Význam prídavkov na deti sa preceňuje
O rodine sa často hovorí ako o jadre, srdci alebo základnom kameni spoločnosti. Takéto vyjadrenia či podobenstvá vychádzajú z toho, že rodiny v spoločnosti plnia viacero rolí zároveň: od reprodukčnej cez ekonomickú až po sociálnu.
Často fungujú ako záchranná sociálna sieť, poskytujú starostlivosť a opateru svojim chorým, starým alebo postihnutým členom. No úloha, ktorá sa nezabudne spomenúť ani pri jednej charakterizácii rodiny, sa viaže na deti. Úloha rodiny pre zdravý vývoj detí, ich citovú pohodu a socializáciu patrí k jej základným určeniam, a to bez ohľadu na priestorové a časové súvislosti. Platí to rovnako v modernom západnom svete, ako aj v transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy, či v rozvojových krajinách. Platilo to rovnako v minulosti a platí to i v súčasnosti.
Zmluvné záväzky Slovenska
Pred desiatimi rokmi vstúpil na Slovensku do platnosti Dohovor o právach dieťaťa. Touto medzinárodnou zmluvou sme sa zaviazali rešpektovať a zabezpečiť každej ľudskej bytosti mladšej ako 18 rokov práva v nej priznané bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov. Podľa všeobecných zásad Dohovoru je rodina základnou jednotkou spoločnosti a tým najprirodzenejším prostredím pre rast a blaho detí. V každom zmluvnom štáte preto musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla túto svoju úlohu plniť čo najlepšie.
Prídavky na deti tvoria najuniverzálnejšiu dávku, ktorú štát poskytuje rodine ako ocenenie (aj keď často iba minimálne) jej starostlivosti o dieťa, a tým aj zvýšených finančných nárokov na rodinný rozpočet. Sú stabilnou a azda aj najvýznamnejšou dávkou sociálnej a rodinnej politiky. O spôsobe jej určenia a konečnej výške sa vedú časté diskusie, a práve preto sa stáva vo viacerých krajinách politickou témou, súčasťou programov politických strán či dokonca programových vyhlásení vlád.
Prídavky na deti sú najmä v transformujúcich sa krajinách citlivým indikátorom ochoty vlády pomôcť rodinám s nezaopatrenými deťmi. Ich význam sa často preceňuje, pretože suplovať či vyrovnávať ekonomickú úroveň podmienenou výškou príjmu rodiny určite nemôžu. Na druhej strane je pravda, že z hľadiska objemu sociálnych transferov do rodiny vyžadujú najvyšší nárok na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Pokles počtu poberateľov
Ako štátna sociálna dávka sa poskytujú od 1. septembra 1994 a ich účelom je prispievať na výchovu a výživu nezaopatrených detí v rodine. ??? tu niečo chýba kto čo uplatňuje???–- Uplatňuje základný princíp systému štátnej sociálnej podpory, a to princíp solidarity medzi rodinami s deťmi a bezdetnými rodinami a medzi rodinami s vyšším a s nižším príjmom. Podľa súčasnej právnej úpravy prídavky na deti sa poskytujú diferencovane v závislosti od príjmu spoločne posudzovaných osôb a veku nezaopatrených detí do 6 rokov, od 6 do 15 a od 15 rokov. Počet poberateľov a vyplatená suma prídavkov každoročne klesá. Je to najmä z dôvodu počtu narodených detí, ale aj obmedzeniami pri valorizácii tejto dávky.
Preto veľmi dôležitou a diskutovanou otázkou sa v súvislosti s prídavkami na deti stáva ich všeobecná dostupnosť alebo limitácia vzhľadom na výšku príjmu rodičov. Argumenty sociálne slabších vrstiev, a tým aj štátov so silnou skupinou takýchto rodín, sú jednoznačné – chudobným najviac, bohatším menej a bohatým nič. Prirodzene, tieto termíny treba brať s veľkou rezervou. Ako ukazujú trendy poberateľov prídavkov na deti v krajinách, kde sa príjmy rodičov testujú – podiel detí s nárokom na prídavky stále klesá. Nejde však väčšinou o milionárske, či zvlášť bohaté rodiny, ale o strednú triedu, ktorá poctivo pracuje, platí všetky dane do sociálneho systému, no jej ročný priemer presiahol hranicu (často minimálne) nároku na tieto dávky. Je preto sociálne nespravodlivé, aby práve táto skupina rodín a ich deti, ktoré do systému prispievajú najviac, bola sústavne znevýhodňovaná. Nezanedbateľnou zostáva aj otázka rovnakých práv detí a rovnakého ocenenia štátu tých rodín, ktoré sa dobre starajú o svojich potomkov.
