Bush určil nepriateľov
Tradičné Posolstvo o stave únie, ktoré zvyknú americkí prezidenti prednášať koncom januára pred oboma komorami Kongresu, má zaužívaný rituál. Starostlivo naaranžovaná scéna, na ktorej nemôže chýbať ako pozorná poslucháčka prvá dáma USA, vedľa nej ďalšie osoby ako živý symbol toho, o čom prezident bude hovoriť.
K rituálu patrí aj veta, ktorá sa opakuje v malých obmenách v posolstvách všetkých prezidentov: "Moji drahí spoluobčania, môžem zodpovedne povedať, že stav únie je dobrý."
Prvým rozdielom v prvom posolstve súčasného prezidenta Georgea Busha bola práve táto tradičná časť: "Náš národ je vo vojne, hospodárstvo v recesii a civilizovaný svet čelí bezprecedentným nebezpečenstvám. Únia však nikdy predtým nebola silnejšia." Na rozdiel od minulosti niekdajší blahobyt teda nahradila vonkajšia sila. Na rozdiel od svojich predchodcov prezident Bush nezameral pozornosť na vnútropolitické otázky, ale na situáciu vo svete poznačenú bojom proti terorizmu. Tomu zodpovedala aj zmena "v osobách a obsadení", ktoré snímali televízne kamery v čase, keď to bolo v súlade s pasážami prezidentovho prejavu. Preto vedľa prvej dámy Bieleho domu sedel predseda dočasnej afganskej vlády Hamíd Karzaj a z druhej strany Shannon Spannová, vdova po príslušníkovi CIA, ktorý ako prvý zahynul v Afganistane. Ďalej tam boli pozostalí po tých, čo 11. septembra 2001 skonali pod troskami Svetového obchodného centra v New Yorku, ale aj zástupcovia požiarnikov, čo to prežili. Nechýbali vojaci ranení počas bojov v Afganistane, ani dve letušky - hrdinky, ktoré v lietadle zabránili britskému fanatikovi odpáliť výbušninu skrytú v topánke.
Svojský prezidentov štýl
Iný bol aj prejav amerického prezidenta. Nielen preto, že používal oveľa tvrdšie výrazy, ako sa zvykne na pôde Kongresu a v politických prejavoch v čase mieru. Pôsobil dojmom, akoby dospel na svoju funkciu, bol oveľa lepší rečník, ako býval počas predvolebnej kampane alebo v improvizovaných vyhláseniach, keď si často zamieňal výrazy a vytváral nezvyčajné slovné spojenia kolujúce teraz po internetových stránkach ako zábavné čítanie. Lenže pozorným divákom stačilo, aby kamera urobila záber od prezidentovho chrbta na tlieskajúcich zástupcov ľudu. Vtedy sa objavili po oboch stranách prezidentovho rečníckeho pultu nenápadné priesvitné plochy čítacieho zariadenia s textom prejavu. Preto sa prezident zásadne prihováral iba tým, ktorí sedeli vpravo alebo vľavo od neho, a nikdy nie poslucháčom bezprostredne pred sebou. Tam by text prejavu nevidel.
George Bush vyslal svojím prejavom do krajiny a sveta v podstate tri signály. Prvým bolo konštatovanie, že sa vojna proti terorizmu vlastne iba začína. Podľa prezidenta sa desaťtisíce bojovníkov al-Káidy, ktorí od roku 1996 prešli výcvikovými tábormi, rozptýlilo po dvanástich krajinách sveta a teraz čakajú na vhodnú chvíľu ako tikajúce časované bomby. "Nebudem čakať na príležitosť, kým sa nebezpečenstvo skoncentruje. Neostanem bokom, zatiaľ čo sa hrozba bude presúvať bližšie a bližšie. Spojené štáty americké nedovolia nebezpečným režimom sveta ohroziť nás najničivejšími zbraňami tohto sveta." Zaujímavé je, že napriek takejto hrozbe sa v prejave ani raz neobjavilo meno doterajšieho nepriateľa číslo jeden Usámu bin Ládina. Nemenoval ani spomínaných dvanásť krajín, do ktorých sa teroristi uchýlili. Zato spomenul tri krajiny ako novú hrozbu USA - Irán, Irak a Severnú Kóreu. "Štáty, ako sú tieto, a ich teroristickí spojenci, vytvárajú os zla," konštatoval prezident.
