Zaujalo nás
Náklady na neúspechy našej transformácie sú vyčíslené na zhruba 300 miliárd korún. Patria sem straty v bankovom sektore a firmách, ktoré z úplnej väčšiny vznikli v časoch vlád Václava Klausa. Nájdeme tu náklady na skrachované banky, na prevzatie zlých úverov, na krytie strát z chybnej privatizácie, atď. Predstavme si, čo by sa za túto sumu dalo zaobstarať cez tohtoročnú dovolenku. Každý z desiatich miliónov obyvateľov ČR by si mohol dva týždne užiť celkom inú dovolenku, než v stane a s varičom na propán-bután.
Ak by sa štvorčlenná rodina rozhodla navštíviť napríklad zámky na Loire, mohla by sa ubytovať na 14 dní v príjemnom trojhviezdičkovom hoteli, kde nocľah stojí 700 frankov. Mohla by si vybrať niektorý z tých útulných hotelíkov, ktoré český turista zatiaľ z finančných dôvodov obchádza veľkým oblúkom.
Každý deň by mohla celá rodina na obed dopriať kráľovské menu s troma chodmi, s fľašou francúzskeho vína a so zmrzlinou, celkom za 500 frankov. Večera by mohla byť skromnejšia, no na fľašu dobrého bordeaux za 100 frankov by pri nej však každý deň zaručene ostalo.
Každý deň by navyše ostalo vreckové, ktoré by stačilo na návštevu niektorého z renesančných zámkov, na kúpu suvenírov a na drobné sladkosti, ktoré tak dokážu spríjemniť život unaveného turistu. Žiadne pitie z fontánok, žiadne osviežovanie sa z hydrantov na stanici. Už by nás nikto v cudzine od normálneho európskeho turistu ani nerozoznal.
Nebuďme však smutní, až budeme večer čo večer rozbaľovať spacáky, hľadať liehové kapsle do variča a načínať ďalšiu z debien dovezených malinoviek. Nezáviďme, až budeme pred kaviarňami rozpačito postávať okolo stoličiek vyhradených pre platiacich hostí. Majme na pamäti, že tiež kvôli nepodarenej transformácii aspoň niektorí už môžu cestovať na úrovni a s chuťou degustovať všetko, čo si bežný český turista aspoň vyfotí. Štatistici v rámci exaktnosti isto nezabudnú po prázdninách urobiť priemer z päťhviezdičkových hotelov pre vyvolených a z kempingov pre tých ostatných. Isto im potom v priemere vyjde trojhviezdičkový virtuálny hotel pre každého Čecha.
A najmä nepátrajme, podľa čoho sú dnes v republike rozložené možnosti tráviť dovolenku takým odlišným spôsobom. Dostalo by sa nám poučenia, že žijeme v otvorenej spoločnosti, takže každý sa môže slobodne rozhodnúť, koľko je ochotný do svojej dovolenky investovať.
Držme palce tým, ktorí sa slobodne rozhodli pre luxusné hotely a drahé letoviská, aby im svietilo slniečko a oni sa vrátili domov do bronzova opálení, odpočinutí a v skvelej nálade. Bude to tak lepšie pre všetkých. Keď budú v dobrej nálade, možno nebudú na jeseň tak nervózne a neústupne útočiť na ďalšie znižovanie mandatórnych výdavkov, obsekávanie verejných rozpočtov a zavádzanie školného.
Možno si uvedomia, že tí menej šťastní už daň za neúspešnú transformáciu tak či tak v plnej výške platia. Platia ju priamo uprostred leta nad svojimi kotlíkmi, v ktorých vrie denný prídel dovolenkového postkomunistického gulášu.
(Jan Keller, sociológ, Právo, 11. 7. 2001)
