Korupčný súboj v SDKÚ

Policajné vyšetrovanie v kauze tendra na nákup ľahkých vlakov naberá na obrátkach. Zasiahlo i najvyššie postavených politikov, dokonca vedúci úradu ministerstva dopravy sa ocitol na nútenom voľne. To najpoučnejšie a najzaujímavejšie z tohto prípadu však nijaké vyšetrovanie neodhalí. Nastupujúca vláda bude konfrontovaná s novou skutočnosťou. Politicky bude obsadzovať iba posty ministrov a štátnych tajomníkov. Druhý najsilnejší človek na ministerstve – vedúci úradu – sa totiž stal štátnym zamestnancom. Sila jeho postavenia spočíva najmä v personálnych právomociach: on, nie minister, na základe zákona o štátnej službe rozhoduje o pracovníkoch príslušného ministerstva a ich služobnom postavení. (O)Sklamaný Dzurinda O vedúcom úradu ministerstva zasa rozhoduje predseda Úradu pre štátnu službu. A práve Miroslav Plai po prvýkrát využil svoju kompetenciu naozaj razantne. „Mimo činnej služby“ postavil vedúceho úradu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) Petra K. Toho, spolu so štátnym tajomníkom MDPT Michalom B. a bývalým ministrom Jozefom M. totiž začala vyšetrovať polícia. Ide o dohru známeho tendra na nákup ľahkých motorových súprav, ktorý mali títo traja zmanipulovať, alebo sa o to aspoň pokúsiť. Ukazuje sa, že vyhrážky staronového premiéra a jeho brata neboli plané. Nečudo. Škandál vypukol v čase pre Mikuláša Dzurindu veľmi nevhodnom. Na jeho ľudí sa „nalepilo“ mnoho podozrivého a teraz mierilo podozrenie, prostredníctvom Miroslava Dzurindu, na neho samého. A to iba pár týždňov pred voľbami, keď prieskumy preferencií neveštili pre SDKÚ nič dobré. Navyše ho sklamal človek, ktorému veril: spomeňte si, že po odchode Gabriela Palacku bol Jozef Macejko vybraný za jediný deň. A bolo to osobné rozhodnutie Mikuláša Dzurindu. Aby bolo premiérovo rozčúlenie pochopiteľné, treba si uvedomiť, že ministri na Slovensku sa okrem iného zvyknú starať aj o prílev peňazí do straníckych pokladníc. Palacka mal za sebou niekoľko podivných rozhodnutí, ktoré sa rozumne dajú vysvetliť iba touto úlohou. Pri veľkých investíciách v doprave a v telekomunikáciách vôbec „sa otáčajú“ veľké peniaze. Ich „priesaky“ do politiky však treba koordinovať. Rozličné záujmy v SDKÚ Zdá sa, že celý škandál vznikol preto, lebo sa ktosi odmietol s kýmsi „koordinovať“. Pri veľkých štátnych zákazkách je, nielen u nás, zvykom, že súperiace firmy hľadajú „politické krytie“. Kontaktujú vplyvných ľudí na ministerstvách alebo v politických stranách, ktoré ich ovládajú. Profit sľubujú nielen stranám, ale aj osobám. Pri privatizačných praktikách HZDS podobný škandál neprepukol práve preto, lebo tieto záležitosti boli koordinované a rozhodnutia sa robili v jednom centre. Bolo teda jasné, na koho sa treba obrátiť a čí sľub platí. Pravdepodobne toto zlyhalo pri tendri na ľahké vlaky vo vnútri SDKÚ. Najviac odhalil list vtedajšieho poslanca Petra Kresánka, najmä slová o „rovnakom pozadí pre stranu“. Jeden účastník tendra asi „išiel cez“ Miroslava Dzurindu, druhý „cez“ Jozefa Macejka. Ťažko uveriť, že o tom premiér nevedel, ale celkom určite sa podrobne o prípad nezaujímal. Kresánkov list jasne naznačuje, že koordináciou bola poverená šedá eminencia SDKÚ G. Palacka. Prečo zlyhal sa môžeme len domnievať. S najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo jedni i druhí boli vopred bohato zainteresovaní. V takom prípade sa ťažko ustupuje, najmä, ak v prípade prehry sú neúspešní nútení vrátiť, čo dostali. Potom idú aj staré kamarátstva, aj stranícka disciplína bokom. Mediálne útoky, vzájomné obviňovanie sa iba vynášajú na povrch špinu, v ktorej sa chamtiví slovenskí politici dnes topia. Žiaľ, ukazuje sa, že iba takto sa občania môžu aspoň občas dozvedieť kúsok pravdy o tých, ktorým zaslepene každé štyri roky dávajú svoj voličský hlas. Nič sa nezmení Aká bude skutočná dohra celého prípadu, sa dnes nedá presne predpovedať. Určite bude závisieť napríklad od vôle Mikuláša Dzurindu potrestať neposlušných spolustraníkov. Exemplárny trest by mu posilnil sebadôveru i vplyv v strane, čo najmä v ekonomickej oblasti bude potrebovať. Statočného bojovníka Ivana Šimka už z postu ministra vnútra dostal. Volebný výsledok ukázal, že ani škandály, dokazujúce, že všadeprítomná korupcia zasahuje aj najvyššie miesta SDKÚ nie sú prekážkou volebného úspechu. Toto všetko dokopy dozaista dodá premiérovi odvahu pustiť sa do posledných kúskov privatizačného koláča. V Ivanovi Miklošovi či Pavlovi Prokopovičovi nepochybne nájde dobrých spojencov. Traja podozriví možno odídu pomaly do zabudnutia. Peter K. sa vráti na ministerstvo a štát mu doplatí zvyšných 30 percent mzdy, ktoré mu teraz nevyplácajú. A možno vyšetrovatelia nájdu nejaké dôkazy a z čohosi podarenú trojicu obvinia. Jedno je jasné: viac pravdy sa o tomto prípade na svetlo sveta nedostane, a čo sa naozaj stalo, sa verejnosť nikdy nedozvie. Preto si buďte istí, že všetko aj naďalej pôjde po starom.