Nový návrh zákona
Podľa predloženého návrhu zákona nárok na prídavok na dieťa vzniká na všetky nezaopatrené deti bez ohľadu na príjem rodiny. Plošné poskytovanie tejto štátnej sociálnej dávky je vyjadrením záujmu štátu o podporu rodiny v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a zabezpečovanie ich prípravy na povolanie. V tejto súvislosti sa navrhuje rodinám s nezaopatrenými deťmi študujúcimi na stredných školách v priebehu trvania výučbovej časti školského roka poskytovať vyšší prídavok.
Princíp adresnosti vo vzťahu k príjmovej situácii rodín sa premieta v návrhu na poskytovanie príspevku k prídavku na dieťa príjmovo slabším rodinám, ktoré aj doteraz, podľa platného právneho stavu, poberajú vyššie prídavky. Na ich identifikáciu sa navrhuje ponechať metodiku zisťovania príjmu na nárok na dávku tak, ako sa uplatňuje podľa platnej právnej úpravy s tým, že každoročné prehodnocovanie príjmu na nárok by sa v záujme znižovania administratívnej náročnosti poskytovania tejto dávky presunulo z júla kalendárneho roka na september.
Podľa návrhu nového zákona o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa s navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2002 sa bude poskytovať prídavok pre všetky nezaopatrené deti odstupňovaný podľa veku dieťaťa vo výške 480 Sk (na nezaopatrené dieťa do 6 rokov veku), 590 Sk (na nezaopatrené dieťa do 15 rokov veku) a 620 Sk (na nezaopatrené dieťa nad 15 rokov veku) a príspevok k prídavku na dieťa v rodinách, ktorých príjem neprevyšuje 1,37 násobok súm na účely štátnych sociálnych dávok odstupňovaný podľa veku dieťaťa vo výške 200 Sk, 240 Sk a 270 Sk.
Z hľadiska rozsahu a kvantity prostriedkov je najzákladnejšou dávkou podpory materstva a rodičovstva rodičovská dovolenka a nadväzne na ňu rodičovský príspevok.
Kumulácia rodičovskej a profesijnej roly
V nadväznosti na ustanovenie nového Zákonníka práce, ktorý upravuje poskytovanie rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, navrhuje sa aj poskytovanie rodičovského príspevku do uvedenej vekovej hranice dieťaťa. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom by sa mala táto štátna sociálna dávka poskytovať do šiestich rokov dieťaťa. Po dovŕšení tohto veku štát poskytuje rodičom s týmito deťmi pomoc v rámci systému sociálnej pomoci
Návrh na úpravu výšky rodičovského príspevku vychádza zo spoločenskej potreby pomoci mladým rodinám s deťmi, v ktorých nezriedka dochádza ku kumulácii štartu rodičovskej a profesijnej roly. V súvislosti s potrebou individuálnej starostlivosti jedného z rodičov o dieťa v útlom veku zostáva mladá rodina okrem príjmu z rodičovského príspevku závislá od jedného príjmu z ekonomickej činnosti druhého rodiča, a v prípade jeho nezamestnanosti od podpory v nezamestnanosti, resp. od dávky sociálnej pomoci. Vysoká nezamestnanosť mladých ľudí od 19 rokov do 29 rokov len podčiarkuje naliehavosť pomoci štátu mladým rodinám pri riešení ich životných podmienok.
Vzhľadom na potrebu individuálnej starostlivosti o deti do troch rokov, návrh zákona podmieňuje poskytovanie rodičovského príspevku osobnou a riadnou opaterou zabezpečovanou rodičom alebo osobou, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, mimo kolektívnej výchovy.
Rodičovský príspevok sa s účinnosťou od 1. novembra 2002 navrhuje zvýšiť na sumu 3 790 Sk mesačne a pre rodiča vykonávajúceho zárobkovú činnosť, ktorý zabezpečí pre dieťa individuálnu starostlivosť na 1 200 Sk.
Aj napriek podpore štátu zostáva hlavným strategickým cieľom štátnej rodinnej politiky dosiahnutie relatívnej ekonomickej nezávislosti rodín ako základu ich občianskej nezávislosti a uplatnenia ich zodpovednosti a voľby vlastnej budúcnosti.