Doláre na bezpečnosť
Na túto hrozbu nadväzuje druhý signál posolstva - nevyhnutnosť posilniť bezpečnosť USA. Prezident oznámil, že v domoch bojovníkov al-Káidy a v jaskynnom komplexe v Afganistane objavila americká spravodajská služba dokumenty o príprave nových teroristických útokov na Spojené štáty. "Našli sme plány amerických jadrových elektrární a rezervoárov s pitnou vodou spolu s návodmi na výrobu chemických zbraní, ako aj plány miest a ich pamätihodností," oznámil George Bush.
Novej hrozbe majú zodpovedať aj nové náklady na armádu a bezpečnosť civilného obyvateľstva. Pentagon dostane dodatočných 48 miliárd dolárov, čo je rekordné navýšenie nákladov na zbrojenie za dvadsať rokov. Na spravodajské služby a bezpečnosť vyčlení vláda nových 38 miliárd dolárov. Realistickým opisom možnej hrozby priamo na území Spojených štátov a pomenovaním nových troch nepriateľov sa prezident rozhodol opäť brnknúť na strunu vlastenectva. Udalosti po vlaňajšom 11. septembri a dosiahnutá zomknutosť krajiny ukázali, že je to dobrá investícia.
Tretí signál vyslaný v posolstve naznačuje, prečo bude treba túto novú vlnu vlastenectva a nových nepriateľov. Uskromňovanie sa a obrazné uťahovanie opaskov možno odôvodniť iba v prípadoch národného ohrozenia. Preto týmto tretím signálom je nevyhnutnosť popasovať sa s ekonomickým úpadkom v krajine. Prvky rodiacej sa recesie prišli takmer synchrónne s nástupom Georgea Busha do Bieleho domu a nebyť 11. septembra 2001 a následného boja proti terorizmu, tak istotne sú dnes problémom dominujúcim v americkej politike.
Na Enron zabudli
Obrat v tradícii posolstva od domácej problematiky k svetovým udalostiam pripomenul éru Ronalda Reagana v časoch vrcholiacej studenej vojny či Franklina Roosevelta na začiatku druhej svetovej vojny. Tomu zodpovedala aj zvolená rétorika. Opozícia sa v tomto prípade mohla len nečinne prizerať a nechať prezidentovi a republikánom voľný mediálny priestor. V atmosfére vybičovaného patriotizmu sa dajú sotva nájsť protiargumenty spochybňujúce nevyhnutnosť dokončiť boj proti terorizmu a zvýšiť bezpečnosť obyvateľstva.
To všetko prezidentovi umožnilo, aby ani raz nespomenul aféru energetickej firmy Enron, ktorá zatajila blížiaci sa krach, čím pripravila zamestnancov o miliardy dolárov uložených v penzijných fondoch. Keďže sú známe dlhodobé priateľské vzťahy medzi vedením tejto firmy a súčasným prezidentom USA, za normálnych okolností by George Bush mal na krku aféru podľa vzore Nixonovho Watergate alebo Clintonovej Lewinskej. Ak sa prezidentovi podarí predĺžiť súčasnú atmosféru ohrozenia a vlastenectva až do novembra, môže to pomôcť republikánom vo voľbách, v ktorých sa bude voliť celá Snemovňa reprezentantov a tretina stočlenného Senátu. K tomu možno dodať iba konštatovanie britských novín The Times, že 11. september 2001 bol pre prezidenta Busha priamo dar z nebies. Keby neexistoval, musel by si ho vymyslieť.
