Tábor v zátoke Guantánamo
Už keď boli uverejnené prvé správy, že Američania sa chystajú na svojej vojenskej základni Guantánamo, ktorá leží na území Kuby, zriadiť zajatecký tábor pre príslušníkov Talibanu a al-Káidy, ozvali sa pochybovačné hlasy. Uštipační komentátori tvrdili, že tábor bude vlastne pod dvojakým zámkom, nielen americkým, ale aj kubánskym, takže Američania si budú môcť voči väzňom dovoliť také veci, ktoré by inde neboli možné. V našom postmodernom svete a najmä v demokratických štátoch sa dá čokoľvek veľmi ťažko utajiť. Už samotné umiestnenie tábora vyvolalo podozrenia v organizáciách na ochranu ľudských práv, ktoré si dokázali vynútiť, že tábor navštívila inšpekcia Medzinárodného Červeného kríža. Prinajmenšom sa potvrdila oprávnenosť podozrení. Nepochybne sú zajatci držaní v akýchsi drôtených klietkach. Voči protestom organizácií na ochranu ľudských práv, ale aj niektorých spojencov USA argumentovali, že nejde o vojnových zajatcov, ale o vojnových zločincov. Lenže hádam by bolo vhodnejšie povedať, že ide skôr o podozrivých z páchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. O ich vine by mal rozhodnúť súd. Nepochybne dotyční spáchali viac zločinov na Afgancoch než na Američanoch. Preto vhodnejší ako americké súdy by bol medzinárodný tribunál. Je veľkou chybou zodpovedných činiteľov, že sa v Afganistane dosiaľ nezriadil podobný tribunál na súdenie zločinov proti ľudskosti, aký je už zriadený pre Juhosláviu. Je tu zaujímavý precedens. Keď tokijský medzinárodný tribunál odsúdil japonských vojnových zločincov, ich advokáti sa odvolali na americký Najvyšší súd. Ten však konštatoval, že nemá také právomoci, ako mal medzinárodný súd. Bolo by preto vhodné čo najskôr vytvoriť medzinárodný tribunál. Netreba však pripomínať, že aj s tými najhoršími zločincami sa má zaobchádzať humánne, heslo „nie sme ako oni“ by malo mať univerzálnu platnosť.
