Boj o veľké peniaze

V piatok 4. februára 1994 o 19.30 sa z Meštianskej besedy, niekdajšieho sídla Československej televízie, opäť vysielali Televízne noviny. Od programu rovnakého mena v normalizačnej ČSTV sa v mnohom odlišovali: dĺžkou i radením príspevkov, informácie z tlačoviek neodriekaval redaktor v zasadačke, ale v akčnom standape... Jedno však zostalo po novembri 1989 rovnaké - slúžili svojmu pánovi rovnako oddane, s tým rozdielom, že pánom boli súkromní producenti. Spustiť Televízne noviny prišiel generálny riaditeľ Vladimír Železný z neďalekej budovy Národného múzea s policajným sprievodom. Vtedy ho mal preto, aby tých pár stoviek metrov na autách doslova preleteli a nič ich nezastavilo. V múzeu sa konal veľkolepý raut, celebrity Čiech tu želali práve zrodenej súkromnej TV veľa úspechov. Signál Novy sa dostal všade, šírili ho vysielače niekdajšieho okruhu F1, na ktorom do rozpadu ČSFR vysielala federálna televízia. Vysielanie Novy však nemalo nič spoločné s projektom spoločnosti CET 21, ktorej Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie pridelila 9. februára 1993 licenciu. CET 21 založilo päť intelektuálov. Do pôvodného zámeru premietli svoje osobné priority: sociologické sondy do života spoločnosti, pôvodné inscenácie a pod. Prvého júna 1994 bol zapísaný do registra ďalší spoločník, Vladimír Železný, ktorý s pôvodnou päticou od prezentácie v Rade RTV spolupracoval. „Myslím, že ich pôvodný projekt nemal veľkú šancu na prežitie,“ napísal Železný v knihe Štvanice - tu televizi nedáme. „Televízia prevádzkovaná podľa predstáv tej pätice by dnes vyzerala ako Prima kombinovaná s ČT 2. Zrejme by kĺzala smerom dole po dráhe, ktorú už nie je možné nikdy opustiť.“ Štěpánek, podpredseda Rady RTV Udelenie licencie vzbudilo značnú kritiku – najmä medzi politikmi ODS. Petr Čermák, vtedajší podpredseda ODS, v rozhovore pre Telegraf povedal: „Je neprijateľné, aby oznamovacie prostriedky ovládali skrachovaní politici... a navyše zo Slovenska. Som zásadne proti tomu, aby sa vysoký exponent Verejnosti proti násiliu, ktorá totálne prehrala voľby, stal jedným z hlavných členov tejto spoločnosti.“ Išlo o Fedora Gála, spoločníka CET 21, a Vladimíra Železného, ktorý bol do víťazstva ODS vo voľbách 1992 hovorcom vlády ČR Petra Pitharta. V prípade F. Gála, žijúceho od rozkolu vo VPN v Čechách, sa Čermák obával, aby „im“ nekomplikoval vzťahy s novým spojencom Vladimírom Mečiarom, s ktorým ODS dohodla rozdelenie ČSFR: Aj preto sa ODS usilovala odvolať Radu RTV. Štvrť roka po udelení licencie pre budúcu Novu rezignoval predseda Rady RTV Daniel Korte, ktorý bol spojený s ODA, a v roku 1994 sa podarilo odvolať celú radu. V novej boli ľudia viac naklonení ODS, napr. člen tejto strany Petr Štěpánek, ktorý – hoci bol „len“ podpredsedom – dostával v médiách priestor najčastejšie. Pri poslednej voľbe dosadila ODS ďalšieho exponenta, Klausovho poradcu Petra Žantovského. Na vlastné vysielanie však CET potrebovala investície. „Slovenskí podielnici CET uvažovali o americkom veľkopodnikateľovi Georgeovi Sorosovi,“ píše Železný vo svojej knihe. „Roky podporoval peniazmi disent v strednej a východnej Európe, nebojí sa investovať, ale v Čechách sa mu do toho nechcelo. Založil v Prahe neziskovú nadáciu a neplánoval mať v duchu svojich zásad vedľa nej zárobkový podnik, aby nedošlo ku konfliktu záujmov. Ale poradil nám jedno meno – Ronald Lauder.