S úsmevom o slávnych
Kruté lichôtky
Istá dáma sa spýtala francúzskeho spisovateľa Voltaira, koľko má podľa neho rokov. - Máte tvár 16-ročnej, postavu 17-ročnej a vlasy 14-ročnej. - Vy lichotník! - zvolala nadšená dáma. - To je spolu 47 rokov, - upresnil Voltaire.
Až na jeden detail Mladý skladateľ sa raz opýtal Wolfganga Amadea Mozarta, ako sa majú skladať symfónie. - Ste ešte mladý, skúste tvoriť balady, - odpovedal viedenský klasik. - Ale, majstre, veď vy ste komponovali symfónie už ako dvanásťročný! - Áno, ale nikoho som sa nepýtal, ako sa to robí! - odvetil Mozart.
Na pravú mieru Keď nemecký cisár navštívil pápeža Leva XIII., kancelár Otto Bismarck sa pokúsil nasledovať ho do audienčnej miestnosti. Kardinál, člen pápežského dvora, mu však rukou zabránil vstup do miestnosti, keďže pri rozhovore nemala byť prítomná tretia osoba. - Ja som predsa knieža Bismarck! - okríkol ho kancelár a nasilu sa pchal do dverí. Kancelár pokojne odvetil: - To síce vysvetľuje, ale neospravedlňuje vaše správanie!
Nevyliečiteľná Nemecký lekár a bakteriológ Robert Koch neznášal arogantných ľudí. Raz prišla k nemu do ordinácie neobyčajne namyslená dáma, predstaviteľka „horných desaťtisíc“. - Čo je vám, milá pani? - spýtal sa Koch. - Pán profesor, - povedala urazene pacientka, - som zvyknutá na to, že ma vždy a všade oslovujú milostivá pani! - Túto chorobu neviem liečiť. Ďalší, prosím! - odvetil Koch.
Ako na Slovensku Daňový úrad poslal americkému spisovateľovi Markovi Twainovi formulár na vyplnenie príjmov za svoju prácu. Twain na tlačivo napísal: „Ja žiadnu prácu nemám, písanie je totiž moja zábava. To, čo doň vkladám zo svojich myšlienok, je dar ľudstvu.“ Daňový úrad mu vyrubil daň zo zábavy a darovaciu daň.
Kto pre koho poctou? Po odstúpení generála de Gaullea z funkcie prezidenta Francúzskej republiky zašiel za generálom ministerský predseda Couve de Murville: - Mon generál, keď ste už odstúpili, nadišiel čas porozmýšľať, kam by sme vás mali pochovať, keby ste, nedajboh, umreli... Myslím si, že najlepšie by bolo vedľa Napoleona do Invalidovne. De Gaulle zlostne zareagoval: - Vedľa nejakého poddôstojníka?! - A čo keby sme vás dali pod Víťazný oblúk? - No pravda, aby každý americký turista lozil po mojom hrobe! - Tak potom ostáva už iba jediná možnosť: pochovať vás vedľa Panny Orleánskej! De Gaulle chvíľu porozmýšľal a potom odvetil: - V poriadku. Tá si to zaslúži!
