Bush vraj Putinovi dôveruje
Summit prezidentov USA a Ruska, Georga Busha a Vladimira Putina, sa nezačal ich prvým, historickým stretnutím v sobotu na slovinskom hrade Brdo neďaleko Ľubľany, ale akýmsi zahrievacím kolom krátko predtým, keď verejne deklarovali svoje odlišné postoje i možné ústretové kroky.
George Bush využil piatkovú návštevu Poľska na vyslanie signálov do Moskvy. Vo svojom prejave na Varšavskej univerzite ubezpečil európske krajiny, že NATO ostane otvorené pre "všetky demokratické krajiny" vrátane tých, ktoré ešte pred desiatimi rokmi boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Zároveň ubezpečil Moskvu, že "Rusko je súčasťou Európy" a že jeho obavy pred rozširujúcou sa alianciou sú neopodstatnené. Vladimir Putin využil stretnutie šiestich krajín združených v Šanghajskej organizácii spolupráce na zopakovanie ruského stanoviska zvýrazneného navyše podporou Číny, keď vyhlásil, že Bushov plán na vybudovanie nového systému protiraketovej obrany (NMD) "predstavuje hrozbu z hľadiska globálnej bezpečnosti" a môže znamenať začiatok nových pretekov v zbrojení.
Pokračovanie v dialógu
Obe strany si teda už pred summitom vyjasnili, na akých základoch budú stavať svoje ďalšie vzťahy a aké ťažké bude hľadať kompromis prijateľný pre obe strany. Teraz, po ich prvom stretnutí, možno povedať, že ani jeden z prezidentov neustúpil z predchádzajúceho zásadného stanoviska, no zato budú mať možnosť pokračovať v rozhovoroch ešte tento rok, a to dokonca počas dvoch stretnutí. Prvé by sa malo uskutočniť už v júli na summite priemyselne najvyspelejších krajín (G8) v Taliansku, ďalšie by malo byť na jeseň v USA, a to dokonca aj na prezidentovom ranči v Texase. Oficiálne pozvanie Putina do svojho súkromia komentoval Bush slovami: "Nepozval by som na svoj ranč niekoho, komu nedôverujem." Pokračovanie v dialógu možno teda považovať za prvý pozitívny výsledok slovinského summitu. Určitý optimizmus vkladajú pozorovatelia aj do faktu, že úvodné stretnutie iba za prítomnosti tlmočníkov a zapisovateľov trvalo až 90 minút a po ňom nasledoval ešte krátky dôverný rozhovor vo dvojici. Až potom nasledovali oficiálne, asi 20-minútové rokovania za prítomnosti expertov.
Z Putinových poznámok na záverečnej tlačovej konferencii možno usúdiť, že Rusko naďalej trvá na svojom odmietavom stanovisku k vybudovaniu NMD. Putin dal najavo, že takáto akcia by viedla k zvýšeniu napätia medzi Ruskom a USA. "Akékoľvek jednostranné akcie môžu mnohé iné problémy a otázky ešte skomplikovať," vyhlásil ruský prezident a mal tým na mysli nedávne signály prichádzajúce z Washingtonu, že USA budú pokračovať v budovaní protiraketového systému aj napriek námietkam Ruska a spojencov z NATO. Putin počas rozhovorov zdôraznil, že Moskva naďalej považuje Zmluvu o protiraketovej obrane z roku 1972 (ABM) za základný kameň všetkých nasledujúcich odzbrojovacích dohôd. Jej zrušenie by ohrozilo 32 ďalších dohôd vrátane tých, ktoré sa týkajú redukcie strategických zbraní (START).
Jemnejšie tóny Ruska
Experti postrehli, že popri takomto odmietavom stanovisku zazneli v Putinových vyhláseniach aj jemnejšie tóny. Osobitne zaujalo jeho konštatovanie, že spolu s prezidentom Bushom musia pokračovať v diskusii "o budovaní novej bezpečnostnej architektúry vo svete". Putin tak vlastne použil americkú frázu bežnú vo vzťahu k NMD a priznal nevyhnutnosť prispôsobiť celý systém novým podmienkam po skončení studenej vojny. Ruský prezident teda pripustil možnosť určitého kompromisu. Ten by, podľa dostupných informácií, mal pozostávať zo zachovania zmluvy ABM, ale obe strany by zároveň vypracovali dodatky umožňujúce realizáciu určitého variantu systému NMD.
Súčasťou summitu Bush-Putin boli aj rozhovory o napätí na Blízkom východe, o situácii na Balkáne, ako aj otázky rozširovania NATO a obavy vyplývajúce zo zbrojnej spolupráce Ruska s Iránom. Keďže sa zároveň hovorilo aj o možnostiach amerických investícií a o vstupe Ruska do WTO, možno predpokladať, že všetky nastolené otázky tvoria určitý komplex problémov. Jednotlivé komponenty tohto balíka budú súčasťami tvrdého vyjednávania, keď ústupok jednej strany v určitej položke bude kompenzovaný ústupkom v položke, ktorá s tou prvou nemá na prvý pohľad nič spoločné. Rusko nevyhnutne potrebuje americké investície a Washington si to uvedomuje. Moskva zasa vie, že predaj zbraní Iránu vyvoláva obavy za Atlantikom. Rusko so znepokojením sleduje, ako sa NATO približuje k jeho hraniciam a Putin to dal najavo aj na summite, keď sa opýtal, prečo sa NATO, teda vojenská organizácia, približuje k hraniciam Ruska, ktoré americký prezident považuje za svojho partnera a potenciálneho spojenca. Toto všetko sú oblasti možných kompromisov.
Nevyhnutnosť zbližovania Ruska s USA má ešte jeden rozmer a v súvislosti s výsledkami summitu naň poukázal Ariel Cohen z konzervatívnej nadácie U.S. Heritage Foundation, keď ocenil, že republikánska administratíva dospela k oveľa triezvejšiemu hodnoteniu celkovej geopolitickej situácie vo svete. "Je lepšie začať s Ruskom rokovať, ako ho vohnať do náručia Číny." Zrejme niečo podobné mal ruský prezident Putin na mysli, keď zo Šanghaja vyslal do Washingtonu signál, že v Pekingu môže nájsť oveľa viacej pochopenia pre svoje problémy a obavy, ako doteraz našiel v novej americkej vláde.
Autor (1944) je publicista
