Šedé eminencie hospodárstva
Viaceré politologické, historické a iné analýzy, ako aj retrospektívne pohľady na vývoj slovenskej spoločnosti v poslednom desaťročí zhodne ukazujú, že popri politických stranách tu rozhodujúcu úlohu zohrali rozličné záujmové skupiny.
Spomedzi týchto skupín najväčším politickým i ostatným vplyvom u nás disponovali formálne (zaregistrované, oficiálne pôsobiace) a neformálne (nezaregistrované, skryto pôsobiace) ekonomické záujmové skupiny - NEZS. Zatiaľ čo o formálnych ekonomických záujmových skupinách, ako sú napríklad odborové zväzy a rôzne združenia podnikateľov a zamestnávateľov, má verejnosť pomerne dosť informácií, o existencii a činnosti NEZS sa vie málo. Radoví občania sa o nich spravidla dozvedia len v súvislosti s odhaleniami afér, podvodov a iných kriminálnych činov, ktorých aktérmi sú práve tieto skupiny.
NEZS sú spravidla málopočetné, no ekonomicky, politicky a teda i spoločensky veľmi významné skupiny. Skladajú sa z podnikateľov, ale aj z politikov, finančníkov a podobných členov, ktoré sa zoskupujú s cieľom presadzovať a obhajovať spoločné ekonomické záujmy, a to najmä politickými spôsobmi. NEZS u nás vznikali predovšetkým na základe záujmu rôznych subjektov o čo najvýhodnejšie sprivatizovanie čo najväčšieho množstva štátneho majetku a o vytvorenie si čo najvýhodnejších podmienok na ochranu, spravovanie, zväčšovanie alebo speňaženie nadobudnutého majetku. Takéto záujmy nebolo na Slovensku v 90. rokoch možné realizovať inak ako politickým spôsobom, pretože proces privatizácie, ako aj fungovanie ekonomiky bolo u nás v tomto období riadené politicky - vládnucimi stranami. Najčastejšie využívanými spôsobmi politického presadzovania uvedených záujmov sa teda v našich podmienkach stal politický klientelizmus, čiže vytváranie klientelistických vzťahov medzi politickými stranami a ekonomickými záujmovými skupinami a politická korupcia, ktorá tvorí jadro týchto vzťahov.
Nerozdelili si sféry záujmov Rozhodujúcim faktorom vzniku, vývoja a pôsobenia NEZS v našej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch bola privatizácia štátneho majetku. Hlavnú úlohu pri vytváraní týchto skupín zohrali a ich členmi sa stali najmä politici, manažéri štátnych podnikov a vedúci predstavitelia rezortov národného hospodárstva, vlastníci a spoluvlastníci súkromného majetku, ktorí sa do svojich pozícií dostali najmä vďaka procesom malej a veľkej privatizácie, ale i vďaka možnostiam súkromne podnikať (vytvoreným po roku 1989), ako aj zahraniční podnikatelia pôsobiaci na Slovensku.
Rovnako ako oblasť pôsobenia politických strán bojujúcich medzi sebou o získanie moci v štáte, aj oblasť činnosti NEZS na Slovensku bola - vďaka ich prepojeniu s rôznymi politickými stranami - v 90. rokoch oblasťou stáleho vzájomného súperenia týchto skupín o získanie dominantného postavenia pri presadzovaní svojich záujmov. Tieto súperiace záujmové skupiny pritom nedospeli k dohodám o rozdelení sfér záujmov, ani si nevytvorili významnejšie neformálne združenia či koalície. Vo svojej činnosti uprednostňovali skôr vytváranie prepojení s jednou či viacerými politickými stranami (neraz patriacimi do rôznych koaličných zoskupení) a na základe takýchto klientelistických vzťahov sa individuálne snažili ovplyvňovať vlády pri dosahovaní svojich záujmov.
Fungujú ako brzda zmien Pre pôsobenie ekonomických záujmových skupín na Slovensku je typické úsilie spomaľovať realizáciu a znemožňovať dokončenie politických, legislatívnych a ekonomických zmien, ktoré sú súčasťou transformácie postsocialistických spoločností. Záujem spomaľovať politické, právne a ekonomické reformy a odďaľovať ich ukončenie majú tieto skupiny najmä preto, lebo vďaka tejto nedokončenosti nie sú prijaté zákony, predpisy a iné pravidlá (alebo pretrváva nízka vymáhateľnosť práva), ktoré by im znemožnili vytvárať a využívať rôzne zvýhodnenia - napríklad výhodne privatizovať štátne podniky, neplatiť dane, nesplácať pôžičky, tunelovať zverené štátne alebo i sprivatizované podniky atď.
Mnohým politikom, štátnym úradníkom, sudcom, či policajtom atď. nedokončené reformy umožňujú nezákonné obohacovanie sa pri prideľovaní privatizovaných podnikov, štátnych objednávok, riadiacich funkcií v štátnych podnikoch, pri udeľovaní podnikateľských licencií i rôznych iných povolení a podobne.
