Odbory nepripustia dominanciu trhu
Wolfgang Schröder, popredný analytik nemeckého odborového Zväzu IG-Metall Wolfgang Schroeder sa narodil 10. júna 1960 v Mayene. Študoval teológiu a politické vedy na univerzitách v Margburgu, Viedni a Tubingene. Promoval na univerzite Johanna Wolfganga Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom, kde v súčasnosti prednáša politické vedy ako privátny docent. Zároveň je popredným analytikom medzinárodného odborového hnutia a vedúcim oddelenia pre európsku tarifnú politiku v nemeckom odborovom zväze IG Metall. Je ženatý, má dve deti. Ako vnímate odborové hnutie v časoch globálnej internacionalizácie pracovného trhu? - V tejto súvislosti máme do činenia so zvláštnym protirečením: hnutie pracujúcich vytvorilo samo o sebe obraz, že jestvuje veľká solidarita medzi pracujúcimi všetkých národov. V protiklade k tomuto obrazu internacionalizmu sme konfrontovaní s tým, že robotnícke hnutie i odbory boli vždy ukotvené veľmi lokálne a národne. Keď sa teraz pozrieme na globalizáciu kapitálu, finančného kapitálu a kultúrneho priemyslu, tak vzniká dojem: všetko sa internacionalizuje a odbory sa nacionalizujú. Súvisí to s dejinami sociálneho štátu, ako aj s vývojom odborov, ktoré sa tradične chápu vo vzťahu k štátu. Takže v tomto momente existuje v procese globalizácie asymetria. V nej sú odbory naďalej organizované národne a lokálne a veľmi ťažko vyvíjajú nadnárodné stratégie a formy hnutia. Akú odpoveď prinášajú odbory na tieto výzvy? - Ak chápeme odbory ako hnutie, ktoré neuznáva princíp trhu ako dominantný princíp, potom je úloha odborov veľmi sťažená, pretože globalizácia má za cieľ presadiť princíp trhu silnejšie ako kedykoľvek predtým. To znamená, že všetky stále, historické, štátom garantované vymoženosti a všetky odbormi vydobyté práva sa môžu narušiť. Odbory musia dokázať, že prostredníctvom svojich nástrojov, prostredníctvom svojej organizácie vedia prepojiť princíp trhu s princípom solidarity a dominanciu trhu spochybniť alebo nepripustiť tam, kde sa to dá. Čo treba zdôrazniť, ak hovoríme o moderných nemeckých odboroch? - Nemecké odbory sú vo svete obzvlášť významné, pretože sa im podarilo vytvoriť spolu so štátom a zamestnávateľmi slobodný priestor, ktorý zaručuje zamestnancom pomerne veľký podiel na spoločenskom a hospodárskom bohatstve. Hoci je odborové hnutie dnes mimoriadne potrebné, jeho úspechy permanentne ohrozuje vývoj globalizácie, deregulácie a privatizácie. Koncepčná práca nemeckých odborov je významná minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, nedajú sa chápať len ako záujmové organizácie zamestnancov, ale ide o rozsiahly zväz, ktorý spoluformuje verejný život a rámcové podmienky v hospodárstve a politike. Kto má takéto ambície, ten nemôže jednoducho povedať, že chceme viac iba pre našich členov. Musí zároveň vysvetliť, že odbory ako také sú užitočné pre celú spoločnosť a svojou činnosťou prispievajú k spoločnému blahu. Po druhé, mapa nemeckých odborových zväzov je veľmi komplexná. Máme priemyselné odbory, máme strešný zväz. Medzi priemyselnými zväzmi je konkurencia, niekedy aj medzi priemyselnými odbormi a strešným zväzom. Jednotná politika je naším cieľom. Môžete byť konkrétnejší? - Doteraz bývalo rozhodujúcim kritériom pri budovaní všetkých stratégií úzke prepojenie so zamestnancami. V tomto bode musia odbory zmeniť svoje modely. Kým predtým išlo o to, aby sme všetkým predkladali relatívne rovnaký cieľ, v budúcnosti bude dôležitejšie, aby sme sa dokázali väčšmi prispôsobiť životným a pracovným situáciám jednotlivých zamestnancov. To neznamená, že sa vzdáme spoločných cieľov. Tie musia platiť aj naďalej, ale konkrétne odpovede na ne môžu vyzerať celkom odlišne. Napríklad príležitostný robotník pravdepodobne očakáva od odborov