Zasa tie nezmysly o žltých autobusoch

Nebýva zvykom, že by som na stránkach toho istého periodika písal viackrát o presne tej istej veci tým istým spôsobom. Avšak nemôžem inak, keďže reagujem na ten istý nezmysel, s ktorým bývalý šéf rezortu školstva prišiel už pred časom. Pravdaže, nie ako minister, ale ako opozičný politik.

Ako minister mlčal

Som síce ochotný pochopiť, že populizmus patrí akoby k „povinnej výbave“ opozičného politika, ale predsa len sa mi zdá, že je dôveryhodnejší v podaní niekoho, kto ešte nebol vo vláde a nemal teda zodpovednosť za nejaký konkrétny rezort. Líder európskej volebnej kandidátky kresťanských demokratov túto logiku zjavne neuznáva – napokon v terajšej opozícii nie je jediný – a pokojne kritizuje v rezorte školstva veci, ktoré sám ako minister mohol zmeniť, ale nedotkol sa ich takmer celé štyri roky. Presne z tohto súdka je jeho predstava o žltých školských autobusoch. Práve také vozia do školy zvieratká v kreslenom seriále o korytnačke Franklinovi. Je to americká rozprávka, ale na rozdiel od komiksových nezmyslov sa v nej nebojuje, už vôbec nezabíja a dokonca sa v nej normálne chodí do školy. Žltými školskými autobusmi. Pre môjho syna to bol kedysi jeho prvý dotyk so školou a veľmi sa mu páčil. Preto bol nemilo prekvapený, keď zistil, že u nás také autobusy nejazdia a do školy bude chodiť pešo. No keď sa ma predsa len pýtal, prečo ani jeho spolužiaci zo susedných dedín nechodia do školy na takom peknom špeciálnom autobuse, povedal som mu, že by to stálo peniažky, ktoré nemáme. Vysvetlil som mu, že namiesto autobusu zaplatíme škole novú športovú halu.

Autobusy sprivatizovali

Toto vysvetlenie malému školáčikovi úplne stačilo a už nikdy sa ma na školské autobusy nepýtal. Martin Fronc však asi nemá vo svojom okolí nikoho tak ého, a teda po tom, čo so svojím nápadom neuspel už vlani, opäť ohlásil, že bude presadzovať zavedenie týchto autobusov. Samozrejme, vzhľadom na to, ako (ne)funguje prímestská autobusová doprava, by to žiaci, rodičia a napokon aj školy vrelo privítali. Prvá Dzurindova vláda nepremyslenou privatizáciou autobusovej dopravy významne poškodila práve žiakov, ktorým sa medzimestské dochádzanie do škôl poriadne skomplikovalo. Nedostatok finančných prostriedkov a nutnosť viesť vyjednávania so súkromnými dopravcami je neraz príčinou toho, že najmä po vyučovaní sa deti do malých dedín dostanú až večer.

Avšak kľúčovým problémom je aj v prípade školských autobusov práve ich financovanie. Vzhľadom na to, ako na tom sú finančne samosprávy, je úplný nezmysel predstava, že by boli schopné vyčleniť ďalšie prostriedky na prevádzku špeciálnych autobusov. Zaťažiť ďalšími poplatkami rodičov je ešte väčší nezmysel, lebo už teraz možno konštatovať, že mať doma žiaka, dokonca viacerých, je poriadne drahá záležitosť.

Odkiaľ vziať peniaze

A ak má Martin Fronc predstavu, že by školské autobusy bolo možné financovať zo štátneho rozpočtu, mal by spresniť, aké terajšie výdavky by mal rezort škrtnúť, keď ani po zvýšení platov učiteľov sa nepodarilo ich odmeňovanie dostať na nadštandardnú úroveň. A vôbec by si mal svoju predstavu o zvyšovaní vládnych výdavkov vyjasniť s opozičnými kolegami, ktorí vládu neustále bombardujú za privysoký schodok štátneho rozpočtu a znepokojujú verejnosť obavami o zvyšovanie verejného dlhu.

Opätovný návrh na zavedenie školských autobusov naozaj nemá hlavu ani pätu. Nejde pritom len o peniaze. Školám by tak pribudla ďalšia starosť, lebo aj využívanie školského autobusu treba plánovať a riadiť. Ak má mať naozaj význam, nestačí, ak pôjde raz ráno a raz popoludní. Nič z toho však M. Fronca očividne netrápi. Keď bol ministrom, takýto návrh nepresadzoval a teraz si je aj tak istý, že ho nikto nepodporí. Ale veď o to ani nejde, však, pán Fronc.

Autor je poslancom MsZ v Stupave