Zabudnutý 17. november
Sedemnásteho novembra 1989 vyšli do pražských ulíc vysokoškoláci. Na Národní tříde im zablokovali ďalšiu trasu pochodu policajné jednotky. Pokojný študentský protest proti režimu sa rýchlo zmenil, keď polícia použila proti študentom neúmerné násilie.
Najskôr o policajnom zásahu informovali zahraničné agentúry, neskôr aj domáce mediálne prostriedky. Akcia brachiálnej moci práve v tento deň prelomila bariéry mlčania a dodala mnohým dovtedy nevídanú odvahu. Paralela so 17. novembrom 1939 bola príliš silná. Pražské udalosti zo 17. novembra 1989 sa stali posledným impulzom na pád politickej moci, ktorá sa zdala neotrasiteľnou. Za posledných 10 rokov však pôvodný 17. november, známy ako Medzinárodný deň študentstva, upadol takmer do úplného zabudnutia.
Prahou sa šírila neuveriteľná správa
Napätie, ktoré vládlo v Prahe po smrti Jana Opletala 11. novembra 1939 vyvrcholilo tichým demonštračným pohrebom a následným brutálnym zásahom nacistických bezpečnostných jednotiek proti českým vysokým školám v noci zo 16. na 17. novembra. V priebehu 17. novembra sa na vývesných miestach a hlavne na vysokých školách objavila nacistická vyhláška:
Ačkoliv bylo opětovně vážně varováno, pokouší se od nějaké doby skupina českých intelektuálů ve spolupráci s emigrantskými kruhy v cizině, menšími nebo většími akcemi odporu, rušit klid a pořádek v Protektorátu Böhmen und Mähren. Při tom bylo zjištěno, že původci těchto akcí odporu jsou zvláště také na českých vysokých školách. Ježto tyto živly daly se ve dnech 28. října a 15. listopadu strhnouti k násilným činům proti jednotlivým Němcům, byly české vysoké školy na dobu tří roků uzavřeny, devět pachatelů bylo zastřeleno a větší počet účastníků vzat do vazby.
Brutálne potlačenie študentských protestov šokovalo českú verejnosť a poprava deviatich, podľa všetkého náhodne vybraných mladých ľudí bez súdu a možnosti obrany spôsobila doslova šok. V priebehu nasledujúcich dní sa objavili na rôznych miestach ilegálne letáky, ktoré informovali, že nacisti ráno 17. 11. 1939 popravili: Josefa Adamca, Jana Černého, ing. Mareka Frauwirtha, dr. Jaroslava Klímu, Bedřicha Koulu, doc. dr. Josefa Matouška, dr. Františka Skorkovského, Václava Šafránka a Jana Weinerta.
Prečo práve týchto deväť ľudí, zostáva dodnes záhadou. Najstarším bol dr. Josef Matoušek narodený roku 1906, inak docent všeobecných dejín na Karlovej univerzite, člen Národního souročenství a podpredseda Českého výboru pre spoluprácu s Nemcami. Najmladším len devätnásťročný Václav Šafránek. Osem popravených bolo Čechov, deviatym bol Slovák Marek Frauwirth, ľavicovo orientovaný a pre nacistov neprijateľný už len tým, že bol Žid. Prečo sa ocitol medzi popravenými, môžeme len hádať. Nepatril medzi organizátorov študentských nepokojov, nebol v ich výboroch, no napriek tomu ho nacisti cieľavedome hľadali v priebehu noci na 17. novembra. Marek pracoval na slovenskom konzuláte v Prahe pod krycím menom ing. Marek. Neskôr vysvitlo, že na konzuláte bolo po vzniku protektorátu vydaných viac ako dve tisíc falošných dokladov pre ľudí, ktorí utekali pred nacistami. Vrátil sa Marek Frauwirth ilegálne do nacistami okupovanej Prahy preto, aby takto pomáhal prenasledovaným? Ak tomu bolo tak, vedeli nacisti o jeho činnosti a preto ho zaradili medzi popravených? Keď sa dôslednejšie zamyslíme nad režimom, ktorý nacisti postupne transplantovali do protektorátu, zistíme, že pri výbere ľudí, ktorí mali byť popravení 17. 11. 1939 nezohrávali odpovede na uvedené otázky žiadnu úlohu. Stačilo, aby ktosi stanovil počet popravených. Nebolo dôležité, či popravení s nacistami sympatizujú, alebo nie a ako sú orientovaní. Stačilo stanoviť počet.
