Po indických cestách a necestách

Z výletu do Himalájí mi zostali spomienky a superfotky. Kolená už nebolia a pomaly miznú i štípance od všetkého hmyzu, čo žil v posteliach v domoch, kde sme prespávali. Keď sa tak na to pozriem späť, ťažko sa dajú slovami opísať tie zážitky… Cesty v Himalájach žijú vlastným životom. Obzriete sa na nich prvýkrát a neveríte, že by sa na takom úzkom priestore dokázal obísť autobus s kamiónom. Dokážu. A bez brzdenia. Asi sa tie hradské rozťahujú a potom zase sťahujú, alebo čo. Asi však nie vždy úspešne. Raz sme si to tak prášili po ceste v džípe a tu zrazu, desať metrov pod nami, v koryte rieky, prevrátený džíp, ktorý sa tam očividne nedostal s úplným súhlasom vodiča. Všetky šesťtisícovky sa zdajú na dosah. No potom sa šplháte len do štyroch tisícov k úpätiu ľadovca a idete vypľuť dušu. Ale keby som tak mal čas a lepšie vybavenie (a to sa v Himalájach nezačínala zima)… No nič. Ono je to sranda, keď sa vyšplháte na nejaký „kopec“ so všetkým svojím európskym výstrojom, hrdí na seba a nájdete tam sedieť priateľského sadhu, indickú obdobu pustovníka, vo „vietnamkách“ (najpoužívanejšia obuv v Indii), v dhotí (niečo ako sukňa z kusa látky okrúteného okolo tela, používaná najmä na juhu krajiny) a v starej košeli. V poslednom čase je v indickom parlamente celkom zábava. Usilovne sa rokuje o krikete. Ak sa o túto hru trochu zaujímate (osobne by som sa vám dosť čudoval, ja som doteraz nepochopil jej pravidlá), viete, že je v Indii národnou hrou. Možno však neviete o afére zo zápasu proti Juhoafrickej republike. Rozhodca obvinil niekoľkých indických hráčov z podvádzania a zakázal im zúčastniť sa na niekoľkých ďalších zápasoch. No, tragédia! Samozrejme, Dillí protestovalo a je z toho megaproces v medzinárodnej kriketovej asociácii. Problém spočíva v tom, že o tom rokoval aj parlament. Pohovorili sa všelijaké somariny, protestujúci na uliciach pálili panákov predstavujúcich rozhodcu… Len-len že Pretórii nevyhlásili vojnu. Niekoľkí priatelia mi povedali, že to ešte nič nie je. V čase, keď v Európe zúrila BSE a duše stoviek kráv stúpali spolu s dymom k nebu, vyvolalo toto barbarstvo voči posvätným zvieratám v Indii skutočné zdesenie. Rokovali o tom aj poslanci. Niektoré hinduistické strany navrhli, aby India odkúpila všetky choré kravy v Európe a umožnila im pokojný „dôchodok“ na uliciach indických miest. Prišlo mi na um, že možno by aj to bolo riešenie. V Indii kravy i tak nik neje, nebezpečie nákazy človeka by tu teda nehrozilo. A tak by sa len nakazili navzájom všetky kravy, podochli by a bol by pokoj. Hoci, dofrasa, uvedomil som si, kravské mäso - napriek tomu, že zabitie kravy je tu kriminálnym činom - občas jedia moslimovia. Že by sa teda za tým návrhom hinduistických fundamentalistov skrýval aj iný dôvod?