Premenovaný deň Tolerancie
Keďže SLOVO vonkoncom nie je bohatý týždenník, musí kompenzovať nedostatok financií na vlastnú reklamu účasťou na rozličných podujatiach. Tu redakcia komunikuje s ľuďmi, zháňa inšpiráciu, ako i ohlasy na obsah týždenníka - no a samozrejme i predplatiteľov... Takýmto dňom bol Ľavicový deň 8. mája v Košiciach. Cez sviatok sa asi nikomu nechce veľmi ideologizovať, no napriek tomu sa do Košíc minulú stredu „nasťahovalo“ pár tisíc sympatizantov ľavicových myšlienok. Hoci ústredným pojmom celého dňa bola popri vzdelaní, európskej integrácii či nezamestnanosti tolerancia, organizátori zo Strany demokratickej ľavice sa rozhodli nerušiť päťročnú tradíciu a zachovať názov „Ľavicový“. Je otázne, či si pre svoju politiku získajú viac sympatizantov cez nálepku ľavica, alebo - ako sa o to pokúsili - tým, že ukážu, čo pod týmto pojmom vlastne myslia. Na druhej strane mám pocit, že ľavica má akosi na svoj deň historické právo. Veď odjakživa si zháňala podporu medzi ľuďmi, a tak by to malo aj byť. Internet priblíži, ale osobný kontakt nenahradí, a práve osobný kontakt by mal byť zbraňou strán, ktoré majú ambíciu obhajovať ľudí. No ktovie, či to adresáti ľavicovej politiky tak vnímajú. Dnes sme svedkami zvláštneho fenoménu - nezamestnaní volia extrémnu pravicu, ľudia práce - ako si ich ľavica nazvala - volia populistov a tradiční sociálni demokrati sa v úsilí zapáčiť podnikateľom strácajú v akejsi priemernej pozícii voči svojim tradičným stúpencom. Verím, že je to krátkodobý fenomén a že európska sociálna demokracia vyjde z myšlienkovej krízy, do ktorej sa dostala, a naozaj začne vnímať väčšmi ako vlastné krízy identity práve problémy marginalizovaných skupín. Vráťme sa však k Ľavicovému dňu. Veľmi ma prekvapila značná účasť mladých ľudí, ktorí sa bez problémov „zaškatuľkovali“, nastrčili si na tričko červený plastový odznak s logom SDĽ a takto sa prechádzali po námestí. Rôzne diskusie, mítingy, ale i bonbóniky, akými boli skupiny Peha či Nocadeň, boli, zdá sa, tou správnou formou ako osloviť myšlienkami. Skupina Peha sama osebe predstavuje určitú myšlienku tolerancie, keďže jej speváčka Katka Knechtová bola jednou z protagonistiek piesne Ľudí proti rasizmu - Náš svet je pestrý. Rečníci sa takisto s väčším či menším úspechom usilovali zdôrazňovať, že ľavica sa inšpiruje tými najhumanistickejšími tradíciami. Vskutku to aj pravda je, len tá realizácia... No na druhej strane, viete si predstaviť niečo ako Pravicový deň? Čo by tam asi prezentovali? Sebectvo, nezáujem o druhých, chuť po zisku? Takto sa totiž dá slovo pravica v skratke rozvinúť do niekoľkých pojmov. Škoda len, že tieto atribúty platia na mnohé ľavicové osobnosti, ktoré sú aj dnes v hre. Uvidíme, v akom počte ich strany vytiahnu na svojich kandidátkach.
