Liberálne poučky nestačia
Už viacero mesiacov sa v USA na prvých stránkach denníkov objavujú ekonomické informácie katastrofického charakteru. Po desiatich rokoch rastu totiž americká ekonomika zaznamenáva pád. Politici i správcovia meny ho chcú zmierniť podľa osvedčených liberálnych poučiek, lenže výsledok ostáva otázny.
USA sa ocitli v situácii, v akej ešte neboli. Hospodársky rast v uplynulej dekáde bol impozantný. Podľa údajov Federálneho rezervného fondu (Fed, obdoba našej NBS) stúpol počet rodín vlastniacich akcie z 32 percent v roku 1989 na 49 v roku 1998. Wilshire associates udávajú, že objem akcií sa z 3,2 miliardy USD na konci roku 1989 zvýšil na 17,1 mld. k 24. marcu 2000. A čo je dôležité, investície stimuloval najmä nákup modernej techniky (počítače, telekomunikačné zariadenia).
Nedávno uverejnila známa firma Merril Lynch na celej strane ekonomického superdenníka Wall Street Journal článok, v ktorom vyzvala Fed, aby konal, čím potvrdila bezhraničnú vieru v efektívnosť klasických postupov. Fed trikrát po sebe v priebehu jedného štvrťroka znížil kľúčovú úrokovú mieru spolu o 1,5 %, čo sa doteraz nikdy nestalo. Kongres dokonca prijal prvé zníženie daní a rokuje o ďalších. Zníženie úrokov by malo podnietiť ľudí, aby si požičiavali, čo by malo spolu so šetrením a zvýšeným investovaním spôsobiť ekonomický rast, resp. zmierniť pokles.
V médiách sa objavili argumenty, ktoré takéto očakávania spochybňujú. Americké domácnosti sú totiž nadmieru zadĺžené. Mark Zandi na Economy.com upozornil, že zatiaľ čo v roku 1990 tvorili ich príjmy z 85 % pôžičky (vrátane hypoték), v roku 2000 to bolo 105 %. Podľa Moody´s Investors Service si v roku 1952 podnikatelia na jeden dolár investícií požičali 8 centov, v roku 1998 to už bolo 20 centov. Nedarí sa ani "stlačiť" cenu dolára, lebo japonská a európska ekonomika na tom tiež nie sú najlepšie.
Pokiaľ ide o zníženie daní, analytik David Wyss zo Standard&Poor´s sa Kongresu verejne vysmial: Gratulujem vám, Američania, každý ste získali po 20 dolárov. Zníženie daní spolu o 5,6 mld. USD je totiž maličkosť, lebo 50 mld. je iba 0,5 % HDP. A takýto efekt by toto rozhodnutie na rast HDP malo iba v prípade, že by občania všetky peniaze minuli. Nepríjemné je, že sa objavili obavy zo zníženia investícií do moderných technológií, pretože obmedziť výdavky na počítače je ľahšie, ako v prípade nákupu energetických surovín, a pod.
Zaujímavé výsledky vlastného prieskumu priniesol týždenník The Economist. Verejná podpora Bushovho plánu na zníženie daní poklesla na 55 % a iba 38 % dospelých Američanov verí, že im tento krok osobne pomôže. Zároveň 55 % obyvateľov USA znížilo v minulom roku "veľké" výdavky (na nákup áut či dovolenky) a 69 % sa to chystá urobiť tento rok. Napriek tomu, že mesačné ekonomické údaje nie sú vôbec katastrofálne, The Economist upozornil na nebezpečenstvo tzv. wealth efect, teda, že ľudia míňajú menej, keď sa cítia byť chudobnejšími, bez ohľadu na faktickú situáciu.
Pre USA je teraz dôležité, aby im svet dôveroval. Na rozdiel od roku 1990 nebude nárast exportu záchranou, lebo ekonomika v Ázii a Európe prechádza podobným vývojom. Lenže Američania zahraničné investície do akcií potrebujú. V roku 2000 totiž všetci spolu (obyvatelia, firmy, vlády) minuli o 435 mld. USD viac, ako zarobili, čo je historická výška. Dve tretiny do zahraničia smerujúceho kapitálu putovalo na sever Ameriky. Fakt, že tamojšia ekonomika je naozaj najschopnejšia súťažiť, ako aj presvedčenie, že USA sú dnes jedinou superveľmocou, dáva nádej, že sa priazeň svetových investorov nestratí.
Mimochodom, asi najzaujímavejšie je sledovať amerických politikov. Občas to vyzerá, akoby zo spomalenia ekonomiky mali radosť. Pre demokratov i republikánov sa totiž stalo silnou politickou zbraňou. Tí prví obviňujú prezidenta Busha z ekonomického úpadku a obhajujú nielen svoje desaťročné vládnutie, ale aj súčasné návrhy. Tí druhí im kontrujú tvrdením, že prichádza "Clintonova recesia". K tomu všetkému prichádzajú záujmové skupiny navrhujúce iné (ďalšie) kroky, ktoré by vraj mali pomôcť ekonomike. "Lobisti obligátne proklamujú, že podporujú prezidentov plán zníženia daní a potom doplnia: A tiež potrebujeme A, B, C a D," komentuje situáciu demokratický kongresman Benjamin Cardin.
Najnovšie štatistické údaje však ukazujú, že situácia nemusí byť taká zlá, ako napovedá pád cien akcií. Na jednej strane pokračuje prepúšťanie vo veľkých firmách (a to nielen v USA), ale počet novovytvorených pracovných miest sa z 36 tisíc v decembri zvýšil na 135 tisíc vo februári, dvojnásobne viac, ako predpovedali analytici. To by mohlo znamenať, že sa nezamestnanosť ustáli na dnešných 4,2 %. Index spotrebiteľskej dôvery sa podľa denníka USA Today zvýšil zo 109,2 bodu vo februári na 117 bodov v marci. A hoci burzový pád pokračuje, iba 29 % Američanov sa obáva, že to negatívne ovplyvní ich osobné financie, 69 % si myslí, že nie. Avšak ako sa to nakoniec skončí, dnes s istotou nevie povedať nik.
Autor (1973 je podpredseda SDĽ
