Kto tu vlastne vládne
Pred necelým rokom občania rozhodli, že vládnu moc majú do rúk dostať dovtedy opozičné strany. Je však otázne, či sa tak naozaj stalo. Moc totiž nevykonávajú priamo ministri či prednostovia úradov, ale zväčša ich podriadení. A z nich mnohí svoje posty nezmenili.
Istý koaličný politik pred časom neverejne zapochyboval, či "sme naozaj chytili moc do svojich rúk". Mohlo by sa to zdať paradoxné, veď podľa radových občanov vládne strany iba bojujú o miesta v štátnej správe či štátom kontrolovaných podnikoch. Zdalo by sa, že koaličné subjekty už stihli svojimi členmi a prívržencami obsadiť všetko, čo sa dalo. Ale nie je to tak. Minulý týždeň ministerstvo financií vyhlásilo podmienky predaja štátnych dlhopisov a keď banky (najmä zahraničné) prejavili záujem, predaj zrušilo, lebo vraj v skutočnosti chcelo dlhopisy predávať za iných podmienok. Hovorca Peter Švec to označil za "komunikačné nedorozumenie". Zaujímavé však je, že počas Kozlíkovho či Maxonovho ministrovania k takýmto "nedorozumeniam" nedochádzalo. Pritom na ministerstve pôsobili tí istí ľudia. Nestalo sa tak práve preto? Čosi podobné zažili správcovia bytov pred dvoma mesiacmi, keď vláda rozhodla o zvýšení regulovaných cien. Aby mohli nájomníkom v čas oznámiť zvýšenie platieb, potrebovali presnú informáciu o presných zmenách cien aspoň koncom júna. Hoci boli ochotní ísť osobne na ministerstvo, jeho úradníci neposkytli potrebné informácie ani dva týždne po rozhodnutí vlády!
Takýchto príkladov z iných štátnych inštitúcií sú desiatky. V Správe štátnych hmotných rezerv, na čelo ktorej sa dostal človek z DU s pochybnou povesťou, ostal na vysokom poste Vladimír Hricko napriek šokujúcim odhaleniam NKÚ. Ba dokonca ľudia, ktorí ihneď po voľbách museli správu opustiť, sa do nej postupne vrátili! Paradoxné je, že naopak niekoľko členov SDĽ muselo odtiaľ v poslednom čase odísť. Iným príkladom sú ľudia z ministerstva pôdohospodárstva, ktorí sa podieľali na pochybných alebo priamo nezákonných rozhodnutiach ohľadom poľovných revírov a v súčasnosti ich majú preverovať. Úplnou katastrofou je ministerstvo hospodárstva, veď pôsobenie exministra Karola Česneka na poste šéfa Dozornej rady Slovenských elektrární hovorí za všetko. Podobne sa dá hovoriť o ministerstve dopravy. Absolútnym výsmechom bolo menovanie predsedu Dozornej rady Slovenských telekomunikácií, ktorý sa podieľal sa na nekalých obchodoch v tomto podniku počas Mečiarovej vlády. A Brigita Schmögnerová nevymenila na svojom úrade takmer nikoho napriek tomu, že o pôsobení riaditeľov odborov i sekcií existujú šokujúce svedectvá.
Konkrétne rozhodnutia často prijímajú alebo vykonávajú úradníci. Politickú i faktickú zodpovednosť v očiach občanov však nesú šéfovia rezortov a vládne strany. Ľudia spätí s HZDS či SNS, ktorí sa dopúšťali neprávostí, nemajú dôvod pomáhať súčasnej vláde k úspechu. Tu nejde o čistky, ale o očistu. A tú dnešné koaličné strany voličom sľúbili.
Autor je hovorcom SDĽ
