Rozhodli sme sa pre správny krok
Zásadný presun zriaďovateľských a kompetenčných funkcií na samosprávu prináša istú regionalizáciu života, pocit zodpovednosti a možnosť rozhodovať sa na základe poznania miestnych pomerov a potrieb obyvateľov. Uvedomovala si to aj terajšia vláda a vo svojom programovom vyhlásení sa rozhodla tento krok urobiť.
V oblasti zdravotníctva má tento proces dve etapy. V prvej od 1. júla prešlo z Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a krajských úradov na samosprávny kraj vydávanie licencií lekárom a farmaceutom pre neštátne ambulancie, verejné lekárne, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zubné techniky, ale aj pre ďalšie špecializované ambulancie, polikliniky, nemocnice a liečebne. Samospráva rieši sťažnosti občanov a vykonáva kontrolu. Činnosť sa zabezpečuje bez vážnejších problémov, len hádam v samospráve chýbajú fundovaní právnici, odborníci na zdravotnícke právo. K 1. júlu došlo aj k delimitácii 33 stredných zdravotníckych škôl z ministerstva na samosprávne kraje.
Štát už nie je barlička
V druhej etape od 1. januára 2003 sa zriaďovateľom malých a stredných nemocníc a polikliník stane samospráva kraja a obcí. MZ organizuje stretnutia, na ktorých dostávajú zástupcovia regiónu komplexnú informáciu o zdravotníctve danej oblasti, o jednotlivých zariadeniach aj o zdravotnom stave obyvateľov. Samospráva po skúsenostiach s presunom kompetencií v oblasti kultúry, školstva a sociálnych vecí má už istú predstavu ako tento proces uskutočniť, aby bolo čo najmenej zmätkov a neistoty a aby občan ani nezbadal, že zdravotníctvo v jeho regióne už neriadi MZ, ale jeho zástupcovia v obecných zastupiteľstvách alebo v krajskom parlamente.
Z celkového počtu 224 organizácií, ktoré doteraz riadilo MZ, prejde na samosprávu 55 nemocníc a polikliník. Tento počet nie je konečný, pretože sa ešte neukončila 2. etapa privatizácie v zdravotníctve, ktorá sa týka najmä polikliník, a transformácia na neziskové organizácie. Ministerstvo bude riadiť fakultné a krajské nemocnice i špecializované ústavy. Stredne veľké nemocnice s okresnou pôsobnosťou prejdú pod samosprávny kraj, malé nemocnice a polikliniky zase budú riadiť obecné zastupiteľstvá. Dôjde aj k bezodplatnému prevodu majetku štátu a prístrojového vybavenia a k delimitácii zamestnancov. Presunú sa tiež finančné prostriedky, ktoré dnes plánuje MZ na stavby a prístroje pre budúci rok vo výške 574 miliónov Sk.
Občania, zdravotníci, manažmenty nemocníc a polikliník, ale aj samosprávy sa právom pýtajú, čo bude s dlhmi. Veď dlh v rezorte sa odhaduje na 20 miliárd korún. Vláda aj naše ministerstvo opakovane oddlžili zdravotnícke zariadenia, no stále to nestačí, pretože nemáme na všetko, čo občanovi poskytujeme, dosť peňazí. Jednorazové oddlženie bez toho, aby sa zabránilo ďalšiemu zadlžovaniu, nie je systémový krok. Necelé štyri miliardy korún, ktoré dostalo zdravotníctvo z privatizácie SPP, slúži práve na oddlženie zariadení, prechádzajúcich na samosprávu. Vyrovnajú sa dlhy k 31. máju tohto roku. Je už len na vedení zariadení, aby hľadalo také mechanizmy, aby sa ďalej nezadlžovali, správali sa efektívne, hospodárne a prešli na samosprávy bez dlhov. Štát bol stále akási barlička, o ktorú sa dalo oprieť. Vždy na poslednú chvíľu zachraňoval situáciu. Samospráva takéto možnosti nemá. Musí sa správať ako dobrý hospodár, ktorý zabezpečí všetko potrebné, no neplytvá a hľadá aj iné cesty financovania svojich aktivít, nielen štátny rozpočet. Naším cieľom je dosiahnuť bežný svetový štandard, kde 75 percent financií pre zdravotníctvo ide zo štátneho rozpočtu, zvyšok sú iné zdroje. Dosiaľ je u nás štát platcom až 90 percent.
