každý sme iný, všetci sme si rovní
Tradičná rómska rodina Narodenie dieťaťa Keď na ženu prišli pôrodné bolesti, položili ju staršie ženy na zem, rozpustili jej vlasy a odstránili z nich všetky ozdoby. Nesmela mať na sebe nijaké kovové predmety, sponky a šperky, pretože by mala pri pôrode problémy. Rómovia si pôrodné baby veľmi vážili, ale predmety, ktorých sa dotkli, už nepoužívali. Dieťa narodené so zúbkom bolo predurčené stať sa veštcom. Dieťa, ktoré sa narodilo so zvyškom placenty na hlave - „v čiapočke“, malo byť múdre a šťastné. Za nešťastný deň narodenia považujú Rómovia pondelok, piatok alebo deň, keď niekto zomrel. Smola stretne i dieťa narodené na dušičky. Šťastie znamená narodenie v období vianočných sviatkov. Rómovia dbali na to, aby dieťa bolo čo najrýchlejšie pokrstené. Do krstu totiž hrozilo dieťatku veľa nebezpečenstiev. Mohla ho vymeniť (te vičarerinel) zlá vižbaba a namiesto neho podstrčiť svoje zlé dieťa (preparudo). Aby sa predišlo výmene, dáva matka dieťaťu pod vankúš hrebeň alebo iný kovový predmet. Ak matka zistila, že dieťa vymenila gul´i dj (sladká mama), musela ho odniesť na hnojisko a tam ho biť, pokiaľ ho sladká mama nezačula a nevzala späť. Medzi ďalšie prostriedky na ochranu dieťaťa patrilo druhé, iné meno(aver nav). Malo ochrannú funkciu pri komunikácii s iným svetom (aver svetos). Dôležité bolo najmä na ochranu pred chorobami, ktoré tiež patria do nečistého iného sveta (bižuže aver stvetos). Rómske meno (romano nav) dostáva dieťa až neskôr, pretože sa čaká, až si matka a ostatní príbuzní budú istí, že našli to pravé. Do tých čias dieťaťu hovoria dieťatko (Čhavoro), maličký (Cinkoro) a podobne. Okrem výmeny mohlo dieťa ohroziť uhranutie (khamňipen). Uhranutie mohol spôsobiť človek so zlým pohľadom alebo veľký počet ľudí v miestnosti, kde spí. Aby sa tomu zabránilo, uviazala sa mu okolo ruky ochranná červená nitka alebo stužka (indraľori). Na liečbu sa používala „uhlíková voda“. Do hrnčeka s vodou sa postupne vhodil obráteným nožom nepárny počet žeravých drevených uhlíkov, pričom pri každom sa bolo treba prežehnať. Podľa toho, koľko uhlíkov kleslo na dno, toľkokrát bolo dieťa uhranuté. Uhranuté dieťa sa uhlíkovou vodou (jagalo paňi) umylo alebo sa mu z nej dalo napiť. Pri hodnotení dieťaťa sa Rómovia zameriavajú na oči, farbu pleti a vlasov. Vlasaté dieťa s veľkými očami a svetlou pleťou sa považovalo za najkrajšie. Tmavá farba je pre Róma prekliatím „kalemardo“ - potrestaný černotou. Do jedného roka sa dieťaťu nesmú strihať vlasy ani nechty. Aby dieťa neonemelo, nesmie sa pozerať do zrkadla a hrať sa s bábikou. Spracované podľa: Markéta HÁJKOVÁ: Rodina a zvyky slovenských Rómov usadených v ČR, In Tatjana ŠIŠKOVÁ: Menšiny a migranti v Českej republike, Portál, Praha 2001
