O SARIO z iného pohľadu
Rozvoj zahraničného obchodu - slogan, ktorý znie už takmer ako klišé. Spája sa s ním ambícia Slovenska vstúpiť do Európskej únie, zlepšiť životný štandard obyvateľstva, zvýšiť zamestnanosť, kúpyschopnosť... A čo na to zodpovední tohto štátu?
Zákonom číslo 379/1996 Z.z. bol zriadený Fond na podporu zahraničného obchodu (FPZO) ako účelový neštátny fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky podnikateľov (povinné príspevky) a štátu (dotácie zo štátneho rozpočtu - ŠR- transferovaných cez ministerstvo hospodárstvo) na podporu rozvoja zahraničného obchodu. Pomer príspevkov štátu a podnikateľov bol 1:1. Zákon o dva roky neskôr novelizovali a posledná novela z roku 1999 zrušila od 1. januára 2000 povinné príspevky podnikateľov do fondu (stali sa dobrovoľnými, bez ohraničenia ich výšky) a dotácie zo ŠR sa stali len jeho doplnkovým príjmom. Posledné dotácie do FPZO sa viažu k roku 1998. Vlani ani predvlani neprišli do fondu žiadne prostriedky zo ŠR.
Predmetom činnosti FPZO sa stala podpora zahraničného obchodu a s tým súvisiaca pomoc našim podnikateľom vo forme rozličných účelových dotácií. Novelou z roku 1999 sa pre fond rozšírila možnosť poskytnúť prostriedky na úhradu vstupu priamych zahraničných investícií do slovenského hospodárstva. Tento krok sa zdôvodňoval tým, že "na základe rokovaní so zástupcami Európskej komisie (EK) sa má FPZO pretransformovať na inštitúciu, ktorá bude... organizovať a zabezpečovať činnosti súvisiace s realizáciou programov a projektov podporujúcich prílev zahraničných investícií, na ktoré budú poskytnuté aj zdroje z programu PHARE". Teda, akýsi signál vzniku inej inštitúcie.
Dejstvo prvé: SNAZIR
Akciová spoločnosť SNAZIR (Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj) vznikla podľa zápisu v obchodnom registri 3. januára 1994 a pod týmto názvom existovala do 30. júla 2000 ako stopercentná dcérska spoločnosť Fondu národného majetku SR. Za všetkých jedenásť členov predstavenstva spomeňme mená Alan Sitár, Martin Kapko a Roman Minarovič, ktorý sa stal jej generálnym riaditeľom. Predmetom činnosti bola poradenská a konzultačná činnosť, reklama a propagácia v rozsahu voľných živností, sprostredkovateľské služby a podobne. V roku 1995 sa na základe rozhodnutia vtedajšieho podpredsedu vlády pre európsku integráciu Jozefa Kalmana zo šiestich miliónov eur vyčlenených z fondu PHARE na podporu exportu transformoval jeden milión do SNAZIR, a. s., s cieľom podporiť zahraničné investície.
O tri roky neskôr konštatoval audit EK výhrady k spôsobu použitia týchto prostriedkov. Ďalším krokom komisie bolo rozhodnutie, že nasledujúcu podporu vo výške 5,5 mil. eur poskytne len pod podmienkou vytvorenia jednej agentúry, do ktorej sa zlúčia obe činnosti, teda podpora zahraničného obchodu (náplň činnosti FPZO) a podpora zhraničných investícií (SNAZIR).
Dejstvo druhé: SARIO
Na základe uznesenia vlády č. 499/1999 uzavrel teda fond so spoločnosťou SNAZIR zakladateľskú zmluvu o založení združenia Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu - z tohto zrejme vznikla skratka SARIO - podľa Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení. Požiadavka EK sa tým však neriešila. Pri združení právnických osôb podľa tejto právnej normy by si SNAZIR aj fond ponechali svoju právnu subjektivitu i aparáty a bolo by potrebné vybudovať ďalší, akýsi riadiaci a zastrešovací aparát.
