčina, že nás Američania začínajú predbiehať míľovými krokmi. Ďalším momentom je, že USA žije zo študentov - imigrantov. Prichádzajú tí najlepší, pre ktorých je pripravený prepracovaný systém štipendií, nadácií a rôznych iných podporných aktivít.

Hoci je v USA štúdium spoplatnené, 80 percent poslucháčov ho neplatí, pretože žijú z podpôr nadácií. Pokiaľ u nás nepripravíme podobný systém, akékoľvek spoplatnenie štúdia skrachuje.

Znamená to, že Európa tlačí vysoké školstvo do unifikácie. Prečo rektori proti tomu nevyvíjajú protilak?

Ojedinele sa takéto hlasy ozývajú. Sám som proti tomuto systému. Som členom Výboru Európskej federácie chemického inžinierstva, kde sme prijali vyhlásenie, že by sa chemické inžinierstvo malo uberať vlastnou cestou, každá škola by mala mať svoje osobitosti a pestovať si oblasť, v ktorej má profesorov - osobnosti a v ktorej by bola silná a vynikala by. Tak by to malo byť aj na slovenských univerzitách.

Nie je jednou z príčin poklesu kvality aj fakt, že sa študent systematicky nevedie k tvorivosti, k premýšľaniu, že v pedagogickom procese sa do značnej miery prejavuje scholastika, memorovanie, skostnatenosť?

To je len čiastočná pravda. Veď ak by naši študenti nedostali kvalitné penzum vedomostí, ako by mohli byť úspešný na štúdiu v zahraničí, kde sa veľmi dobre presadzujú. Aj v doktorandskom štúdium.

V Európe vo všeobecnosti bujnie záujem o ekonomický, či právnicky diplom. Výrazne menej o vysokoškolský diplom z technickej univerzity, hoci práve technológie prechádzajú prudkými inováciami. Toto štúdium však je nepochybne oveľa náročnejšie a mladý človek zvyčajne volí ľahšiu cestu ku získaniu vysokoškolského vzdelania. Európa už upozorňuje na vznik vákua technicky vzdelaných odborníkov. Evidujete túto skutočnosť na STU?

Napriek poklesu počtu maturantov, záujem o štúdium na STU neklesá, stabilizoval sa. Ani nemáme záujem zvyšovať počty poslucháčov. Skôr smerujeme ku kvalite, ktorá v posledných rokoch trochu klesla. Maturanti s vynikajúcimi výsledkami sa usilovali dostať na štúdium hlavne na ekonomické, právnické, či manažérske fakulty. Ale aj táto situácia sa mení pozitívnym smerom.

Napríklad na Strojníckej fakulte STU, kde nevládla priaznivá situácia, vzrástol počet záujemcov o štúdium v práve začínajúcom akademickom roku až o 30 percent. U chemikov o 15 percent. Stabilne vysoký je interes študovať na Fakulte elektrotechniky a informatiky, na Fakulte informatiky a informačných technológií (v SR máme absolútny nedostatok informatikov), na Stavebnej a  Materiálovotechnologickej fakulte STU. Napokon naši absolventi nemajú problém s umiestnením. Prieskumy ukázali, že sú aj najlepšie platení.

Na STU, ktorú vediete už druhé funkčné obdobie, sa úspešne dostávajú výsledky bádania do praxe. Dokonca i študenti, absolventi spoločne s pedagógmi zakladajú pri univerzite nové firmy, tzv. Spin-off. Je to príležitosť naberať prvé podnikateľské skúsenosti. Univerzita je v tomto smere u nás priekopníkom. Akú perspektívu týmto firmám pripisujete?

Niekoľko rokov na STU fungujte technický inkubátor, kde máme 15 firiem. Tvoria ich naši študenti a zamestnanci. Založili sme spoločnosť s ručením obmedzeným s plnou účasťou univerzity s názvom S. r .o. Scientific, ktorá vytvára svoje vnučky. V nich má 25 percent univerzita a zvyšok jej zakladatelia (učitelia, študenti). Zatiaľ máme štyri takéto firmy. Vytvorili sme ich podľa skúseností z univerzít v USA. Je to veľká hnacia sila pre výskumníkov, kde môžu svoje teoretické výsledky premietnuť do praxe. Hoci sme prakticky v plienkach, domnievam sa, že tieto firmy sú pre univerzitu osožné a majú budúcnosť.

