Cinka, syn Ostapa
Nie som chirurg. Skúmam duše svojich pacientov. A vždy mám, neviem prečo, do činenia s hlúpymi dušami. Ostap Bender Ani by som sa nečudoval, keby v takej horúčave, keď kto môže, zalezie k vode, otvoril niekto z kriminálky okno a vyšmaril do Hrona hrubý fascikel. Na zúfanie podobné hlásenia. Traja muži kupovali na horehronskom laze drevo. Po ich odchode chýbali v štyroch domoch štyri kabáty, dvojo hodiniek a sedemtisíc korún. Traja neznámi kupovali pri Fiľakove prasce, po ich odchode chýbali miestnym obyvateľom tri košele, zlatý prsteň, sedemsto korún, živý zajac a kuchynský nôž. Traja dôstojníci, dvaja v civile, jeden v majorskej uniforme, navštevovali okolo Krupiny rodičov, čo mali synov na vojne. Prišli na aute, pobesedovali, nechali sa pohostiť a otcovi odovzdali diplom Ministerstva národnej obrany ČSR za vzornú výchovu. Po ich odchode chýbali... Traja pracovníci veterinárnej kontroly navštívili niekoľko dedín v okrese Levice, absolvovali niekoľko hostín, po ich odchode... Len páchateľov stále niet. Hodokvas nad Kozárovcami Mráz štípal psom uši, keď sa za Kozárovcami vynorili z tmy tri postavy. Zahli do viníc. Jeden šikovne otvoril zámku na viničnej pivnici a po chvíli sa nad hajlokom zadymilo. Potom svitlo ráno. V pivnici už hluk utíchol, len vše sa ozvalo chrápanie. A keď si znova sadol na kraj nočný mráz, zadymilo sa nad vinicou znova. Kohút zakikiríkal, pivnica stíchla. Večer zase zavoňala vanilka, klinček a guláš s mastnými okami. Najmladší práve zdvihol cínový pohár k ústam, až sa mu víno lialo dole bradou, po troch dňoch je to človeku už jedno, len nech sa leje. Dvaja o voľačo starší si naberali z kotlíka, až rozliata masť syčala na kraji ohniska. Keď sa už noc zberala rednúť, vysoký plesol kartami, oprel sa o sud, aby nestratil rovnováhu, vypol prsia, čo bolo znamením, že nasledujú rozkazy a riekol: ,,Páni, naša návšteva sa končí. Ta sa!“ Kým sa pobalili, napísal na lístok: ,,Váženému majiteľovi! Len do vlastných rúk! Prepáčte nám, že sme sa takto zachovali. Donútilo nás k tomu dnešné komunistické zriadenie, ktoré nás prenasleduje. Vypili sme 18 litrov vína a pojedli, čo sa dalo. Škodu uhradíme ihneď po nástupe demokracie. Dúfam, že ste kresťan. Na stráž, Slováci!“ Partia pred súdom Siedmeho februára sa začal banket vo vinici Štefana Horvátha v Horných Kosihách. O deň neskôr sa traja neznámi zaobliekli v byte Mikuláša Pastierika v Novej Dedine. Pavol, ako šéf, si vzal aj hodinky, za stopkami túžil vari od birmovky. V tú noc sa neznámi páchatelia vlámali do kancelárie železničnej stanice v Brezinách, ukradli kopec cestovných lístkov, príručnú pokladnicu a pečiatky. Pred súdom potom stáli traja kupci prasiat a dreva, dôstojníci a hodokvasníci, inak brigádnici z Ostravy - dvadsaťšesťročný Pavol Cinka z Hriňovej, o rok mladší Stanislav Mazan zo Vsetína a osemnásťročný Zdeněk Zimka z Uherského Hradišťa. Mazan dostal desať rokov, lebo bol šesťnásobný recidivista. Zdeněk dva roky. Iba Cinka sa z toho vylízal. Podľa lekárskeho vyjadrenia je osoba schizofrenická a nezodpovedá za svoje činy. Súd nariadil ochranné liečenie. A spis šiel do archívu. Kontrolór ako človek Starký vyšiel z dverí. Para z kuchyne sa vyvalila. Konča schodov stál muž v čiernom zimníku. ,,Dobrý deň, gazda! Vyberám za komíny.“ ,,Konečne ste tu, už sme si mysleli, že sa na to zabudlo... Len nech sa páči do tepla, pán kontrolór! A koľko to činí, prosím ich?“ ,,Hneď sa na to pozriem,“ vraví muž a obzerá sa dokola. Starký už zbehol po fľašu a žena dala ohriať kúsok jaternice. ,,Stodvadsať by to malo byť, za tri roky. Ale spravíme to za deväťdesiat...“ Pohovorili si o politike, aj o krumpľoch, čo už nie sú také ako voľakedy. Medzitým kontrolór vypísal potvrdenku s pečiatkou Kominárske služby komunálne Lučenec, číslo, séria, deväťdesiat korún, podpis Suja a pobral sa ďalej. K večeru, v dvadsiatom ôsmom dome, keď sa už kus aj potácal, privítala ho gazdiná: ,,Vraj za komíny! Ja som už aj zabudla, že mám komín. Viete, tretí rok som vdova, ťažko samej... Za elektriku by ste mali vyberať. Už tu vyše roka neboli. Aby potom človek naraz platil.