Vytváranie klientelistických väzieb Obdobie rokov 1990 až 1992 možno považovať za čas vzniku NEZS, čas ich profilovania (najmä vo vzťahu k procesu veľkej privatizácie) a začiatkov ich ekonomického i politického pôsobenia. V rokoch 1992 až 1994 si začali vytvárať a upevňovať vzťahy a spojenectvá s jednotlivými politickými stranami a začali tiež intenzívne politicky presadzovať svoje privatizačné a podnikateľské zámery. Tieto klientelistické vzťahy časť NEZS, spojená so stranami vládnej koalície HZDS, SNS a ZRS, naplno využila pri presadzovaní svojich záujmov v rokoch 1995 až 1998. Po parlamentných voľbách v roku 1998 a vzniku novej vládnej koalície sa začali politickým spôsobom presadzovať v privatizácii a podnianí predovšetkým záujmové skupiny spojené s SDK, SDĽ, SOP a SMK.
V prvej vlne kupónovej privatizácie teda na Slovensku popri drobných akcionároch vznikla i nová významná kategória vlastníkov - majiteľov, respektíve správcov akcií sprivatizovaných štátnych podnikov, ktorí boli registrovaní ako investičné fondy a investičné akciové spoločnosti. Ďalšou novovytvorenou kategóriou boli domáci a zahraniční majitelia podnikov, ktoré získali v malej a veľkej privatizácii. Tieto kategórie vlastníkov začali na presadzovanie svojich záujmov vytvárať formálne i neformálne ekonomické záujmové skupiny.
Nahradením druhého kola kupónovej privatizácie dlhopisovou metódou, presunom rozhodovacích kompetencií vlády a ministerstva privatizácie na FNM SR ovládaný vládnou koalíciou a vytvorením možností predaja štátnych podnikov za minimálne ceny netransparentne a subjektívne vybraným záujemcom (čiže zrušením pravidiel spravodlivej súťaže) vládna koalícia HZDS, SNS a ZRS vytvorila podmienky na dominanciu vzťahov politického, resp. štátno-straníckeho klientelizmu a korupcie v privatizácii štátneho majetku. Podľa Ivana Mikloša boli tieto kroky vládnej koalície najmä dôsledkom pôsobenia a vplyvu dvoch silných skupín - skupiny manažérov štátnych podnikov a majiteľov sprivatizovaných podnikov (formálne združených najmä v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR) a niektorých odborových zväzov. Obe tieto skupiny mali záujem o presadenie uvedených zmien v procese privatizácie štátneho majetku najmä preto, lebo sa nimi pre nich vytvorili možnosti zvýhodnene - monopolne (čiže bez konkurencie iných záujemcov) a za minimálne (konkurenciou záujemcov nezvýšené) ceny - sprivatizovať veľké množstvo štátneho majetku.
Privatizačné zvýhodnenie verných Tieto výhody privatizujúci, samozrejme, nedostali zadarmo - museli si ich u politických strán vládnej koalície zaslúžiť: najčastejšie svojou politickou príslušnosťou, lojálnosťou a podporou politických strán a politikov pred voľbami i rôznymi odmenami po nadobudnutí štátneho majetku v privatizácii. Potvrdzujú to napríklad vyjadrenia vtedajšieho prezidenta FNM Štefana Gavorníka, ktorý priznal prepojenie politických a ekonomických záujmov v privatizácii i jej stranícky charakter.
Strany vládnej koalície uskutočnili v prospech svojich klientov ešte i ďalšie opatrenia na ich zvýhodnenie v procese privatizácie. Medzi takéto opatrenia patrilo nielen obmedzovanie vplyvu investičných fondov, ale i priama likvidácia investičných akciových fondov a spoločností - ako sa stalo napríklad v prípade Prvej slovenskej investičnej akciovej spoločnosti, ktorá spravovala podielové fondy v hodnote 7 miliárd Sk. Ministerstvo financií jej 31. marca 1995 odobralo licenciu a majetok, ktorý PSIS spravovala, potom na základe rozhodnutia vlády SR prešiel do správy iných dvoch investičných spoločností. Mečiarova vláda takto zvýhodnila provládnu časť ekonomických záujmových skupín na úkor iných ekonomických záujmových skupín.
Vládna koalícia HZDS, SNS a ZRS uskutočňovala aj opatrenia, na základe ktorých vznikali pre provládne ekonomické záujmové skupiny zvýhodnenia pri spravovaní sprivatizovaného majetku (ako napríklad v prípade zníženia cien prepravného v nákladnej železničnej doprave pre VSŽ Košice), rôzne daňové zvýhodnenia, resp. ospravedlňovanie neplatenia daní a nesplácanie pôžičiek, prideľovanie štátnych objednávok, nepostihovanie tunelovania privatizovaných podnikov alebo porušovania zákonov pri riadení činnosti bánk atď. Množstvo z týchto opatrení vlády sa pritom uskutočnilo v rozpore s Ústavou SR a inými platnými zákonmi, čo konštatoval aj Ústavný súd.
