Ocenenie slovenského jazykovedca

Vlani vyšli v Nemecku dve diela, ktorých autorom je výrazný predstaviteľ slovenskej lingvistiky prof. Vincent Blanár. Vonkajším podnetom tohto edičného činu bolo životné jubileum autora (osemdesiatiny), ale prvotný motív vzišiel zo záujmu zahraničných odborníkov o jeho prácu, ktorá vzhľadom na jazykovú bariéru bola len čiastočne prístupná mimoslovanskému svetu. Prvá kniha vyšla v Univerzitnom nakladateľstve v Lipsku a zahŕňa výber z Blanárových prác – Selecta Linguistica et Onomastica, kým druhé dielo sa objavilo prostredníctvom nakladateľstva Georg Olms Verlag v Hildesheime pod názvom Theorie des Eigennamens (Teória vlastného mena). Publikovanie kompaktných celkov z tvorby V. Blanára sprístupňuje širšiemu odbornému kruhu výskumné výsledky so závažným dosahom na vedecký obraz slova, slovnej zásoby a osobitne vlastného mena. Teória vlastného mena Odborný záujem z nemeckej strany súvisí zrejme s tým, že málokto sa venoval tak dlhodobo a sústredene opisu i vysvetľovaniu slova a vlastného mena ako profesor Blanár, a tak sa predpokladá, že práve u neho sa dá nájsť ucelené vedecké zobrazenie týchto jazykových javov. Jeho vyše päťdesiatročný sústavný výskum je taký obsažný a dôsledný, že z neho vzišiel jeden z najkomplexnejších jazykovedných obrazov slova a vlastného mena. O tom sa odborník ľahko presvedčí porovnaním jeho teórie s teóriami domácich aj zahraničných lingvistov. Vzhľadom na rozvinutosť súčasnej jazykovedy, ktorá vyžaduje špecializáciu výskumov, je vzácne, že Blanár dokáže s primeranou odbornosťou skúmať sledované javy z historického aj súčasného hľadiska. Dnes sa už spravidla nestretávame s takým komplexným pohľadom na jazykové javy zo stanoviska jedného autora, čo má tú poznávaciu prednosť, že sa javy interpretujú v rámci pevne vyhranenej koncepcie. Navyše skúmanie javov zo súčasného hľadiska obopína u neho všetky stránky, ktoré sa doposiaľ ukázali ako rozhodujúce pri prenikaní do podstaty skúmaného. Nevšedný univerzálny prístup jedného bádateľa k predmetu skúmania vzbudzuje mimoriadnu pozornosť. Zasvätenci vnímajú vydanie sledovaných prác v Nemecku ako prirodzenú reakciu zástupcov z príslušnej oblasti lingvistiky (profesori Ernst Eichler a Friedhelm Debus) na ich vysokú poznávaciu hodnotu. Zvlášť príťažlivo pôsobí na odbornú čitateľskú verejnosť Blanárova teória vlastného mena, ktoré oddávna pútalo pozornosť filozofov, neskôr logikov a lingvistov. Preto sa za stáročia nazhromaždilo množstvo poznatkov o špecifických vlastnostiach týchto mien (v protiklade so všeobecnými menami). Blanárova teória, ktorej podkladom sú výskumné sondáže do rozsiahlej zbierky slovenských mien, jedinečne integruje všetky podstatné overené poznatky a výsledky vlastných výskumov, ktoré získaval v neustálom kontakte s vývinom onomastického myslenia. Jeho kniha o teórii vlastného mena patrí k reprezentatívnym onomastickým publikáciám, ktoré plnia úlohu informačného zdroja na úrovni súčasného vrcholu poznávania vlastných mien a súčasne udáva tón ďalšieho napredovania v onomastike – náuke o vlastných menách. Odstraňovanie asymetrie informačných tokov Čitateľ v knihe nájde sústavu poznatkov vzťahujúcich sa na všetky stránky vlastných mien, ktoré sú zaujímavé z jazykovedného hľadiska: na ich formu a význam, systém vlastných mien, ich pôvod a históriu, ich včlenenosť do spoločensko-komunikačného diania, ako aj vývinové tendencie. Poznatky tvoria ucelený systém, ktorým sa výstižne zobrazuje sústava vlastných mien ako špecifických jazykových výrazov. Blanárove knižné publikácie v Nemecku sú významné aj z toho hľadiska, že prispievajú k odstraňovaniu asymetrie pri informačných tokoch medzi slovanským a západoeurópskym jazykovedným prostredím. Kým prof. Blanár dobre pozná západoeurópsku jazykovednú produkciu i v oblasti náuky o slove, slovnej zásobe a vlastných menách, v mimoslovanskom svete sú o našich výskumoch najmä z obdobia pred rokom 1989 primerane informovaní len slavisticky orientovaní lingvisti. Je to veľká výhoda, a preto jeho knihy ponúkajú západoeurópskym čitateľom v istom zmysle iný spôsob jazykovedného myslenia, na aký boli zvyknutí. Sú dobrým sprostredkovateľom najkultivovanejšieho slovenského lingvistického myslenia. Kto pozná dielo Vincenta Blanára, bez zaváhania ho priraďuje k elite slovenských mysliteľov. Býva aj tak, že do povedomia mimoodbornej verejnosti sa dostávajú vedci, ktorí nie sú pravými koryfejmi v danom odbore, kým tí skutoční velikáni zostávajú za horizontom jej vnímania. Vedecký výkon profesora Blanára, jeho mysliteľská kvalita a vplyv na jazykovedné dianie ho nesporne pričleňujú k vrcholným vedeckým osobnostiam.