O golfe a pohanských obradoch
... politické symboly manifestované rituálmi vysvetľujú mnohé z politického života moderných národov, v kontraste s vysvetleniami racionálnymi, utilitárnymi, či orientujúcimi sa na záujmové skupiny. Rituály nemajú zmysel len vo vzťahu k nevzdelaným. Elity používajú rituály, aby podporili existujúci poriadok, revolucionári zasa, aby ho zmenili.
(David Kertzer: Ritual, Politics, and Power, Yale University Press, 1988)
... na Táloch otvorili 8. augusta prvé 18-jamkové golfové ihrisko na Slovensku...
V predšpanielskej civilizácii Mayov, ktorí žili na území dnešného Mexika, závisela pozícia vládcov od posvätnej sily - schopnosti nakŕmiť bohov a udržiavať kozmos pomocou obetných rituálov. Náboženstvo nebolo len čisto ideologické, malo aj sociálny, a teda i politický rozmer. Keď španielski kolonizátori zakázali „pohanské“ rituály, podkopalo to i politický systém. Elity však do svojich obetných schém začlenili kresťanský symbolizmus, a tak si zachovali úlohu mediátora medzi „bežným človekom“ a vyšším princípom - pozíciu, ktorá potvrdzovala ich nadradené sociálne a ekonomické postavenie.
... ako povedal Milan Lasica: „Aj keď to tak mnohí nevnímajú, golfové ihrisko bude prínosom pre celé Slovensko.“ Golf je príležitosťou na uzatváranie obchodov, nadväzovanie kontaktov. Tým podporuje podnikateľskú aktivitu, a teda i tvorbu pracovných miest. Na golfové ihrisko takejto špičkovej úrovne pritom nebudú chodiť len slovenskí politici, podnikatelia, či umelci, ale i mnohé významné osobnosti spoza hraníc. Bude to príležitosť, ako pritiahnuť tak potrebné zahraničné investície...
K rituálom patrili i špecifické predmety, ktoré sa začali objavovať v období formovania spoločenskej elity. Ich vlastníctvo bolo rovnako potvrdením vysokého spoločenského statusu. Prístup k týmto predmetom bol, samozrejme, obmedzený. Ako znaky moci mohli slúžiť len vtedy, keď si elita zachovala kontrolu nad ich výrobou, či správnym použitím. Symboly a rituály sa viazali na kult predkov, čím dodatočne legitimizovali moc - nestála už iba na kontrole ekonomických zdrojov, ale aj na jej výlučnom postavení vo vzťahu k nadprirodzenému.
... pre väčšinu Slovákov je golf ešte stále nedostupný. Nejde len o to, že potrebné náčinie je veľmi drahé. Hranie golfu nemá u nás dlhú tradíciu, možnosť naučiť sa ho malo teda zatiaľ iba obmedzené množstvo ľudí. Architekti ihriska však dúfajú, že čím viac ich bude postavených, tým bude populárnejší. Špecifickosť golfu je však v tom, že nezáleží na tom, či ho hráš, ale kde ho hráš, respektíve s kým ho hráš. Golfové kluby si určujú rôzne pravidlá na vstup - členské príspevky, či odporúčanie od starších členov. Preto, ak dnes je znakom príslušnosti k „smotánke“ to, že človek hrá golf, tak v prípade jeho rozšírenia to bude členstvo v tom či onom klube...
Z vnútroskupinového hľadiska zasa slúžili ako prostriedok sebapotvrdzovania. Prístup k nim niesol odkaz i ostatným príslušníkom elity: „tento je náš“. Jasne to vyznačilo hranice, v rámci ktorých prebiehalo rozhodovanie - nijaký outsider sa na ňom nezúčastňoval -, tým posilňovalo spätne hierarchickú štruktúru spoločnosti.
... fakt, že golfové ihrisko je miestom nadväzovania kontaktov a uzatvárania kontraktov možno vidieť i z inej stránky. Moc a vplyv sa tak recyklujú v rámci uzavretej skupiny - nik zvonka nemá prístup k rozhodovaniu. Členstvo v golfovom klube a to, že je človek „videný“ na tom či onom turnaji, slúži i ako identifikačný znak príslušnosti k elite...