Občania sa nemusia báť
Zdravotnícke zariadenia sú dnes príspevkové organizácie, ktoré na svoju činnosť dostávajú peniaze z poisťovní podľa objednaných výkonov. Po presune kompetencií sa budú takto financovať aj naďalej. Samospráva má však možnosť získať dary, granty a iné finančné zdroje. A to je spôsob ako zabezpečiť viaczdrojové financovanie, zachovať rozsah zdravotnej starostlivosti pre svojich občanov a zvyšovať jej kvalitu.
Nemocnice a polikliniky sa stanú príspevkovými organizáciami samosprávy. Tá bude rozhodovať o ďalšej forme existencie zariadenia. V záujme zachovania dostupnosti, rozsahu a kvality poskytovanej starostlivosti bude iste hľadať čo najvýhodnejšiu formu existencie, napríklad ako príspevková organizácia alebo ju môže dať do správy tretej osobe. Ich pracovníci budú potom zamestnancami samosprávy alebo zriadenej organizácie.
Myslím si, že sa občania nemusia obávať, či sa zachová sieť zdravotníckych zariadení. Veď sieť ambulancií obvodných lekárov pre deti a dospelých, gynekologických i zubných ambulancií je rovnomerne rozmiestnená po celom Slovensku. Taktiež je vybudovaná sieť odborných ambulancií, lekární, záchrannej zdravotnej služby a agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Pokiaľ ide o nemocnice, bude už na samospráve, ako si v regióne zabezpečí lôžkovú starostlivosť. Môže zachovať existujúci stav a dofinancovať zdravotníctvo z iných zdrojov, alebo veľmi citlivo zváži, ktoré nemocnice bude podporovať a či viaceré činnosti utlmí. Akútnych lôžok máme dosť, chýbajú skôr tie pre psychicky a dlhodobo chorých, sociálno-zdravotné a sociálne zariadenia. Samosprávy môžu nielen spravovať existujúce zdravotnícke zariadenia, ale si aj otvárať nové pri rešpektovaní regulačných opatrení štátu ohľadom siete týchto zariadení.
Ústavné právo platí naďalej
Podľa Ústavy SR má každý právo na ochranu zdravia, a preto štát naďalej zostáva garantom dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. MZ naďalej schvaľuje sieť zdravotníckych zariadení, zostáva zriaďovateľom veľkých nemocníc, stará sa o prevenciu, vzdelávanie, vedu, výskum, zahraničnú spoluprácu, vykonáva kontrolnú činnosť. Jeho najdôležitejšou úlohou je pripravovať kvalitné zákony a dbať o to, aby sa dosiahol konečný cieľ: zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov. Na to treba konsenzus celej spoločnosti, štátnej správy a samosprávy vo všetkých oblastiach života, pretože zdravotníctvo sa na zdravotnom stave obyvateľstva podieľa iba 20 percentami. Zvyšok tvorí okolité životné a pracovné prostredie a náš životný štýl, náš vzťah k vlastnému zdraviu.
Prenos kompetencií považujem za správny krok. Vychádzam zo svojich osobných skúseností z práce poslankyne mestského zastupiteľstva a v miestnej štátnej správe (pracovala som na krajskom úrade). Som si vedomá toho, že kompetenčný zákon nie je dokonalý. Len pri samotnom jeho uplatňovaní sa objavujú mnohé otázniky a situácie, ktoré treba operatívne riešiť, prenos kompetencií nenasleduje zmena financovania samospráv. Napriek tomu som presvedčená, že vzájomnou spoluprácou MZ a všetkých ostatných, ktorí sa na zabezpečení zdravotnej starostlivosti podieľajú, sa nám podarí dotiahnuť tento proces a zabezpečíme aj naďalej štátom garantovanú, kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosti pre našich občanov.
Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory
