Indicko-pakistanský konflikt opäť na bode varu
Napätá atmosféra medzi hinduistickou Indiou a moslimským Pakistanom, vyvolaná vlaňajším decembrovým útokom ozbrojencov na indický parlament a prehĺbená podobným incidentom v máji v Kašmíre, privádza znovu obe krajiny na pokraj otvoreného konfliktu. Obom rivalom v zatiaľ neriešiteľnom územnom spore, ktorý ničí ich vzťahy od roku 1947, hrozí už štvrtá vojna. Tentoraz by však mohla byť zničujúca, pretože od roku 1998 na seba obe krajiny mieria jadrovými zbraňami a od decembra 2001 sústreďujú na hraniciach približne milión vojakov. Napätie sa usiluje tlmiť medzinárodné spoločenstvo, ktoré presviedča obe strany, aby konflikt riešili mierovou cestou. Už aj preto, lebo panujú obavy, že kašmírsky konflikt využije teroristická sieť al-Káida. Trochu histórie India a Pakistan bojovali proti sebe vo vojnách v rokoch 1947 až 1949, v roku 1965 a v roku 1971. V prvých dvoch prípadoch práve o Kašmír. Od januára 1990 spravuje štát Džammú a Kašmír ústredná vláda v Dillí s cieľom lepšie čeliť separatistickému násiliu. Prenikanie islamských ozbrojencov z Pakistanu do indického Kašmíru na podporu miestnych separatistov vyvolalo ofenzívu indickej armády v oblasti Kargil v lete 1999. Pohraničný teror to však nezastavilo. Známe prekážky dialógu Priestor pre mierové rokovania rapídne zužuje viacero faktorov. Napríklad zosilnenie náboženských sporov medzi hinduistami a moslimami, ,,väzenské vraždy“ v indických väzniciach a nedávne jednoznačné odmietnutie požiadavky politickej autonómie indickou vládou, ,,kým Pakistan bude podporovať povstalecké násilie v Kašmíre“. ,,Pozemský raj“, ako kedysi Kašmír nazval jeden z mughalských maharadžov, je jablkom sváru už od roku 1947, keď sa korunná kolónia Britská India rozdelila podľa náboženského kľúča na dva nezávislé štáty: hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan. Nasledovalo najväčšie sťahovanie v moderných dejinách, keď osem miliónov moslimov utekalo z Indie a rovnaký počet hinduistov a sikhov opačným smerom. Výsledkom bolo vraždenie a milión ľudských obetí, z čoho tri štvrtiny boli moslimovia. Podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a podmienok mierových zmlúv (1948-1949) si kašmírsky ľud mal zvoliť svoju budúcnosť v referende pod dohľadom OSN, ktoré sa však nikdy nekonalo. Nielen politické pozadie konfliktu Ako napísal denník Times, premiér Tony Blair sa v týchto dňoch ocitol pod tlakom, aby objasnil, či Británia ešte stále vyváža do Indie súčiastky na bojové lietadlá typu Jaguár, ktoré chce India údajne upraviť tak, aby mohli niesť i jadrové hlavice. Ako sa z toho dostane, je jeho problém. Ibaže faktom ostáva, že Británia vyzbrojuje obidve strany, Indiu i Pakistan, pričom v dodávkach figurujú aj bojové lietadlá a vojnové lode. Ročný britský export do Indie a Pakistanu sa síce pohybuje okolo 66 miliónov libier, čo je v porovnaní s celkovým objemom exportu zbraní vo výške takmer päť miliárd libier naozaj len nepatrná časť, ale je to nepopierateľne prilievanie oleja do ohniska konfliktu. Svoj podiel na vyostrení konfliktnej situácie majú aj Spojené štáty, ktorým Pakistan dlhé roky robil dobré služby v oblasti v úlohe žandára a strážcu ,,životne dôležitých záujmov“ Washingtonu. Predovšetkým v čase, keď India mala blízky vzťah k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Niekdajší prezident, diktátor generál Zijául Hak, bol v tomto smere na nezaplatenie. Rovnako by bol túto úlohu plnil aj terajší prezident Parvíz Mušaraf, ktorý sa však pred očami svetovej verejnosti skompromitoval nedemokratickým prevzatím moci. Ibaže Američania Pakistan potrebujú. Napríklad na to, aby zadržiaval pokusy afganských extrémistov usadiť sa na jeho území, a tak sa vyhnúť prenasledovaniu americkými jednotkami. Washington však dnes tancuje na rozpálenej platni, pod ktorou spolu s Britániou svojím konaním neustále prikladá. Konflikt je aj výsledkom toho, že Washington viac hovorí, ako koná. ,,Vojna neposlúži nikomu,“ povedala napríklad poradkyňa amerického prezidenta Georgea Busha pre otázky národnej bezpečnosti Condoleeza Riceová na margo nebezpečenstva vzniku vojenského konfliktu medzi jadrovými rivalmi. ,,Je tu veľmi intenzívne a koordinované úsilie USA, Veľkej Británie, EÚ a tiež Ruska na zmiernenie krízy,“ zdôraznila Riceová počas nedávneho rokovania Bush - Putin v Rusku. Je to však málo. Stačí obyčajná provokácia Mnohí politickí pozorovatelia sa zhodujú v názore, že v dnešnej neľahkej situácii jediná provokácia by mohla spustiť katastrofu. Potvrdzuje to nielen už spomínaná silná koncentrácia armády z jednej i druhej strany, ale aj skutočnosť, že India má k dispozícii približne 60 jadrových hlavíc a Pakistan 25. V tejto súvislosti istý britský diplomat vyjadril názor, že jedným z možných scenárov nadchádzajúceho priebehu konfliktu je útok Indie. Bude však vraj ťahať v takom prípade za kratší koniec, lebo pakistanská armáda je lepšie vycvičená. India potom zrejme odpovie posilnením svojich síl, na čo Pakistan môže použiť jadrové zbrane. A oheň je na streche. Nie je tajomstvom, že ani jedna strana nemá jasnú doktrínu pre použitie jadrových zbraní a neexistuje medzi nimi ani tzv. horúca linka na vysporiadanie sa s potenciálnou krízou. Navyše Pakistan sa obáva, že ho jeho obrovský sused zaplaví, a preto Islamabad doteraz nevylúčil, že použije jadrové zbrane ako prvý. Aj preto napriek protestom svetovej verejnosti pokračuje v testovaní balistických rakiet schopných niesť jadrové nálože. A treba povedať, že úspešne. Verbálna vojna už prebieha Indický premiér Atal Behári Vádžpejí v nedávnom príhovore vojakom na hranici s Pakistanom v Kašmíre povedal, že prišiel čas na rozhodujúci boj. Hoci sa nevyjadril, proti komu by mal byť vedený, povedal, že jeho návšteva jednotiek na frontovej línii v čase vysokého napätia medzi nepriateľmi vyzbrojenými jadrovými zbraňami by mohla byť chápaná ako signál. ,,Či náš sused tento signál pochopí, alebo nie, či to svet bude brať do úvahy, alebo nie, história je nám svedkom. Napíšeme novú kapitolu víťazstva,“ povedal pred vojakmi v Kupvare v severnom Kašmíre. A Pakistan? Ten už varoval, že sa útok na jeho územie neobíde bez vojenskej odvety. Prezident Parvíz Mušaraf to napokon otvorene vyhlásil v nedávnom prejave k národu. O vážnosti situácie hovorí aj skutočnosť, že na regionálnej konferencii o bezpečnosti, ktorá sa konala tento týždeň v kazašskej Alma-Ate sa neuskutočnili rozhovory medzi Indiou a Pakistanom.
