Vládnutie nie je fuška

Premiér Dzurinda udelil členom svojho kabinetu odmeny vo výške, ktorá pre väčšinu obyvateľov tejto krajiny predstavuje ročný príjem. Sám sebe neudelil nič a považuje to za dobré gesto. Hra na pažravých ministrov a skromného premiéra je však trochu falošná, pretože o odmenách rozhoduje sám predseda vlády, takže ich prideľovanie padá na vrub jeho zodpovednosti. Druhá vec je, či svedomie dovolí členom vlády tieto lukratívne čiastky prijať. Argumentácia, že manažéri podnikov majú vyššie platy, že ministri pracujú tvrdo a svoje peniaze si zaslúžia a že výška týchto odmien je najlepšou zábezpekou proti korupcii, prinajmenšom dvíha obočie. Prečo potom rovnako nepoistiť proti sklonu prijať úplatok aj policajtov, sudcov, lekárov či učiteľov? Znamená to, že verejne priznávame korupčné sklony našich politikov, a preto sa ich radšej snaží podplatiť štát? Okrem toho, argument o antikorupčnej poistke vyznieva ako zlý žart pri správe, že odmeny dostali aj bývalí ministri G. Palacka a Ľ. Černák, ktorí odstúpili práve pre podozrenie z korupcie. Niečo tu teda nie je v poriadku. To niečo je zrejme motivácia, ktorá ľudí na Slovensku ženie do politiky. Nie je to túžba pozdvihnúť štát, nie je to ambícia pomôcť obyvateľom tejto krajiny, ale prízemná inštinktívna snaha zbohatnúť. Minister je od latinského slova slúžiť. Od služobníkov však majú naši politici poriadne ďaleko. Politika, ktorá žiada od občanov, aby sa uskromnili, no sami jej realizátori robia presný opak, nemôže byť úspešná. Vláda musí byť solidárna so životnými podmienkami svojho obyvateľstva. Ak sa člen kabinetu sťažuje, že dostáva neadekvátny plat, má vyskúšať iné zamestnanie. A ak sa nevie uplatniť inde, nemá čo robiť vo verejnom živote. Vládnutie nie je fuška. Dobrý vladár obohacuje štát, nie seba. Kým to nepochopíme, nebudeme štát budovať, ale iba rozoberať a rozkrádať.