“ Lauder bol podielnikom spoločnosti CEDC, ktorá zamýšľala financovať systém nezávislých televízií v postkomunistických krajinách. S cieľom získať licenciu, alebo aspoň vplyv na ňu, vstúpila do ČR. S týmto cieľom založila dnešné CME (Stredoeurópsky mediálny podnik). CME vytvorila 8. júla 1993 s CET 21 Českú nezávislú televíznu spoločnosť ako servisnú organizáciu TV Nova. A Železný sa stal generálnym riaditeľom ČNTS, v ktorej mala majoritu americká firma – hoci so sídlom na Bermudách. Prepletenec firiem, ktoré tvorili najsledovanejšiu českú televíznu stanicu, vyvolal ďalšiu kritiku medzi členmi Rady RTV (pridelila CET 21 licenciu zadarmo), novinármi (tí najlepšie vedia, ako sa dá zneužiť mediálne panstvo), politikmi (neskoro im došlo, aké deravé zákony prijali v eufórii neobmedzenej slobody), intelektuálmi (uvedomovali si, aké nebezpečenstvo hrozí zo slobody šírenia násilia)... Rada RTV, hoci ju v tom čase volila absolútne pravicovo-liberálna väčšina v prvom Parlamente ČR, odmietla úsilie previesť licenciu do majetku zahraničnej spoločnosti. ČNTS mala napr. ako predmet podnikania v obchodnom registri zapísané celoplošné televízne vysielanie podľa licencie udelenej 01/1993. To Rada RTV odmietla uznať, považovala to za pokus, aby sa licencie zmocnila. A tak si vlastne vynútila, že po dvoch rokoch ČNTS tento zápis zmenila na know-how spojené s licenciou. Práve toto úsilie dokázal neskôr, pri rozchode s CME, Vladimír Železný využiť. Pokiaľ ide o majetkových pomery, boli v ČNTS pôvodne: CEDC/CME – 66 percent, Česká sporiteľňa – 22 percent a CET 21 – 12 percent. Po odchode Českej sporiteľne z ČNTS kúpila CME jej podiel za 36 miliónov dolárov a získala tak 88 percent akcií. Akcie s. r. o. CET 21 sa rozdelili tak, že si päť pôvodných spoločníkov (bez Železného) ponechalo 5,2 percenta a Železného firma Nova Consulting získala 5,8 percenta, zvyšné 1 percento mala CET 21 ako celok. Pri druhých zmenách, ktoré sú predmetom súčasných majetkových sporov, obdržal Vladimír Železný od Lauderovej CME 28,5 milióna dolárov za akcie, ktoré vlastnila jeho firma Nova Consulting, a pôžičku 4,7 milióna dolárov, aby odkúpil podiely piatich spoločníkov CET 21. Súčasťou týchto transakcií bola zmluva, ktorou si CME zaisťovala vzťah s CET 21 ako výlučný a exkluzívny. Tento stav i jeho neprehľadnosť boli predmetom neustálych sporov medzi Radou RTV (personifikovanou Petrom Štěpánkom) a generálnym riaditeľom tohto prepletenca. Vladimír Železný sa zaklínal slobodou a právom podnikať. Mobilizoval divákov, ktorí vášnivo odmietali akýkoľvek náznak kritiky NAŠEJ televízie. Ale stačil konflikt s CME, aby Železný priznal vo svojej knihe omyl: „Vtedy som bol konateľom ČNTS a musel som sa za záujmy tej spoločnosti zúrivo biť. Bránil som ju divoko. A s ňou i CME, veď v ČNTS mali svoju väčšinu Američania... keď pán Štěpánek nie úplne šťastne formuloval niektoré postoje voči americkým investorom a odtoku peňazí z ČR, tak som bránil tú spoločnosť. Ale úprimne povedané – nielen pánovi Štěpánkovi, ale i niektorým ďalším, ktorí nás varovali, som musel dať za pravdu. Ja som ju nemal.