O podstate nacizmu
Hitlerova predstava o usporiadaní sveta bola úplne jednoduchá, založená na prísne rasovom základe. Opierala sa o sociálny darwinizmus a na jeho základe nacizmus vytvoril predstavu o neustálom boji dobra a zla. Dobro predstavovali Nemci - árijci, tvorcovia všetkých hodnôt a zlo Židia, podľa nacistickej terminológie "ničitelia kultúry". Ideológovia nacizmu medzi týmito dvoma rasami rozoznávali ešte tretiu, ktorú označovali ako "nositeľov kultúry" - tých, ktorí síce nie sú schopní sami tvoriť, ale sú aspoň schopní využívať nemeckú tvorivosť. Na väčšinu Slovanov ako príslušníkov nižšej rasy sa pozerali ako na budúcu pracovnú silu, ktorej treba vzdelanie a potraviny len v takej miere, aby mohli pracovať. Základným nacistickým cieľom bolo vytvorenie rasovo čistej svetovej ríše a zničenie Židov ako ničiteľov nemeckej tvorivosti. Uvedomovali si, že najsilnejším odporcom nacizmu v okupovaných krajinách bude národná inteligencia. Jej zastrašenie a následné zničenie bolo prvoradým nacistickým cieľom. Na uskutočnenie tohto cieľa im bola dobrá každá zámienka a nebyť udalostí medzi 28. októbrom a 17. novembrom 1939, iste by si ju "vyfabrikovali".
Obsadenie Čiech a Moravy nacistickými jednotkami 15. marca 1939 prebehlo zdanlivo pokojne a bez zjavného odporu. Fotografie z príchodu nacistických jednotiek do Prahy však zreteľne hovorili o skrytom, aj keď dobre viditeľnom pasívnom odpore. Už pri slávnostnej prehliadke nacistických jednotiek na Václavskom námestí si komentátor protektorátneho rozhlasu neodpustil poznámku o čiernom havranovi, ktorý poletoval nad svätým Václavom vyplašený pochodujúcimi príslušníkmi nacistických ozbrojených síl. Nacisti samozrejme nálady českého obyvateľstva sledovali a uvedomovali si, že 28. októbra, v deň vzniku Československej republiky, môžu prerásť do otvoreného odporu. Pripomenutie si vzniku republiky nemuselo české podzemie nijako zvlášť organizovať. Ľudia akosi podvedome cítili, že musia pred svetom ukázať nesúhlas s nacistickou okupáciou. Do ulíc dôstojne a pokojne vyšli tisícky občanov. Pripravili sa však aj nacisti, ktorí v priebehu dňa stupňovali napätie v uliciach, provokovali a vyvolávali roztržky, prišlo aj k streľbe. Nikto nikdy nezistil, kto strieľal. Smrteľne bol zranený robotník Václav Sedláček, s ťažkým zranením do nemocnice previezli medika Jana Opletala, ktorý zápasil o život niekoľko dní. Zdalo sa, že sa ho podarí zachrániť, ale 11. novembra 1939 svoj boj prehral. Jeho pohreb sa stal tichou manifestáciou proti nacizmu. Hitler zúril a nariadil radikálne zakročiť. Protektor von Neurath aj štátny tajomník K. H. Frank konali. Hlavne Frank chcel využiť svoju príležitosť a ukázať Hitlerovi svoju oddanosť. Stovky zadržaných študentov 17. 11. 1939 ani len netušili, aký bude ich ďalší osud. Frank sa rozhodol prepustiť všetkých zahraničných študentov. Na slobodu sa dostali aj Slováci a ponúka sa otázka: prečo nebol medzi nimi Marek Frauwirth? Frank nariadil prepustiť aj všetkých mladších ako 20 rokov. Prečo nebol medzi nimi Václav Šafránek? Nakoniec Frank rozhodol, že prepustia aj príslušníkov fašistických organizácií, ak sa preukážu legitimáciou. Prečo nie všetkých? Odpoveď je jednoduchá. Preto, aby nikto nemal istotu. Bolo potrebné zastrašiť všetkých. Ľavicových aj pravicových, domácich aj zahraničných. Lojálnym a fašisticky orientovaným bolo potrebné ukázať, kto je tu pánom a ktorá rasa je predurčená na vládnutie.
