Bez zbytočnej teatrálnosti a pátosu
Redakcie Slovenského rozhlasu zaoberajúce sa slovesnou tvorbou (Slovesná umelecká realizácia) prinášajú už tradične svojim poslucháčom kvalitné rozhlasové hry svetovej i slovenskej proveniencie. Tentoraz siahla Redakcia vysielania pre deti a mládež po vynikajúcej rozhlasovej hre anglickej autorky Gill Adamsovej Sivý muž.
Niekoľko hodín života starnúceho manželského páru zobrazených na pozadí smrti ich homosexuálneho syna odkrýva predovšetkým otázky tolerancie, vzájomného spolužitia a porozumenia nielen medzi manželmi, ale predovšetkým v súčasnej spoločnosti.
Neustále napätie medzi otcom a synom, strach pred tým, čo povedia ľudia, slovné hádky ústiace do fyzických útokov - každodenné situácie tak blízke nejednému poslucháčovi - to všetko nám približuje rozhovor dvoch manželov, ktorí sa odhaľujú, aby napokon ostali nahí nielen pred poslucháčom, ale i sami pred sebou.
Homosexualita = problém?
Po jednej z nekonečných hádok zostáva žena ležať na zemi a syn uteká z domu. Ušiel, lebo otec sa nedokázal zmieriť s jeho homosexualitou, no nikdy sa už nedozvedel, že práve táto výmena názorov pripútala jeho matku na invalidný vozík. Tak veľmi ho túži vidieť, ale za chorým synom do Ameriky môže letieť len jeden z nich. Zdravý otec. Teraz sa vrátil a ona chce počuť, čo hovoril ich John...
Pred nemocničnou izbou sedí muž. Hanbí sa vojsť dnu. Pri pacientovi sa striedajú lekári a jeho intímny priateľ. Pohreb je prekrásny. Nad hrobom rozprávajú jeho priatelia, hádžu doň spoločné fotografie. Z diaľky ich pozoruje muž v sivom ošúchanom kabáte. Jeho žena čaká, že jej povie, ako sa v nemocnici zmieril so synom, ako mu povedal, že obaja ho majú radi. Poslala ho do Ameriky, aby sa syn dozvedel, že napriek všetkému ho stále milujú. Ich adoptívny homosexuálny syn už nežije a jej muž mu nedokázal povedať, že mu odpúšťa... Bol tam a neurobil nič!
Silný príbeh, ešte silnejšia dvojica
Celá ťarcha Adamsovej Sivého muža leží na hlavných protagonistoch tejto rozhlasovej hry - Johnovi a Betty. V brilantne vybudovanom dialógu nás len oni dvaja sprevádzajú celým svojím bytím a rozohrávajú svoju najdôležitejšiu životnú partiu. Úlohu Betty vložil režisér Martin Kákoš do rúk Emílie Vášáryovej a jej rozhlasovým manželom sa na chvíľu stal Martin Huba. Obaja herci sa ponorili do vzájomného spolužitia zvaného manželstvo s takou odovzdanosťou k role, až vzbudzovali dojem, že sú skutočnými manželmi s rovnakými problémami, s akými sa stretli ich rozhlasoví hrdinovia Betty a John.
Pútavé, emotívne nasýtené a premyslene gradované prehovory nútili poslucháča načisto sa ponoriť do ich domácnosti a s napätím očakávať riešenie nastoleného konfliktu. Vášáryovej Betty, presná v dikcii a intonácii, zobrazuje ženu žijúcu zo spomienok na jediného syna a odhaľuje vnútro milujúcej matky, ktorej nebolo dopriate naposledy sa rozlúčiť so synom. Bez zbytočnej teatrálnosti a pátosu odoláva búrke vlastných emócií, manželovým výčitkám a názorom, pričom jej výpoveď smeruje k absolútnej prirodzenosti prejavu. Hubov John, trošku prechladnutý, unavený, zničený sivý muž, neustále oscilujúci medzi otcom a človekom konajúcim vždy v súlade so spoločenskými konvenciami, nesie v sebe zárodky i plody rôznych človečenských konfliktov a zmieta sa vo víre vlastných citov a túžob. Nenávidíme ho a ľutujeme zároveň.
Burácajúci orchester
Martinovi Kákošovi sa podarilo pretaviť komorný herecký koncert do orchestrálnej symfónie narážajúcej na všetky ľudské zmysly - od sluchových až po tie hmatové. Poslucháč často nadobúda pocit, že John a Betty sú veľmi blízko, holuby mu klopú na okno a stačí sa len pohnúť a dotknúť sa ich... Okrem hovoreného slova sa z éteru šíri hudba, Bettin spev a niekde v diaľke počujeme aj Johnove vzlyky narážajúce do stien v americkom hoteli. Temporytmus, melódia a hudba kráčajú ruka v ruke s celkovým inscenačným zámerom a vytvárajú verbálne i nonverbálne syntetický, skĺbený celok.
Režisér sa oprel o základné významy plynúce zo samotného textu. Neprehrával, nepatetizoval a interpretoval ho nielen v zmysle konkrétneho manželského konfliktu, ale aj konfliktu muža a ženy vôbec, konfliktu človeka a spoločnosti, či dennodenných konfliktov každého z nás.
Autorka (1973) je odborná asistentka na FF UK