“ Kontrolór počúval. Za elektriku vyberať, to nie je zlý nápad, to sú väčšie groše, všade elektrické sporáky, bojlery, darlingy... a celkom súca vdova, čo mu to poradila. Ráno vstal z postele, pohladil vdovičku, zjedol praženicu a pobral sa ďalej. O niekoľko dní prišli na okres prvé hlásenia. Neznámy podvodník, Píla a okolie, za komíny a za elektriku, asi 180 centimetrov vysoký, tmavovlasý, dvadsaťpäť až tridsaťročný... Najprv zatkli známeho lučeneckého zlodejíka, na ktorého sa popis hodil. Ráno sa zistilo, že ho v Píle nik nevidel. Potom padlo podozrenie na známeho podvodníka, ktorý sa však zdržiaval na neznámom mieste. Išli teda s jeho fotografiou po domoch. ,,Poznáte ho?“ ,,Nevidí sa mi. Neprizrel som sa mu do tváre.“ ,,Akože ste sa mu neprizreli? Veď u vás vyše hodiny sedel.“ ,,Neviem, pili sme a vtedy si ja inšiuo nevšímam.“ V duchu si myslel, dajte mi pokoj, chlap mi vypáli chalupu, že som ho udal. ,,Tuto Zuza by vám vedela povedať, býva na vyšnom konci, vravia, že sa u nej zdržal...“ Zuza prikyvuje: ,,To je on. Istotne je to on.“ A vraví si, toho pravého vy tak skoro nechytíte, to je inakší fešák! Začína sa celoštátne pátranie. Už je aj leto, a nikde nikoho, iba prípady sa množia. Mimo obliga Na Cinku si nik ani nepomyslel. Akoby si aj mohol, keď ten je už pomaly rok v blázinci! Ktovie, ako sa to stalo. Isté je len, že lekári z rimavskosobotskej psychiatrie ho po niekoľkých týždňoch prepustili a po istom čase to ohlásili Okresnému súdu v Lučenci. Ten krajskému súdu a tam správa šla do archívu. Bezpečnosť nemala o tom ani potuchy. Isté je iba to, že po úmornom pátraní stáli bystrickí kriminalisti ako ovalení: Cinka je na svete! Nezostalo nič iné, len ho znova šikovať do ústavu. Dedičstvá v Kanade Pred Vianocami navštívil N-ovcov vo Zvolene JUDr. Pavčo z krajského súdu. Doniesol smutnú zvesť. Pred tromi týždňami im zomrel v Toronte strýko. Jeho povinnosťou je realizovať závet. Nebohý po sebe zanechal vilu, osobné auto, terénne vozidlo, niekoľko obrazov, knižnicu a v banke 420 000 kanadských dolárov. Deti nemal. Podľa zákona sú jedinými oprávnenými dedičmi. Treba sa rozhodnúť, či advokátska kancelária Lamaire v Kanade má dom a ostatné veci predať alebo inak s nimi naložiť. Úspory sa prevedú prostredníctvom Živnostenskej banky, podobne hotovosť a výnosy z predaja, po odrátaní poplatkov a faktúry Lamairu za služby. Časť môžu mať uloženú na viazanom devízovom účte, zvyšok dostanú v tuzexových bonoch. Pán N. sedel ako obarený a pani zabudla plakať. Potom im vydal o tom všetkom úradnú správu, vzal si peniaze na kolky, vydal potvrdenie a dohodol sa s nimi, že zálohu na konacie trovy v sume pätnásťtisíc korún si príde prevziať do piatich dní. Za jediný mesiac zhodou nešťastných okolností zomrelo v Kanade štvoro osamelých strýkov. Všetci zaplatili kolky a zálohu na konacie trovy, bezmála stotisíc. Deň pred Štedrým večerom, keď JUDr. Pavčo prípady uzavrel, tak ho začala páliť záha, že si ju išiel vyliečiť niekoľkými džinfízmi do smokoveckého Grandu. Spustená lavína V januári sa objavili prvé udania. Vo februári a marci ich bolo takmer dvesto. Správy prichádzali z okresov Praha-východ, Lučenec, Nymburk, Jičín, Žilina, Zvolen, Vyškov, Levice, Kladno, Kutná Hora, Havlíčkov Brod, Trnava a Nové Zámky. Koľko sa tu hmýri podvodníkov? Vedia o sebe? Je to dielo organizácie alebo každý z nich koná na vlastnú päsť? Popis najčastejšie sa vyskytujúcej postavy je vo všetkých prípadoch neuveriteľne zhodný: výška 180, čierne vlasy, vek 25-30 rokov. Až raz to jednému bankosbystrickému kriminalistovi nedalo a zavolal do psychiatrického ústavu. Dozvedel sa, čo očakával. Cinka pred pol rokom ušiel. Vedenie dalo správu okresnému súdu, ktorý nariadil liečenie, o niekoľko dní či týždňov to okres nahlásil na krajský súd, len kriminalisti zase nevedeli o ničom. Zrazu neboli ani psychiatri takí zhovievaví a za Cinkom za zavreli mreže. Spis T 4-2/401/84 vážil štyri a pol kila.