niečo iné ako hľadaný technik. No obe skupiny musia odbory organizovať, aby sa zlepšila solidarita medzi rozličnými skupinami ako predpoklad pre odborovú schopnosť konať. Ako druhá dimenzia vystupuje popri členstve zastúpenie v podnikových radách. Ak sa nepodarí posilniť vplyv odborov na úrovni podniku, potom je aj prítomnosť odborov v podniku ohrozená. Preto bol v Nemecku schválený nový ústavný zákon o podnikoch. Potom sa prirodzene musí otázka stratégie sústrediť na štát. Sila odborov závisí vždy aj od toho, ako sa im podarí získať štát na svoju stranu. Čo nemôžu urobiť odbory tak, ako to doteraz vždy robili ? - Nijaká ochranná politika nemôže byť dlhodobo úspešná, ak sa aktívne nepodieľa na procese tvorby hospodárskeho a politického života, aby pomáhala hľadať trvalé alebo dlhodobejšie riešenia. Preto je dôležité, aby sa na otázku ochrany, otázku tvorby a otázku hospodárskej inovácie myslelo v súhrne. Práve tu majú podnikové rady veľmi dôležitú funkciu. Na podnikovej úrovni konajú nezávisle od odborov, no veľmi dobre vedia, že sila ich presadenia sa voči manažmentu a zamestnávateľom závisí od toho, či majú za sebou silné odbory mimo podniku. Postupom času vznikol vzťah, ktorý sa na jednej strane blíži k nezávislosti, na druhej strane sú podnikové rady schopné veľmi účinne spolupracovať a tým predstavujú významný prínos k tvorivej schopnosti odborov. Veľká sila nemeckých odborov je pravdepodobne v tom, že majú pevné podnikové ukotvenie, pričom toto podnikové ukotvenie sa nedá jednoducho inštrumentalizovať. Závodné rady vo veľkých podnikoch: Ochrana práce v malých jednotkách. Tam je predsa vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi iný, ako vo veľkých odvetviach. - Podnikové rady sú predovšetkým v malých a stredných podnikoch. Pre nemecké odbory je trvalým problémom ich prítomnosť a aktivita v malých podnikoch. V malých a stredných podnikoch vládnu často štruktúry rodinného typu, ktoré vplyv odborov považujú za málo prínosný, odborárske ovplyvňovanie za nepriateľské voči podniku a odmietajú ho. Štrukturálna stránka hospodárskeho vývoja poukazuje však na jeden významný moment globalizácie – veľké podniky sa štiepia na čoraz menšie podnikové jednotky a súčasne sa finančne koncentrujú. Práve veľká kríza tzv. novej ekonomiky v posledných rokoch viedla k istej renesancii odborov v malých podnikoch, pretože sa ukázalo, že tamojšie štruktúry nie sú také stabilné a strednoekonomické krízové problémy sa dajú riešiť aj civilizovanejším spôsobom. Naďalej je to tak, že odborová práca a podniková práca sú stále doménou veľkých a stredne veľkých podnikov. Aký je vzťah medzi politickými stranami a odbormi? - V Nemecku máme od roku 1945 jednotné odbory. To znamená, že neexistujú nijaké priame organizačné prepojenia medzi jednotnými odbormi a nejakou politickou stranou. Realita je však taká, že väčšinu odborárskych funkcionárov tvoria členovia sociálnodemokratickej strany. Postupom času sa vybudovala kooperatívna politika, ktorej sa neubránila ani konzervatívna strana. Ani v čase, keď boli vo vláde konzervatívci, sme nemali politiku, ktorá by bola bezprostredne, priamo orientovaná proti odborom. Skôr išlo o prispôsobenie sa. Môžeme však konštatovať, že sociálnodemokratické vlády sú pre odbory prijateľnejšie, pretože sa pre ne pokúšajú zlepšovať rámcové podmienky. Ďalej, v sociálnodemokratických stranách existujú vlastné zamestnanecké krídla. Tiež je dôležité, že minister práce pochádza z odborárskych radov, takže sa cez neho zabezpečuje priame spojenie s odbormi. Súčasne však nemôžeme nevidieť, že medzi ministerstvom práce a odbormi dochádza aj ku konfliktom, najmä vtedy, keď ministerstvo presadzuje právnu zmenu rámcových podmienok, ktoré správanie odborov istým spôsobom obmedzujú. Vysoká nezamestnanosť, zastaraný