Preferovali krátkodobý zisk Členmi rôznych neformálnych ekonomických záujmových skupín podieľajúcich sa na privatizácii štátneho majetku boli aj mnohí politici strán vládnej koalície - buď privatizovali podniky osobne (minister dopravy, člen HZDS Alexander Rezeš, predseda krajského predstavenstva HZDS Vladimír Poór, minister zdravotníctva, člen HZDS Viliam Soboňa, poslanec SNS Kamil Haťapka a ďalší), alebo prostredníctvom svojich príbuzných a blízkych osôb (poslanec za SNS Víťazoslav Moric, predseda krajského predstavenstva HZDS a viceprezident FNM Milan Rehák a ďalší).
V procese privatizácie vznikali medzi záujmovými skupinami patriacimi k jednotlivým politickým stranám vládnej koalície i spory a ich zápasy o ovládnutie a sprivatizovanie štátneho majetku vyústili až do politickej roztržky HZDS a SNS, ktorá vznikla v súvislosti s bojom o ovládnutie Slovenskej poisťovne v máji a júni 1996. Vznikali však aj spory a zápasy ekonomických záujmových skupín, ktoré boli klientmi jednej politickej strany - takýmto bojom o presadenie svojich ekonomických záujmov bol podľa Brigity Schmögnerovej boj trnavskej a košickej skupiny (oboch spojených s HZDS) o ovládnutie Všeobecnej úverovej banky, ktorý sa skončil víťazstvom trnavskej skupiny.
Sprivatizovaný majetok jeho noví majitelia pritom zväčša spravovali spôsobom, ktorý sa označuje ako rent seeking behaviour (tento termín označuje správanie, resp. konanie orientované na uprednostňovanie krátkodobého zisku pred dlhodobou ziskovosťou podniku), čiže preferovali opak podnikateľského správania označovaného ako profit seeking behaviour. Výsledkom bolo často vytunelovanie sprivatizovaných podnikov, ich privedenie na okraj bankrotu, sekundárne predaje domácim alebo zahraničným záujemcom a podobne. Najznámejšími príkladmi takto spravovaných podnikov sú VSŽ Košice, DMD Holding, Prvá novinová služba a Investičná a rozvojová banka.
Kto je kto V súvislosti s NEZS je - pre ich diskrétny charakter a nedostatok dostatočne overených, úplných a presných informácií o nich - ťažké identifikovať a pomenovať ich, uviesť zoznamy členov, opísať spôsoby ich činnosti atď. Napriek tomu možno na základe rôznych údajov a informácií, ako aj analýz rozličných autorov identifikovať niekoľko najvýznamnejších neformálnych ekonomických (privatizačných a podnikateľských) záujmových skupín. Niektoré z nich dostali v rokoch 1995 až 1998 aj pomenovanie.
Medzi najvýznamnejšie a za vlády koalície HZDS, SNS a ZRS najviditeľnejšie pôsobiace skupiny tohto druhu patrili tie, ktoré si predovšetkým teritoriálne a podľa ekonomických rezortov rozdelili oblasti svojho privatizačného a podnikateľského pôsobenia: košická skupina (jej najvýznamnejšími členmi sú A. Rezeš, J. Smerek, K. Česnek, J. Gruber a ďalší), trnavská skupina (V. Poór, A. Matejka a ďalší), trenčianska skupina (P. Baco, M. Rehák a ďalší), žilinská skupina, stredoslovenská skupina (K. Konárik, M. Macuška a ďalší), skupina topmanažérov podniku Slovnaft (vedená S. Hatinom), skupina topmanažérov podniku Duslo Šaľa (vedená J. Kollárom), skupina vedená V. Lexom a I. Lexom, elektrárenská skupina (T. Mikuš, Š. Košovan), skupina privatizérov DMD Holding (vedená J. Tóthom) atď.
Za najvýraznejšie, resp. za typické príklady privatizácie uskutočňovanej počas vlády koalície HZDS, SNS a ZRS na základe princípov politického klientelizmu možno považovať prípady privatizácie podnikov Slovnaft Bratislava, VSŽ Košice, Nafta Gbely a DMD Holding Trenčín.
Činnosť uvedených i mnohých ďalších neformálnych ekonomických záujmových skupín v rokoch 1994 až 1998, zameraná na presadzovanie ich parciálnych ekonomických (i politických) záujmov spôsobila slovenskému hospodárstvu miliardové škody. Okrem obrovských ekonomických škôd vyvolaných uprednostňovaním individuálnych a skupinových záujmov pred celospoločenskými vznikli v dôsledku činnosti týchto ekonomických záujmových skupín a politických strán spojených s nimi klientelistickými vzťahmi aj veľké škody politického a spoločensko-kultúrneho charakteru, spomedzi ktorých možno za najväčšie považovať negatívne dôsledky konania týchto záujmových skupín a časti politických strán v oblasti formovania, rozširovania a upevňovania negatívnych vzorov politického konania, nežiaducej politickej kultúry a morálneho relativizmu, či dokonca nihilizmu našich politikov, podnikateľov i ostatných občanov. n
Autor (1956) je publicista
