Prekliatie talentovaného sebavyjadrenia
Woody Allen
Prístup k filmovým hviezdam a úsilie položiť im zopár otázok pripomína čoraz častejšie stretnutia s hlavami štátov. Woody Allen bol vo Varšave dva dni a novinárov v hoteli Bristol prijímal podľa presného rozvrhu so stopkami v ruke. To všetko pri príležitosti poľskej premiéry filmu Prekliatie žltozeleného škorpióna. (Na Slovensku bola premiéra 4. apríla - pozn. redakcie.) Hoci sa hlavnou témou tlačovky nestal film, ale New York a udalosti z 11. septembra, Woody Allen sa jednako vracal k otázkam kina a okrem iného vyhlásil, že „sa azda konečne pošťastí zbaviť väčšiny tých hlúpych a brutálnych filmov, plných špeciálnych efektov,“ a dodal, že „by to bola jediná dobrá stránka tejto tragédie“. Prečo ste umiestnili dej práve do 40. rokov minulého storočia? - Musel sa odohrávať v 40. rokoch, lebo hypnóza je v dnešných časoch preštudovaný problém. Veľmi lekársky, neromantický, ale v 40. rokoch bola čímsi veľmi záhadným, magickým. Ľudia ňou boli unesení. Isteže, dej by sa mohol prihodiť aj v 30. rokoch – ale nie prv. Ani nie neskôr, lebo odkedy sme začali spoznávať mechanizmy riadiace hypnózu, mágia vyprchala. Nazdávate sa, že možno očariť a následne si udržať ženu vďaka hypnóze? - Dnes chápeme, že udržať si ženu pomocou hypnózy sa nedá. Ale v 40. rokoch sa v to ešte verilo. Dnes sme priveľmi komplikovní, aby sme v to verili. Nevieme, kým v hĺbke sme. To o sebe nevie nik. Iba náhoda, akási nezvyčajná spleť okolností nám umožňuje pochopiť, kým vo svojom vnútri sme. Zažili ste pri nakrúcaní duševný stav, že ste vedeli, kým ste? - Azda iba štipku, ale zväčša sa ustavične klameme. A to je problém. Predstavme si, trochu po allenovsky, že kdesi v Číne žije váš dvojník, ktorý má všetky vaše vlastnosti, až na jednu - nemá možnosť robiť filmy a ich prostredníctvom komunikovať s celým svetom. Čo by ste mu radili? - To bol námet môjho filmu, ktorý som nakrútil pred mnohými rokmi – Interiéry. Bol o tom, že umelec má filozofické pocity, tvorivé predstavy a nevie ich odovzdať ďalej. A je vo veľmi ťažkej a smutnej situácii. Komusi takému naozaj nemám čo odkázať, ani povedať nijaké posolstvo. Taký človek musí sám nájsť spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Nehovorím tu o situácii, keď sa nedá tvoriť z dôvodov politických alebo nedostatku prostriedkov. Ale nám ide práve o Číňana, ktorý má talent, ale nemá peniaze! - Pokiaľ má talent, potom by som mu povedal to isté, čo som si opakoval už veľa ráz. Ak z nejakých príčin dôjdu peniaze na filmy, ak ich prestanú dávať, tak si treba pokojne doma sadnúť na zadok a začať všetky svoje filozofické, literárne nápady vyjadrovať iným spôsobom. Čiže, keby mi vyschli peniaze na filmy, písal by som divadelné hry alebo knihy. A usiloval by som sa ďalej vyjadriť sám seba. To je veľmi dôležité. Vďaka tomu sa lepšie cítiš. A ak si dosť dobrý, milý kolega z Číny alebo zo Slovenska, potom ťa jedného dňa uverejnia a budeš komunikovať s inými ľuďmi.
S hosťom SLOVA sa zhováral Miro Procházka, Varšava