priemysel, to všetko zrejme sťažuje činnosť odborov vo východnom Nemecku. - Dúfam, že som teraz nevyvolal dojem, že v západnom Nemecku všetko funguje. Pre východné Nemecko je to však omnoho dramatickejšie, pretože tam ešte stále nemôžu vyjsť z konsolidovaného transformačného procesu. Vychádzame z toho, že západonemecký model nie je statický a v deväťdesiatych rokoch sa výrazne zmenil. Hlavný problém odborov vo východnom Nemecku je, že po kolapse v prvých rokoch potrebujeme dlhší čas na to, aby sme získali dôveru zamestnancov. Tým nemám na mysli jednotlivé situácie, tým mám na mysli spôsoby verejného správania ľudí, ktoré sú dlhodobé. Potom sú tu štrukturálne problémy. Vo východnom Nemecku existuje závislá ekonomika, teda je len málo podnikov, ktoré majú svoje sídla v piatich nových krajinách bývalej NDR a ktoré by boli také komplexné, že by disponovali vlastnými výskumnými a vývojovými oddeleniami. Väčšina tamojších podnikov je súčasťou západonemeckých alebo medzinárodných hospodárskych subjektov, a to má dôsledky na správanie. Predovšetkým to znamená neistotu, pretože nikto nevie, ako rozhodnú jednotky ležiace mimo danej spolkovej krajiny a aké možnosti rozhodovania vlastne majú. Táto vysoká miera neistoty sa, žiaľ, zatiaľ neprejavuje tak, že zamestnanci spolupracujú s odbormi, ale opačne: takže existuje úzka spolupráca zamestnancov a manažmentu, ktorá existovala ešte v kombinátoch pred rokom 1989. Akým spôsobom funguje prepojenie analytických stredísk a odborov v Nemecku? - Existuje veľmi komplikovaná štruktúra vedeckej analýzy a politického poradenstva v odboroch i mimo nich. Na jednej strane si vo veľkých zväzoch, ako napríklad IG Metall, pripravujú vlastné štúdie, analýzy, o ktorých sa verejne diskutuje. Potom máme nadácie, vykonávajúce výskumné projekty, ktoré prinášajú pohľad zvonku a slúžia opäť na interné hľadanie riešení, ako aj na ovplyvňovanie verejnej mienky. Tiež existuje úzka spolupráca medzi univerzitami a mimouniverzitnými inštitútmi, čiastočne sprostredkovaná cez tieto výskumné projekty, najmä témy pre ad hoc sformované pracovné skupiny, v ktorých sa o otázkach diskutuje. V princípe pozývame na každý malý workshop výskumníkov, ktorí tam predstavujú vlastné výsledky, takže odbory dokážu na úrovni vedeckého výskumu sledovať sociálne zmeny na pozadí globalizácie a sformulovať svoje koncepčné a strategické smerovanie. Prečo je nemecká mzdová politika taká významná pre Európsku úniu? - Stanovovanie mzdy v Nemecku je orientované podľa odvetví zameraných na export. To znamená, že tieto odvetvia uzatvárajú dohody o mzdovej politike a exportne orientované odvetvia sú aj na konci tohto procesu, v protiklade k Francúzsku, kde stanovovanie odmeňovania sa orientuje podľa verejného sektora. Tento exportný priemysel však nežiada len zvýšenie mzdy, ktoré by sa riadilo jeho vlastnou produktivitou, ale požaduje zvýšenie, ktoré sa orientuje na celospoločenskú produktivitu. Ide o nepriamu podporu konkurencieschopnosti nemeckých koncernov na svetovom trhu. Ostatné odvetvia môžu tieto dohody prijať za svoje len preto, že odrážajú vývoj celého hospodárstva. Kým produktivita v automobilovom priemysle dosahuje 10 percent, produktivita v celom hospodárstve je okolo 6 percent. Pre tieto odvetvia je do istej miery nemožné prevziať takúto dohodu. To, že sa tak deje, je možné vďaka automobilovému priemyslu. Ten poskytuje značnú orientáciu pre tarifnú politiku, ktorá neohrozuje stabilitu meny, a ktorá zodpovedá pomeru síl. Táto tarifná politika v rámci inštitúcií znamená veľkú stabilitu. Na nemecké tarifné dohody sa orientujú skoro všetky európske hospodárstva. V podmienkach európskej menovej únie to bude pravdepodobne ešte silnejšie.
S hosťom SLOVA sa zhováral František Novosád, preložil Leo Singer