Nasledovalo teda ďalšie uznesenie č. 301/2000, predkladateľom ktorého bol vicepremiér Ivan Mikloš. V časti B uložila vláda ministrovi hospodárstva, aby do 30. júna 2000 zabezpečil presun hlavných aktivít a zamestnancov fondu do akciovej spoločnosti SARIO. Paradoxné je, že SARIO je ako akciová spoločnosť zapísaná v obchodnom registri až od 31. júla 2000, teda o mesiac neskôr ako znel posledný dátum presunu personálu a aktivít do nej ako do akciovej spoločnosti. Ako členovia predstavenstva novej spoločnosti opäť figurujú Alan Sitár, Martin Kapko a Roman Minarovič, ktorý sa stal súčasne aj novým generálnym riaditeľom. Teda presne tí istí ľudia, ktorí pracovali v agentúre SNAZIR a ktorej audit sa podľa už spomínaného hodnotenia EK skončil negatívne. Bolo im vari odpustené a sľúbili, že s ďalšími prostriedkami budú narábať dôveryhodnejšie? Veď nešlo o malé sumy.
Vlani koncom júla dostala uvedená inštitúcia teda opäť novú právnu formu a stala sa akciovou spoločnosťou. V tom čase bol rozpočet agentúry na rok 2000 - 50 miliónov Sk a zrejme sa rátalo aj s uvedenými 5,5 mil. eur.
Ešte raz o vládnom uznesení
Okrem presunu aktivít a zamestnancov vláda spomínaným uznesením č. 301/2000 uložila ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi pripraviť ukončenie existencie fondu. Minister mal zároveň prerokovať vznik SARIO, a.s., s delegáciou EK v Bratislave a zabezpečiť jeho súlad s príslušným finančným memorandom medzi Slovenskom a EK. To isté uznesenie obsahovalo aj ustanovenie, aby šesť rezortných ministerstiev spolupracujúcich so zahraničnými investormi (rezort hospodárstva, financií, práce, sociálnych vecí a rodiny, životného prostredia, výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku) spolu s Úradom vlády vymenovali koordinátorov zodpovedných za styk so SARIO s potenciálnymi zahraničnými investormi, získali akcionárske práva k akciám emitovaným SARIO a odkúpili ich "za symbolickú sumu" od FNM.
Avšak: ak sa mal zlúčiť fond a SNAZIR do akéhosi SARIO, musel by najprv fond zaniknúť. Keďže vznikol zákonom, rovnakým spôsobom sa musí uskutočniť aj jeho zrušenie. Nielenže sa tak nestalo v čase požiadavky podpredsedu vlády pre ekonomiku na presun zahraničnoobchodných aktivít fondu do SARIO, ale fond existuje dodnes. A akože vykonáva činnosť - mimochodom, paralelne so SARIO, čo je v rozpore s požiadavkou EK.
Vicepremiér Mikloš v čase svojej požiadavky iste musel vedieť o tom, že transformácia FPZO na SARIO, a.s., nie je možná rozhodnutím vlády, ministerstva alebo iného štátneho orgánu, ale iba zákonom. Prečo teda požadoval presun výlučne na základe vládneho rozhodnutia? Vynára sa ešte jedna otázka: Podľa akého práva by mal neštátny fond, financovaný z príspevkov súkromných podnikateľských subjektov, presunúť prostriedky do štátnej inštitúcie? Niečo podobné sme tu mali v roku 1948 a volalo sa to "znárodnenie".
Aby to nebolo veľmi jednoduché, k spomínanému uzneseniu vlády sa viaže ešte niekoľko zaujímavých skutočností. Konkrétne úloha pre ministerstvá - zhostiť sa akcionárskych podielov v SARIO. Zakladateľmi akciovej spoločnosti SARIO nemôžu totiž byť ministerstvá ani Úrad vlády, ktoré sú štátnym orgánmi, z nasledujúcich dôvodov:
- čl. 2 ods. 2 Ústavy SR hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon
- podľa čl. 109 ods. 3 Ústavy SR "člen vlády nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť". Teda minister ani ním splnomocnený zástupca nemôžu byť členmi orgánov akciovej spoločnosti.
- z Ústavy SR a ani z kompetenčného zákona (347/1990 Zb.) nevyplýva, že by ministerstvo a iné ústredné orgány štátnej správy mali právo zriaďovať alebo zakladať obchodné spoločnosti. Vláda môže pre niektoré úseky svojej činnosti zriaďovať poradné orgány alebo agentúry, ktorých úlohy, zloženie a štatút schvaľuje ona.
