S neodolateľnou vôňou burčiaka
Oberačkové slávnosti v západoslovenských mestách a mestečkách, ktoré sa pýšia vinicami, bývajú veľmi podobné. Dychovka sa mieša s modernou pop-music do neznesiteľnej kakofónie, ktorú pomáha znášať iba špecialita tohto podujatia - burčiak.
Pravda, na vinobraniach nájdeme aj stánky s lokšami, husacinou, cigánskou pečienkou, ale už i s hotdogmi a hamburgermi, ba dokonca aj s odevmi a všelijakými čačkami či lacnými voňavkami. To račianske však malo uplynulý týždeň špecialitu, ktorá sa môže konať spravidla iba raz za štyri roky. Trinásť z 26 politických strán a hnutí si uvedomilo, že majú jednu z posledných príležitostí osloviť potenciálnych voličov, a tak na vyhradenom priestore, neďaleko od ústredného námestia tejto rázovitej bratislavskej prímestskej časti, vznikla „parlamentná dedina“.
Dostať sa do Rače nebolo jednoduché, električky boli zúfalo preplnené. S politikou som sa stretol už v napratanej „päťke“. Dve postaršie ženy, ktorým sa utrafilo sedieť, sa bavili o útoku „veľkého muftiho“ na redaktora televízie Joj. „Novinári sú prasce a zaslúžia si, aby im niekto poriadne je...“ tvrdila typická babka-demokratka. Keď som ju upozornil, že som tiež novinár, použila to isté slovo, ako jej idol. Rozbesnilo ju, keď som jej povedal, že by som od nej radšej prijal facku, než onú, jej miláčikom spomínanú činnosť.
Pred stánkami politických strán bola hádam ešte väčšia tlačenica ako inde na oberačkách. Vo väčšine kioskov dostal každý, kto si zobral propagačné materiály, víno či deci burčiaka. Pri kiosku HZDS ponúkali aj koláče, pagáče a slané tyčinky. Kto si zapýtal, dostal pivo do pohára s portrétom lídra strany. Pravda, plastové poháre sa u rozličných strán líšili veľkosťou. Asi to súviselo s finančnými možnosťami.
V stánku Strany zelených mi ponúkli prepisovačku, upozornili ma však, že píše tiež zeleno. Pri niektorých dokumentoch sa však táto farba nesmie používať, iba modrá alebo čierna.
Škoda, že zástupcovia SDKÚ neponúkali modré prepisovačky. Z lídrov politických strán som stretol iba predsedu SDA Milana Ftáčnika. Niektorí dokonca chceli, aby svoje propagačné materiály podpísal. Povedal mi, že má radosť z takej mohutnej účasti, vari sa nájdu takí, čo budú hlasovať za jeho stranu. Neviem, prečo nestál tesne pri stánku svojej strany. Vzápätí sa na mňa vyrútil chlapík s charakteristickým odérom burčiaka. Pýtal sa ma, kde nájde stánok národniarov. Veľmi zlostne zareagoval, keď som sa ho spýtal, či Slotových alebo Malíkovej. „Tých pravých,“ zareval. Ja som sa radšej čo najrýchlejšie vzdialil.
Česi majú zvrat „kouzlo nechtěného“. O to sa postaral ďalší deň. Súčasťou parlamentnej dediny bol tiež stánok DS. Až v nedeľu počas televíznej predvolebnej debaty som sa dozvedel, že to vlastne už bola filiálka stánku SDKÚ.
V Rači býva moja sestra. Tvrdila mi, že tohto roku zavítalo na vinobranie najviac návštevníkov. Že by ich naozaj prilákala parlamentná dedina? Mimochodom, moja manželka sa zarozprávala s ministrom obrany Jozefom Stankom a tak sme sa jeden druhému stratili. Takže okrem onej správnej politickej strany som hľadal aj ju. Našiel som ju až doma. Keď som pozeral na asfalt na námestíčku parlamentnej dediny, prišla mi na um otázka, ktorú by inak položila moja manželka: ,,Kto ten svinčík po volebnej kampani uprace?“ Vari zase len my?