“ Lauder verzus Železný I. ČNTS 19. apríla 1999 odvolala Vladimíra Železného z funkcie generálneho riaditeľa. Bez neho by Nova nebola novou televíziou v našom virtuálnom svete. Stále zostával generálnym riaditeľom spoločnosti s. r. o. CET 21, pretože jej Rada RTV pridelila licenciu. 5. augusta 1999 CET 21 na čele so Železným vypovedala služby ČNTS a začala z Barrandova vysielať sama s podporou Českej produkční 2000. Nie je nezaujímavé, že táto firma vznikla dva týždne pred odvolaním Železného z funkcie generálneho riaditeľa ČNTS. Zriadila ju firma MEF Holding, ktorá je známa úzkou spoluprácou s niekdajším námestníkom generálneho riaditeľa IPB Liborom Procházkom, mužom, ktorý mal blízko k Klausovi i ODS. Vďaka Procházkovi získala Česká produkčná 2000 úver na miliardu korún, ktoré pomohli, aby Nova v jeden deň skončila v ČNTS a na druhý deň mohla vysielať z Barrandova. Intermezzo: vďačnosť Václava Klausa Vo svojich začiatkoch TV Nova vysielala rozhovory s rôznymi osobnosťami, ktoré viedol niekdajší redaktor Mladého světa Luboš Beniak – dnes manažér vydavateľských aktivít firmy Výber. Výrazne sa odlišovali od usadnutých a politikom sa podlizujúcich besied, ktoré v ČT viedol Ota Černý. Niet sa čo čudovať, že musel Beniak u Klausa, zvyknutého na Černého servilitu, naraziť. Pre nepríjemné otázky Klaus žiadal, aby sa rozhovor nevysielal – a Vladimír Železný ustúpil. Dokonca umožnil Klausovi pred voľbami 1996 pravidelné výstupenia. Rok na to sa navŕšili chyby Klausovej ekonomickej reformy do takej miery, že musel prísť s balíčkovou reštrikciou, aby sa potom porúčal k politickému dnu. I vtedy Železný Klausovi pomohol. Za dezinformáciu o premiérovej vile vo Švajčiarsku sa Klaus síce vyhrážal žalobou o 100 miliónov Kč, nakoniec sa však so Železným dohodol na mimosúdnom vyrovnaní. V čom spočívalo? To sa dodnes verejnosť nedozvedela. Železný prospel ODS v čase, keď jej členovia presadili v Rade ČT problematickú voľbu generálneho riaditeľa Jiřího Hodača. Železný si nemohol túto voľbu vynachváliť, verejne pranieroval vzbúrencov a nakoniec angažoval Hodačovu pravú ruku, ďalšieho z Klausových mediálnych spolupracovníkov, Janu Bobošíkovú. Tak krôčik po krôčiku menil Železný vzťah, ktorý k nemu mala ODS. Vyplatilo sa mu to. Zaistil si tak ústretovosť časti Poslaneckej snemovne, čo sa malo prejaviť napr. v tom, že sa do mediálnej legislatívy dostalo právo majiteľa licencie získať ju automaticky na ďalších dvanásť rokov. Sám Klaus sa Železnému odvďačil vrchovatou mierou. Keď sa Železný vrátil z policajného väzenia, kde vyčkával, či nebude na neho uvalená vyšetrovacia väzba, prijal ho predseda dolnej komory parlamentu. Toto stretnutie zverejnil a vyhlásil, že spolu hovorili o tom, ako od čias, čo nie je ODS vo vláde, panuje úsilie kriminalizovať iniciatívu podnikateľov. Lauder verzus Železný II. Lauder a jeho spoločnosť CME sa bráni proti tomu, ako Železný i Rada RTV znemožnili, aby uplatnili exkluzivitu zmluvy medzi CET 21 a ČNTS. Je tu však i osobný spor medzi CME a Železným o miliardu korún, čo je ekvivalent 