Divadelné carpe diem
Po pätnástich rokoch zavítalo 27. mája do Bratislavy divadlo Jaroslava Dušeka Vizita s inscenáciou založenou na hereckej improvizácii. Jej názov nie je podstatný, pretože nezávisle od neho je každé predstavenie novou inscenáciou, čo vznikne z momentálneho naladenia tvorcov na javisku a vzťahu, ktorý sa im podarí nadviazať s publikom. Nevieme, čo hráme, a nevieme, ako sa to skončí Tak znie heslo a hlavná dejová línia predstavení divadla Vizita. Naoko môže vyzerať ako prehnaná skromnosť, či ako ospravedlnenie, keby náhodou niekto nebol s výkonom na javisku spokojný. Nie je to však tak. Ako pri každej improvizácii sa všetko odvíja od počiatočnej myšlienky alebo situácie. Tou je na začiatku každého predstavenia oboznámenie publika s účinkujúcimi a názvom inscenácie, ktoré nahrádza bulletin. No a potom sa už začína „haluziť“ a namotávať na vzájomné vtipy a narážky na témy ovládajúce našu súčasnosť. Nie je vôbec prekvapujúce, ak sa do takto voľného divadla dostanú námety ako trans gender a transsexualita, incest, smrť, drogy, dospievanie a vo veľmi decentných a dokonale kontrolovaných náznakoch aj neodmysliteľný sex. Tieto témy herci postupne na scéne zhmotňujú do takých motívov ako stôl – smrteľná posteľ, pizza, motorka, policajná hliadka, rodičia a deti, zjavenie sa ducha zosnulej matky, spomienka na vlastné narodenie, zabudnutý tampón po vyšetrení u zubára. Všetky horúce témy súčasnej svetovej dramatiky sa plne uplatnia vo všetkých, aj tých najodvážnejších priamych a nepriamych významoch. Nato, aby takáto nesúrodá zmes tém a motívov dosiahla scénickú kompaktnosť, ktorá by divákovi poskytla aký-taký pocit uceleného divadelného predstavenia, si skúsení divadelníci súboru Vizita zvolili veľmi vďačný motív sna, ktorý vo chvíľach napätia pod paľbou slovných hračiek, rýmov a dvojzmyslov upokojí napäté divákovo vedomie, dá zmysel všetkým nezmyselným súvislostiam, lebo v sne sme predsa zvyknutí na filmový strih medzi scénami, na návraty a opakovania. Tvorba v priamom prenose Pri takomto type predstavení máme možnosť sledovať, ako sa z nápadu či témy stáva herecký výraz a ako sa potom začleňuje do celého javiskového tvaru. Takto sa na hereckú improvizáciu pozerá odborník. Pre bežného diváka je dôležité, aby sa pri voľnej tvorbe nenudil, to znamená, že tvorcovia mu nesmú dať šancu na chvíľočku si oddýchnuť, vždy musia presne odhadnúť mieru únosnosti danej variácie. A skúsenosť a cit pre divácke vnímanie divadlu Vizita rozhodne nechýbajú. S nimi ide ruka v ruke disciplína. Zdanlivo chaotické radenie myšlienok vyžaduje nesmiernu koncentráciu všetkých zúčastnených. Hovoriaci herci musia dávať veľký pozor, aby vystihli presne ten moment, keď sa partnerova replika končí, zároveň musia dbať na to, aby sa svojím pohybom organicky zapojili do výrazu celej predvádzanej improvizácie. Dôležitú úlohu tu zohráva hudba. Prezident Českej džezovej spoločnosti Jaromír Hornák nemá problém s hudobným sprievodom. Jeho kontrabas dokáže byť snovo neurčitý, dramaticky plačlivý, mladícky veselý a pomocou techniky dokonca aj diskotékovo moderný. Divákov nadchli husľové džezové variácie herca a hudobníka Martina Zbrožka natoľko, že si ich na záver druhého predstavenia oduševnene vyžiadali. Hudba, tentoraz však v speváckom stvárnení, hrá ďalšiu dôležitú úlohu, vypĺňa vzácne momenty vyčerpanej inšpirácie, alebo v ešte vzácnejších prípadoch je účinným dôkazom hereckej disciplíny, prostriedkom, ako sa zbaviť témy, ktorej ďalšie využitie by mohlo, ústami Jaroslava Dušeka „nedopadnout dobře“, perom kritika „uraziť škrupule všeobecne prijímaných predsudkov“ ako v prípade ošemetného prvého výročia tampónu (nie je to však tak, ako si myslíte, ale otec oslavuje výročie synovej návštevy u zubára). Kvalitná kabaretná zábava Aktuálne témy, trefné a nezriedka prekvapujúce slovné hračky typu „Ráček umí zvonit, umí Ráčer, umí!“, básnická a pesničkárska tvorba priamo na javisku a najmä herecká disciplína a sústredenie sa na celkové vyznenie rozpracovaných výstupov vytvárajú pre diváka veľmi príjemné a komické predstavenie. Každý si pri odchode z divadla povedal, že to stálo za to. Dôkazom je azda i to, že dlhé standing ovations musel Jaroslav Dušek prerušiť násilným vyhnaním divákov z divadla. Absencia premysleného a divácky zacieleného odkazu zaraďuje takéto predstavenie do zábavného divadla kabaretného typu, ktoré poskytuje momentálnu radosť z prežívania a pochopenia vtipných situácií a narážok, nepodnecuje však divákovo uvažovanie či obrazotvornosť a stáva sa tak veľmi kvalitnou variáciou na televízne situačné komédie. Tým však neklesá kvalita hereckej tvorby ani oduševnenie diváckeho záujmu. Keď opäť príde Vizita na návštevu do Bratislavy, dúfajme, že skôr ako o pätnásť rokov, dobre radím všetkým zábavychtivým laikom a divadelnej teórie v praxi chtivým odborníkom, aby si nezabudli zavčasu rezervovať vstupenky. Môže sa im totiž stať, tak ako mne, že sa do divadla dostanú len vďaka známostiam. Divadlo Vizita: Mečouní krutony, Pudová rapsódie. Hrajú: Jaroslav Dušek, Martin Zbrožek, Jaromír Hornák – kontrabas, Viktor Zborník – svetlo