Vina nie je dôležitá
Známa americká mysliteľka nemeckého pôvodu Hannah Arendtová vo svojej často kritizovanej knihe Pôvod totalitarizmu uvádza: Teror je realizáciou zákona pohybu... ...Práve tento pohyb vyčleňuje oných nepriateľov ľudstva, proti ktorým bol teror spustený a žiadnemu slobodnému konaniu, či už opozičnému, alebo sympatizujúcemu, sa nesmie dovoliť prekážať pri eliminácii "objektívneho nepriateľa"... ...Vina a nevina sa stávajú nezmyselnými pojmami: "vinným" je ten, kto stojí v ceste prírodnému...procesu, ktorý vyniesol rozsudok nad "nižšími rasami"...Teror tieto rozsudky vykonáva a pred jeho súdom sú všetci zúčastnení subjektívne nevinní: všetci zavraždení, pretože tí neurobili nič, čo by bolo namierené proti systému, aj vrahovia, pretože tí v skutočnosti nevraždia, ale vykonávajú rozsudok smrti vynesený akýmsi vyšším tribunálom... ...Teror je zákonom... ...Teror ako uskutočňovanie zákona pohybu, ktorého konečným cieľom nie je blaho ľudí, alebo prospech jedného človeka, ale riadená výroba ľudstva, eliminuje jednotlivca v záujme druhu...
Podľa takéhoto ponímania totalitarizmu výstižne charakterizujúceho aj nacizmus je zrejmé, že ani v rámci udalostí 17. 11. 1939 nebolo dôležité, kto bude popravený. V záujme vyššieho cieľa - zabezpečenia nadvlády árijskej rasy a eliminácie akéhokoľvek odporu slovanských "podľudí" - bolo z nacistického hľadiska nevyhnutné demonštrovať silu. Poprava deviatich ľudí, oficiálne označených za organizátorov protinacistických nepokojov, bola len plnením základného cieľa nacizmu - vybudovania rasovo čistej ríše. Následnou realizáciou bola priemyselná likvidácia nacistickou terminológiou povedané "ničiteľov kultúry" - Židov. Toto zvrátené chápanie vývoja ľudstva nepotrebovalo zdôvodňovať svoje konanie. Nacisti sa nepotrebovali obhajovať pred svetovou verejnosťou, pretože boli presvedčení, že konajú v zmysle nezvratného prírodného a dejinného pohybu.
Medzinárodný deň študentstva
Udalosti, ktoré sa odohrali v Prahe 17. 11. 1939, oprávnene pobúrili demokratický svet a zdvihli vlnu solidarity študentov. V plnej miere obnažili samotnú podstatu nacizmu, ktorý sa nerozpakoval porušiť všade rešpektovanú nedotknuteľnosť a posvätnosť akademickej pôdy, popravovať bez súdu, odoprieť ďalším generáciám českého národa právo na vzdelanie a poslať viac ako 1200 študentov do koncentračných táborov. Pošliapanie základných práv a slobôd zapôsobilo v danej chvíli silnejšie než práve prebiehajúca nacistická vojna proti Poľsku. Dva roky po pražských udalostiach bol vo Veľkej Británii za účasti zástupcov študentov 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Zástupcovia študentov sa na svojom prvom povojnovom zjazde zišli 17. novembra 1945 v Prahe. Nasledujúci rok sa tu konal 1. svetový kongres študentstva a založil Medzinárodný zväz študentstva so sídlom v Prahe.
Autor je historik
