Jeden pes, dve topánky a tri spôsoby ako sa pozdraviť

Ty pes, to je bozk na rozlúčku, vykríkol vlani v decembri iracký novinár Muntazar Al-Zajdí a hodil po vtedajšom americkom prezidentovi G. W. Bushovi vlastné topánky. Stalo sa to na brífingu po stretnutí Busha a irackého prezidenta Nurího Al-Malíkiho. Novinára odsúdili na tri roky väzenia .

Počas posledného stretnutia Al-Malíkiho s vysokým americkým predstaviteľom – viceprezidentom Joem Bidenom, sa uskutočnilo niekoľko raketových útokov. K prvému, následkom ktorého zahynuli traja ľudia a ďalší boli zranení, sa prihlásila povstalecká skupina Armáda mudžahídov a označila ho za „privítanie“ Bidena v Iraku. Polícia zatkla troch podozrivých, ale pre nedostatok dôkazov ich nakoniec prepustila.

Oba iracké pozdravy sú jednoznačne reakciou na okupáciu ich krajiny Spojenými štátmi americkými. Zdá sa, že uvítací ceremoniál sa Iračania naučili od Spojených štátov. Ich návšteva v Iraku sa tiež začala náletmi a raketovými útokmi. Pokračovala pozemnými operáciami, počas ktorých zohrávali kľúčovú úlohu napríklad fosfor či mučenie. Vlna sympatií a masívna podpora domáceho obyvateľstva preto na seba nemohla nechať dlho čakať. A každý, kto návštevu nedokáže náležite oceniť, musí byť potrestaný. Tri roky väzenia pre neslušného novinára preto len ťažko možno pokladať za nenáležité. Ako uviedli niektoré miestne médiá, môže byť rád. Za Saddáma by totiž dostal pätnástku a nikto by sa nesťažoval. Tento ohromný dôkaz demokratizácie krajiny začala šíriť aj medzinárodná tlač – s omnoho väčším entuziazmom než informácie o tom, že firma, ktorá vyrobila Al-Zajdího topánky, musí masívne rozširovať výrobu, pretože dopyt narástol omnoho viac než radosť miestnych obyvateľov z demokratizácie svojej krajiny.

Nevďačnosť Iračanov sa však v plnej nahote ukázala po predčasnom prepustení Al-Zajdího z väzenia. Stal sa celebritou – symbolom hnutia za vykázanie medzinárodných návštevníkov. Samotný novinár vyhlásil, že bude bojovať, kým sa návšteva, ktorú z podivných dôvodov nazýva okupáciou, neskončí.

Pritom Spojené štáty americké vyhlásili, že odchádzajú. Barack Obama dal jasne najavo, že iracká misia bola omylom a musí skončiť čo najskôr. Ako vyzerá odchod? Každý, kto tvrdil, že USA sú v Iraku len pre ropu, musí svoj názor pod tlakom faktov revidovať. Obama je totiž v úrade ešte len osem mesiacov a z Iraku už odišli štyri tisícky vojakov. Pri celkovom počte 131-tisíc je to ohromujúce číslo. Rovnako radikálny je aj pokles plánovaných výdavkov na operácie v Iraku. Namiesto vojakov sa majú zapojiť pracovníci bezpečnostných agentúr, najmä z Ugandy a Kene – jednoducho žoldnieri. Oni by mali nahradiť odchádzajúcich amerických vojakov. Lenže tí určite Irak neopustia skôr než v marci budúceho roka. Americká vojenská sila sa tak vlastne výrazne znásobí. Tomu sa hovorí pozdrav na rozlúčku – nonšalantne a so štipkou grácie.