Jednoducho, zvolebnieva sa
Boj na futbalovom ihrisku by sa často dal prirovnať zápasu v slovenskej politike. Podľa niekoľkých sociológov bude musieť ísť v budúcich voľbách ktosi z kruhu von. A tým niekým by malo byť KDH alebo SDĽ.
Čím viac sa priblížime k voľbám, tým sa bude tento boj vyostrovať. V politike totiž málokedy platí situácia ako na futbalovom ihrisku, že o vypadávajúcom sa rozhoduje až v poslednom kole, ako mu bolo v Mars superlige.
Prvenstvo nevíťazí
Bojom na diaľku by sa dal nazvať aj zámer zredukovať počet členov Dzurindovej vlády. Ako prví s týmto návrhom prišli ľavicoví demokrati. Rozprávali o nej a rozprávali, až zostalo iba pri slovách. A keďže myšlienka to nebola zlá a dali sa na nej nahnať percentá preferencií, tak sa iniciatívy chopili kresťanskí demokrati a pretavili ju do návrhu zákona. A tak sa znovu ako lepší bojovník ukázalo KDH. Ktovie, či aj nerozhodnosť v otázkach, ako je zotrvanie či nezotrvanie v koalícii, nebude nakoniec stáť SDĽ mandát do budúcej vlády.
Mnohé agentúry sa predbiehajú v úsilí pomôcť jednoduchému voličovi. Veď koho prvého dopredu vyradia z boja o kreslá v NR SR, tomu občan sotva odovzdá hlas. Tak naposledy MVK vyradil z bojov SDĽ, ktorá by podľa jeho výskumov úspešne oslovila len 4,3 percenta voličov. Nedávno šéf tejto agentúry Pavel Haulík pre SLOVO vyhlásil, že do parlamentu sa dostane nová strana na úkor SDĽ alebo KDH. Jeho prieskumy tomu nasvedčujú. ANO by si získalo dôveru piatich a KDH šiestich percent voličov. Ktovie, či kresťanským demokratom tak veľmi pomohli slová o redukcii vlády a ruskovcom seminár o zamestnanosti. O téme psychologického efektu takýchto výskumov verejnej mienky ani netreba rozprávať.
So zaujímavou politikou začal i nový šéf rezortu vnútra Ivan Šimko. Často sa u nás používa rétorika, že čo je staré, je aj zlé. Zlé boli roky komunizmu i vlády Vladimíra Mečiara - a s oboma nasledovníci tuho bojovali. Nový minister tiež neguje všetky rozhodnutia svojho predchodcu. Ibaže akosi pozabudol, že ten nie je jeho nepriateľ, ale stranícky kolega. No ak ide o preferencie, treba urobiť všetko. Teda aj zrušiť rozhodnutia Ladislava Pittnera, hoci mali znížiť korupciu v tomto rezorte. Napríklad príkaz pre policajtov nosiť menovky, čo sa príslušníkom PZ nepozdávalo. Šimkove myšlienkové pochody sú jasné: na Slovensku je niekoľko tisíc policajtov a vo voľbách bude dobrý každý hlas.
Zmena naozaj nastala, ale...
Tri roky po voľbách sľubujúcich zmenu možno konštatovať, že zmena naozaj nastala. A to najmä medzi rečami vtedajšej opozície a dnešným stavom. Každý týždeň nie je núdza o drobný, či väčší korupčný škandál. Privatizuje sa ďalej, tentoraz v prospech zahraničných firiem a tak opäť vznikajú dohady, že aj na týchto obchodoch ktosi "hore" profituje a že táto vláda drží pokope už iba vďaka privatizácii. Inak by predsa mala fungovať bez problémov - veď premiér má štyroch oficiálnych poradcov. Nič na tom nemení ani to, že ich vekový priemer dosahuje 32,5 roka. Je výborné, že Mikuláš Dzurinda dáva priestor mladým, no nestojí za zamyslenie fakt, že o dôležitých otázkach štátu rozhodujú osoby, ktoré ešte nemajú dostatočné skúsenosti? Okrem toho, predseda vlády si do svojho tímu vybral aj Alana Sitára, ktorý je v predstavenstve štátnej inštitúcie Sario napriek tomu, že figuroval v orgánoch taktiež štátnej agentúry Snazir, v ktorej audit sa skončil podľa Európskej komisie negatívne.
Zdá sa, že predvolebná kampaň sa začala. Pripomínajú nám to i redaktori TV Markíza na záver takmer každého druhého príspevku Televíznych novín v úsilí zvýšiť preferencie ANO. Väčšina z nás si spomína na časy, keď práve táto súkromná televízia do nebies chválila kabinet M. Dzurindu. Ani jej šéf sa netajil tým, že Markíza vtedy robila politiku. Minca sa však obrátila a dnes ju robí Pavol Rusko. Zlé kroky vlády predsa treba kritizovať a ukázať, že my sme tí lepší... Iný variant zase zvolila DS, ktorá sa snaží novinárom predkladať rozličné kauzy o netransparentnosti konania členov vládneho kabinetu. Jednoducho, na Slovensku sa zvolebnieva.