28,5 milióna dolárov, za ktorý od neho odkúpila akcie v ČNTS. Tento dlh Železný skomplikoval, keď po prehratom spore oznámil, že je tu zmenka rovnakej čiastky, vystavená v prospech lichtenštajnskej nadácie Astrona. Vladimír Železný sa za pomoci právnikov dokázal zbaviť svojho majetku. Niečo nechal žene, s ktorou sa rozviedol, ostatné firmám, ktoré s ich pomocou založil. Navyše sa v datovaní a adrese na zmenke ukázali nezrovnalosti, ktoré vedú k úvahám o antidatovaní tohto cenného papiera. To všetko viedlo vyšetrovateľov k obvineniu, že by mohlo ísť o trestný čin vyhnúť sa záväzku splatiť dlh a poškodiť tak veriteľov. Generálny riaditeľ Vladimír Železný opäť jazdí s policajným sprievodom. No z úplne iných dôvodov ako 4. augusta 1994 krátko pred pol ôsmou večer. V celej záležitosti sa angažoval právnik Aleš Rozehnal, ktorý sa z právnika firmy stal pravou rukou šéfa Novy. Procesné úkony skomplikovala skutočnosť, že vedľa Železného advokáta, ktorým je bývalý prokurátor Monsport, pôsobili ako obhajcovia v jednotlivých kauzách, kde je Železný vyšetrovaný, právnici, ktorí sa stávali podozrivými z trestných činov napomáhania. Prehliadky objektov, ktoré patrili Železnému, sprevádzajú protesty firiem, na ktoré boli objekty prevedené. Tiež sa tu stretneme s množstvom firiem, ktoré vlastnia nielen určitý majetok, ale sú previazané vzájomným vlastníctvom, ako sme to mali možnosť poznať už pri popise vlastníckej štruktúry ČNTS. Druhým okruhom sporu sú arbitrážne konania Laudera, tak aj firmy CME, že boli ako investori postupom Rady RTV poškodení. V tejto arbitráži sa odvolávajú žalobcovia na česko-americkú a česko-holandskú zmluvu o ochrane investícií. V kauze jednej prehratej arbitráže, v ktorej hrozí, že škoda sa bude musieť uhradiť z rozpočtu ČR, bol interpelovaný premiér. Vyslovil názor, že svoju vinu nesie Rada RTV. I to bol jeden z dôvodov, prečo poslanec Vladimír Mlynář (ÚS) na prebiehajúcej schôdzi snemovne podal návrh, aby Radu RTV odvolali. Návrh však neprešiel, keď proti nemu svorne hlasovali poslanci ODS, KSČM a časť poslancov ČSSD. Za odvolanie hlasovali spolu s poslancami ÚS a KDÚ-ČSL aj niektorí sociálni demokrati vrátane Pavla Dostála, ktorý je ministrom kultúry a tento rezort má kompetencie v oblasti mediálnej legislatívy. Neuznávaný konateľ spoločnosti Začiatkom roka upútala pozornosť médií jedna udalosť: režisér Peter Kršák odvolal Vladimíra Železného z funkcie generálneho riaditeľa CET 21. Spory medzi podielnikmi CET 21, ktorá vlastnila licenciu a dnes i vysiela, sú staršieho dáta a Železný Kršáka ako konateľa spoločnosti neuznáva. Ten 21. septembra 1999 napadol na súde konanie mimoriadnej valnej hromady spoločnosti (a súd doteraz o nej nerozhodol). Na tejto valnej hromade sa malo navýšiť základné imanie spoločnosti s. r. o. CET 21 o 10 miliónov korún. Právnik spoločnosti Rozehnal informoval, že z doterajších podielnikov sa na zvýšení nehodlá nikto podieľať. V dôsledku toho doteraz neprevzali záväzky k novým vkladom prevyšujúce 6 miliónov Kč. Rozehnal informoval aj o záujme spoločnosti MEF Media, ktorá patrí do holdingu MEF, kde má významný podiel Jiří Šmejc, ktorý tiež inicioval vznik Českej produkčnej 2000. O