Je to užitočné najmä v čase, keď vysokoškolský dom musí, popri príspevku zo štátneho rozpočtu, hľadať finančné prostriedky aj inými cestami. Potrebnou sa javí i spolupráca s podnikateľskou sférou. V porovnaní s ekonomicky vyspelejším svetom, na našom teritóriu zďaleka nedosahuje želané rozmery. V USA, v Nemecku a ďalších krajinách je táto kooperácia mimoriadne intenzívna. Veľké spoločnosti rady spolupracujú s univerzitami, do výskumu im vkladajú milióny. Výsledkami pomáhajú sebe a výraznou mierou súčasne prispievajú rozvoju vzdelávania a vedy. Je príčinou výrazne nižších investícií menšia ekonomická sila našich firiem, či nedostatky v legislatíve?

O tomto probléme som diskutoval so svojím anglickým kolegom. Konštatoval, že sa nesmieme čudovať, že netečú investície z veľkých nadnárodných firiem do výskumu v SR. Slovensko je totiž vnímané ako krajina dcérskych spoločností. Takže, napríklad Volkswagen, Samsung, či KIA rozvíjajú svoju vedecko-výskumnú bázu v materských krajinách. Slovenské spoločnosti zasa nie sú natoľko kapitálovo silné, aby si založili vlastný výskum. Investujú však do výskumu na univerzitách, ktorý je pre nich niekedy rizikový. Napriek tomu na STU máme uzavretých 800 zmlúv s priemyslom. Nie sú to ale také vysoké investície, ktoré máte na mysli. V tejto otázke som pesimistom aj do budúcnosti.

Nie ste síce pesimistom, ale nepodporili ste, rovnako ako niektorí ďalší členovia Slovenskej rektorskej konferencie, zmenu Zákona o vysokých školách, kde by mohli byť garantmi učitelia do 70 rokov. Tá napokon v parlamente prešla napriek vetu prezidenta Ivana Gašparoviča. Prečo mnohým učiteľom v tomto, aj skoršom veku,  neumožňujeme naplno pedagogicky pôsobiť? Nie je to neúcta či dokonca diskriminácia? Sú to predsa ľudia s bohatými skúsenosťami, v nejednom prípade skvelí pedagógovia.

Podľa môjho názoru garanti študijného odboru by mohli byť zrušení. Štúdium by mala garantovať katedra, či ústav, nie osoba. Jasne by mali preukázať, že majú na to vybudované špičkové laboratóriá, pedagogické osobnosti, knižničné, počítačové a ďalšie vybavenie. Toto by mala hodnotiť Akreditačná komisia. Uvedené rozhodnutie nahráva súkromných vysokým školám, kde majú veľké problémy s garantmi.

Keď už hovoríme o zrelej generácii pedagógov, pripomeňme, že na STU, ako na jednej z mála vysokých škôl v SR, sa veľmi dobre rozbehol Alumni klub (klub združujúci absolventov univerzity). Aké poslanie plní?

Predovšetkým je naším prianím, aby absolvent STU bol hrdý na svoju alma mater. Mal by sa rád na ňu vracať, pomáhať jej. Tak je to bežné inde vo svete. My sa už snažíme pritiahnuť našich absolventov práve prostredníctvom zatiaľ jediného pravidelne fungujúceho Alumni klubu na Slovensku. Okrem iného, pripravujeme pre členov i priaznivcov z iných univerzít raz mesačne Rozhovory s vedou, kde pozývame významné osobnosti z rôznych sfér života. Stretávame sa i na plese. S radosťou dodávam, že starší aj mladí ľudia radi prichádzajú do klubu. Verím však, že aj my sa dostaneme do pozície, akú majú tieto kluby vo svete. Sú veľmi bohaté, pretože finančne silní absolventi do nich vkladajú časť svojho majetku. Klub sa tak stáva spolutvorcom zvyšovania kvality vzdelávania a prispieva k rozvoju vedy. A o to nám ide na univerzite predovšetkým.