- podľa zákona č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách môžu ministerstvá s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií zriaďovať rozpočtové alebo príspevkové organizácie zákonom alebo rozhodnutím ministerstva. V nijakom zo zákonov však nie je pre ministerstvo upravená možnosť zakladať obchodné spoločnosti alebo nadácie, prípadne združenie právnických osôb a ani nejestvuje možnosť, aby tieto štátne orgány získavali majetkový podiel na týchto organizáciách a inštitúciách.
Protiprávne konanie
Z právneho hľadiska je teda relevantná časť vládneho uznesenia č. 301/2000 neprijateľná, rovno povedzme protizákonná. Je totiž v rozpore s Ústavou SR, kompetenčným zákonom a právnym poriadkom. Je vôbec možné, že si takúto závažnú skutočnosť nevšimol nielenže predkladajúci vicepremiér Mikloš, ale ani nik z predstaviteľov vlády či iných, jej prislúchajúcich orgánov? Hádam predsa len minister hospodárstva. Ten sa totiž akosi zdráhal plniť spomínané uznesenie, na čo ho upozorňoval aj podpredseda vlády v liste z 13. decembra 2000, týkajúcom sa činnosti SARIO, ktorá mala byť ohrozená v dôsledku toho, že sa doposiaľ nezastavilo čerpanie finančných prostriedkov z FPZO:
"Zástupca FPZO počas rokovania informoval, že ku dnešnému dňu FPZO disponuje objemom prostriedkov, ktorý postačuje iba na krytie priamych nákladov FPZO na prvý štvrťrok roka 2001. Priamym dôsledkom tohto stavu je vážne ohrozenie činnosti SARIO, nakoľko táto agentúra je povinná v zmysle uznesenia č. 301/2000 prevziať hlavné aktivity a personál FPZO, pričom jej v zmysle záverov rokovania pri prevode príslušných aktív bude prevedený iba zlomok prostriedkov, nevyhnutných na prevádzku, nehovoriac o rozvoji agentúry..." Pre upresnenie: zvrchovaná zodpovednosť MH SR za financovanie prevádzky SARIO a záväzné podmienky tohto financovania sa v spomínanom uznesení vôbec neobjavujú.
Tu nejde o fazuľky
Ak sa teda v uplynulom týždni toľko nahovorilo o tom, že záväzky SARIO majú hodnotu približne deväť miliónov, pričom len nájomné tvorí položku 2,5 milióna, treba sa spýtať aj na dôvody tejto zadlženosti. Hlavným vinníkom má byť štát a ministerstvo hospodárstva (MH SR), ktoré neposkytlo dotáciu zo ŠR. Pozornosť sa odvádza na FNM a Stredisko cenných papierov, ktoré nepreviedlo akcie na MH SR, čo je dôvod neposkytnutia peňazí zo strany ministerstva. Načo však rozprávať o dlhu agentúry a obviňovať štát, keď sa už pri jej zakladaní porušil zákon? A je napríklad racionálne, aby si traja členovia predstavenstva (akože štátnej inštitúcie), z ktorých Alan Sitár je poradcom premiéra Mikuláša Dzurindu a Martin Kapko riaditeľom odboru MH SR - spolu s ôsmimi členmi dozornej rady prenajímali priestory za vyše dvoch miliónov korún? Webovská stránka SARIO neponúka totiž kontakt na žiadnu inú, iba bratislavskú pobočku. Nedá sa teda predpokladať, že by jestvovalo viac jej kancelárií.
Tu nejde o fazuľky. Dlh bude musieť niekto zaplatiť a my všetci už iste tušíme, kto to bude. Určite nie Európska komisia, pretože tá sa akosi zdráha poskytnúť sľúbené prostriedky. Dobre vie prečo. Len či to vedia aj tí, čo nepodarený vznik SARIO upiekli. Azda aj takto sa dá "šíriť dobré meno Slovenska v zahraničí". Veď napokon "ide o rozvoj nášho zahraničného obchodu". Zatlieskajme si.
