Nezvýšime pôrodnosť, ale úmrtnosť detí
KDH sa stále nevzdáva svojej agendy o interrupciách a tentoraz sa obrátilo na ústavný súd, a to napriek tomu, že už pri novelizácii ústavy im táto iniciatíva nevyšla.
Nielen iniciatíva kresťanských demokratov, ale celkovo diskusia o interrupciách postavila proti sebe dve práva: právo nenarodeného dieťaťa na život a právo ženy rozhodnúť sa. Pritom ani odborníci nemajú jasno v tom, kedy sa život vlastne začína, či už oplodnením, alebo až v treťom mesiaci tehotenstva.
Spoločnosť je taká, aké má zákony. To znamená, že ju môžeme rozlišovať podľa toho, čo všetko je povolené. Rovnako sa od toho odvodzuje morálka spoločnosti. Je teda naša spoločnosť nemorálna, keď povoľuje interrupcie, ktoré sú u nás uzákonené? Podľa Jaroslava Danišku z Konzervatívneho inštitútu po zákaze budú síce potraty pokračovať ďalej, bude ich však podstatne menej. Kde berie túto istotu? Vidí on ako muž do psychiky ženy pred týmto rozhodnutím? Veď to nie je, ako sa rozhodovať v obchode, či si kúpite biely alebo tmavý chlieb. Podľa jedného ženského lekára, v istej nemocnici chodili ženy presviedčať mníšky, aby na potrat nešli, že sa dokonca o deti postarajú. Nepresvedčili ani jednu. Myslieť si teda, že zakázaním interrupcie sa ich počet zníži, je zjavne naivné. Nezníži. Rovnako sa nezvýši pôrodnosť, o čom sú stále mylne presvedčení kresťanskí demokrati.
Každý zákon sa dá nejako obísť. Rovnako aj ten, ktorý by smeroval proti interrupciám. V roku 1962 boli na Slovensku zriadené interrupčné komisie. O jedenásť rokov neskôr mohla ísť žena na potrat, ak preukázala rozvrat svojej rodiny. A ženy sa naozaj naoko rozvádzali len preto, aby sa im nenarodilo nechcené dieťa. V dnešných pomeroch by tento zákaz zase zaviedol takzvanú interrupčnú turistiku. Ak by však žena nemala na potrat v zahraničí, dávala by si to robiť rôznym neodborníkom. Nehazardujeme však potom nielen so životom dieťaťa, ale v prvom rade samotnej ženy? Takže, tu neplatí ani pravidlo trhu, že znížením ponuky, rastie cena a tým sa znižuje dopyt. Neblahým príkladom nám môže byť v tomto smere Poľsko, kde sú už dnes interrupcie zakázané. Nezvýšila sa však pôrodnosť, ale počet detí usmrtených po pôrode.
Materstvo je pre ženu najväčším poslaním v živote. Ak sa rozhodne pre potrat, nie je to z nejakej zábavy, ale z nevyhnutnosti. Môžu ju k tomu viesť zdravotné či ekonomické dôvody. Keď totiž chceme ochraňovať život detí, doprajme im aj právo na život dôstojný.
Mimochodom, kresťanským demokratom ide v prvom rade len o presadenie svojej ideológie. Podľa výskumu, ktorý pre Slovenskú spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu robila agentúra Focus, pritom na otázku, či má žena za každých okolností právo rozhodovať o svojom tehotenstve či jeho prerušení, odpovedalo rozhodne áno 50 percent žien, skôr áno 31 percent. Dokonca sa tak vyslovila aj polovica veriacich žien. Zdá sa teda, že program KDH ani veľmi nekorešponduje s vôľou jeho voličov.