druhú polovicu sa prihlásila a. s. Edikon, ktorú vlastnia ľudia okolo Železného Novy, napríklad programová riaditeľka Libuša Šmuclerová. Podľa Železného (v relácii Volajte riaditeľovi, ktorá sa vysielala po tom, čo Kršák oznámil, že Železného odvolal) vraj súd rozhodol, že táto valná hromada je platná, pretože zamietla sťažnosť voči tomu. Jediným problémom je, že nie je zapísaná v obchodnom registri, čo Železný zviedol na pomalosť obchodného súdu. Na druhej strane však existuje iný fakt. Súd síce zamietol sťažnosť, nie však Petra Kršáka, ale firmy CME. Súd ju zamietol, pretože podielnikom nie je CME, ale jej materská spoločnosť CEDC, ktorej patrí 1,25 percenta z podielu. Zmeny, ktoré vyplývajú z tejto mimoriadnej valnej hromady, neboli zapísané preto, lebo Peter Kršák odovzdal valnej hromade svoje písomné prehlásenie, podľa ktorého preberá záväzok k novým vkladom, keď ho ostatní podielnici neprijali. Preto je právne irelevantné udelenie súhlasu, aby noví podielnici (MEF, Media a Edikon) záväzok prevzali. Zároveň Kršák preukázal, že disponuje vkladom 7,8 milióna Kč, aby mohol záväzok prevziať. Je teda podľa svojho prehlásenia majiteľom 76,66 percenta obchodného podielu. Prečo Kršák 3. januára 2002 Železného odvolal z funkcie generálneho riaditeľa? Vladimír Železný sa opakovane neobjektívnym a nevyváženým informovaním verejnosti v relácii Volajte riediteľovi dopustil porušenia pracovného poriadku. Informoval napríklad verejnosť o „našom vstupe na Slovensko“, o televízii JOJ, hoci CET 21 je držiteľom licencie iba pre ČR a nemá s touto aktivitou nič spoločné. Licencia na Slovensku bola udelená Českej produkčnej invest, ktorá s výnimkou osobnej účasti Železného nemá nič spoločné ani s CET 21 ani s TV Nova. Epilóg - český selfmademan a americká televízia Napriek tomu TV Nova vysiela ďalej a stále vyhráva u tých, ktorí si zapnú televízor, aby mohli žiť pred obrazovkou. Vladimír Železný pochopil, že televízia je fenoménom amerického spôsobu života. Televízia vstupuje ľuďom do života, aby ich nútila pozerať sa na pestrý svet okolo seba a tak zabúdať na šedivosť a starosti obyčajných dní, aby pachtili po efektných veciach, ktoré ponúka reklama a ktoré mať je náplňou života. Televízia je tu preto, aby ich život priamo formovala. Existujú tiež iné predstavy o TV, ktorá sprostredkúva spolupatričnosť ľudí medzi sebou, poznanie hodnôt, umožňuje im vyznať sa vo svete a chápať ho. Ale taká televízia k sebe nepripútava masy divákov, nechce totiž, aby ľudia žili pred obrazovkou. V takej televízii však nestojí za to platiť reklamný čas. Vladimír Železný však – na rozdiel od druhých – pochopil, že trvalý úspech nezaistí len pasívne prenášať americké umelecké remeslo na českú scénu, ale že ho musí „preložiť do českej materčiny“. Na rozdiel od amerických kolegov si kládol za cieľ priniesť popri amerických artefaktoch aj ich „zčeštenú“ podobu. Preto tiež po rozchode so CME chce TV Nova v novej schéme predstaviť 35-40 percent pôvodných formátov. A záujem divákov zatiaľ neklesá. Po ôsmich rokoch je stále fenoménom s obrovskými zárobkami. To je jediný prospech, ktorý z nej spoločnosť má. Tá s ručením obmedzeným, nie tá, ktorú tvoria ľudia.