Sladký spánok ľavice
Názov semináru: Prvé mesiace činnosti vlády SR: verejnosť, politickí aktéri, médiá. Na programe dňa: Analýza povolebného politického a spoločenského vývoja na Slovensku. Pozýval Inštitút pre verejné otázky. Kto by čakal aspoň ako-tak vyváženú, nestrannú a objektívnu analýzu stavu politickej a spoločenskej reality v roku prvej staronovej vlády, bol by sklamaný. Nakoniec vkladať takéto očakávania analytickej nestrannosti a profesionálneho nadhľadu do IVO ako vedúceho politicko-spoločenského think-tanku slovenskej pravice, by bolo prinajmenšom nerealistické. Seminár vychádzal z prieskumu verejnej mienky, zrealizovanom pre IVO agentúrou Focus. Výsledky v skratke: Slováci sú po prvých „taktoch“ staronovej vlády silne nespokojní, sklamaní, frustrovaní a skeptickí. Na zvrat k lepšiemu tu verí skutočne len málokto. Múdre hlavy z IVO a spriatelených inštitúcií však nie sú ani zďaleka takí zelenáči, aby sa z tejto blbej nálady nevedeli fundovane a presvedčivo vyargumentovať. A tak hlavný tenor seminára znel: nová vládna garnitúra je celé dni a noci zamestnaná systémovými reformami, občania to ale nie a nie pochopiť. Napriek enormnému reformnému úsiliu tu vládne silná nespokojnosť a skepsa. Príliš ťažkú hlavu si z toho ale robiť netreba, veď chronicky nespokojní sme my Slováci už minimálne od začiatku 90-tych rokov. Podľa profesorky Szomolányi za prvé: politici by mali vo svojom reformnom úsilí brať čo najmenší ohľad na nálady a postoje nespokojných občanov. A za druhé: vinu na blbej nálade majú z veľkej časti slovenské médiá. Tie sú dnes často populistickejšie ako politici samotní. V politickom spravodajstve prehnaným negativizmom nadbiehajú blbej nálade v spoločnosti a tým ju sami pestujú. Preto sú pre reformy často viac škodlivé ako politici sami. Je zaujímavé sledovať politických analytikov sťažovať sa na mediálnu zákonitosť, ktorá je úplnou samozrejmosťou vo všetkých krajinách so slobodou tlače. Musia predsa veľmi dobre vedieť, že na negativizme, pravidle „bad news is good news“, je spravodajstvo postavené všade na svete. Ešte pozoruhodnejšie je ale túto argumentáciu a kritiku počúvať od ľudí, ktorí pred nietoľkými rokmi oslavovali slobodné médiá a tlač aj s jej negativizmom ako baštu a záchranu demokracie na Slovensku. Čo už, časy sa menia, dnes je pri kormidle skutočná vláda systémových reforiem, a tak ten istý negativizmus médií, ktorý výdatnou mierou prispel k porážke polodemokrata Mečiara, je dnes nezodpovednou a populistickou záťažou a brzdou reformného úsilia protežovanej vládnej garnitúry. Analytická nezaujatosť a nadhľad nikdy neboli silnou stránkou tejto intelektuálnej elity slovenského národa. Pri všetkej kritike „mozgového trustu“ slovenskej pravice je ale podstatné niečo úplne iné. Pri seminároch tohto druhu človeku opäť raz udrie do očí fakt, o koľko rokov v budovaní vlastného mozgového trustu za slovenskou pravicou zaostáva slovenská ľavica. Ten do očí bijúci nepomer inštitútov, analytických centier, odborných či záujmových združení, fór a platforiem stojacich na pravej a na ľavej strane politického spektra Slovenska je dôsledkom toho, že kým slovenská pravica začala so systematickou výchovou vlastných mozgov a odborných kádrov pred veľa, veľa rokmi, slovenská ľavica na tomto poli úplne zlyhala a aj dnes vo veľkej miere spí sladkým spánkom. Akoby si nechcela uvedomiť, že všetky jej úspešnejšie európske sociálnodemokratické sestry sú obklopené rôznymi združeniami, centrami či inštitútmi, ktoré permanentne produkujú politické a spoločenské koncepty a týmto spôsobom priamo i nepriamo podporujú politiku svojho politického prúdu. Akoby si nechcela uvedomiť, že pre svoj budúci politický úspech potrebuje svoje ľavicové mozgy, že tieto mozgy potrebujú priestor a platformu pre svoj rozvoj, pre svoje koncepty a pre svoju nestranícku prezentáciu. Dôsledok tohto dlhodobého zlyhávania je viditeľný doslova každý deň. Slovenskú (televíznu) odbornú verejnosť tvoria INEKO, MESA 10, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Centrum pre hospodársky rozvoj a najnovšie aj Nadácia F. A. Hayeka. Čudujete sa, prečo mladí mienkotvorní slovenskí redaktori dávajú priestor prevažne odborným hlasom s pravicovými názormi? Čudujete sa, prečo mladšie, mestské a vzdelané voličské skupiny na Slovensku neinklinujú podľa vzoru západnej Európy prevažne k ľavici, ale k pravici? Presvedčiť týchto voličov znamená ponúknuť im aspoň na prvý pohľad odborne pôsobiacu argumentáciu, najlepšie nestraníka, niekoho z praxe, nezávislého analytika. Pravica to pochopila pred desiatimi rokmi a dnes sa to jej „nezávislými“ analytikmi len tak hemží. Slovenská ľavica akoby dodnes spala. Česť výnimkám.
