Zdanlivo neopodstatnená bitka
Spisovateľ G. K. Chesterton napísal poviedku, v ktorej veliteľ britského expedičného zboru dal rozkaz k zjavne nezmyselnej bitke. Až geniálny detektív páter Brown zistil, že to bol špión a jeho zástupca ho odhalil. Veliteľ svojho zástupcu zavraždil a aby zločin zamaskoval, vydal príkaz k zdanlivo neopodstatnenej bitke. Mŕtvola zavraždeného sa mala stratiť medzi padlými.
V Česku vypukla lustračná aféra s dôsledkami aj pre Slovensko a vari i pre niekdajšieho ministra vnútra ČSFR Jána Langoša. Pracovníkom vojenskej rozviedky, ktorá bola kedysi z nepochopiteľných dôvodov súčasťou ŠtB a podliehala federálnemu ministerstvu vnútra, a nie obrany, poskytli neoprávnene čisté lustračné osvedčenia. Vyzerá to ako nedbalosť: keď lustrovali "vnútrakov", neboli podklady z ministerstva obrany, a keď prišli, už sa prestalo lustrovať. Na prvý pohľad to vyzerá ako absurdita byrokratického mechanizmu, ktorú ešte za čias Rakúsko-Uhorska popísal Franz Kafka.
V súvislosti s lustráciami sa akosi zabudlo na čosi podstatné. Pád bývalého režimu predznačovali novembrové udalosti na pražskej Národnej triede. Po zmene vlády ustanovili vyšetrovaciu komisiu, ktorá sa usilovala celú záležitosť vyšetriť. Zistila všeličo zaujímavé, napríklad, že pracovník ŠtB Ludvík Zifčák (mimochodom, nedávno sa uchádzal o funkciu predsedu Štěpánovej KSČ - Čs. strany práce) hral mŕtveho študenta Růžičku. Pred voľbami v roku 1990 nedokázala svoju prácu dokončiť. Potom vznikla nová, Rumlova komisia. Zistila iba jedinú senzačnú informáciu: 17. novembra 1989 sa Gustáv Husák bezcieľne potĺkal po pražskom Hrade. Iniciovala však čosi iné - prijatie lustračného zákona. Ten v istom zmysle pripomína bitku z Chestertonovej poviedky. Sformulovali ho tak, aby upriamil pozornosť na všetkých agentov ŠtB. Nakoniec lustračných osvedčení bolo možno rádovo desaťtisíce a pri takomto počte úradníci predsa robia chyby.
Lenže Vladimír Mečiar, ešte na poste ministra vnútra SR, prezradil zaujímavú informáciu o akomsi fonde Z. Doň putovali spisy o agentoch ŠtB, ktorých mená sa verejnosť nemala dozvedieť. Zároveň neskôr "ktosi" podstrčil vydavateľovi časopisu Rudá kráva Petrovi Cibulkovi databázu agentov, podľa všetkého už upravenú. Uverejnili sa indície, mená z nej zmizli, no dohady sú iba dohady. Cibulkov zoznam je záplavou mien, ktorá zasa pripomína uvedenú bitku z poviedky. Rovnako sa možno iba dohadovať, prečo práve teraz vypukla aféra s falošnými osvedčeniami. Český minister vnútra Stanislav Gross prikázal prešetriť všetky osvedčenia, a tých je aspoň stotisíc. Ako dlho to bude trvať, kým sa to podarí? Zaručí nové preverenie ich pravosť? Nebudú materiály preverovať tí, čo by mali byť svojho času dôkladne preverení?
Princíp lustračného zákona spočíva v tom, že je postihnutý každý, kto sa ocitol v akejsi kartotéke. Prešetrenie, ako to naozaj bolo, bude zdĺhavé a nespoľahlivé. Koľko ľudí na tomto zozname figurovali ako mŕtve duše? A navyše, ŠtB nielen bojovala proti "vnútornému nepriateľovi", ale v jej kompetencii bola i hospodárska kriminalita. Viacerí sa mohli na utajovaných menoslovoch ocitnúť preto, lebo spolupracovali pri riešení káuz tohto typu.
V Haškovom Švejkovi c. k. policajt Flanderka uvádzal nič netušiacich občanov ako svojich agentov, aby mal na chľast. Žeby neexistovali pracovníci ŠtB, ktorí si takto vylepšovali pracovný posudok? Chýba nám asi páter Brown. Veľa otázok ostane, hádam naveky, nezodpovedaných. Dokumenty, ktoré obsahujú rozlúštenie týchto záhad, zrejme už dávno zničili.
