Búrlivé osudy starovekého Blízkeho východu
Počas vojny v Iraku drancujúci dav podľa všetkého zničil aj jeden z najväčších pokladov svetovej kultúry, knižnicu doteraz nerozlúštených sumerských textov, ktoré boli napísané na hlinených tabuľkách. Dodnes si spomíname na požiar Alexandrijskej knižnice, v ktorej sa nachádzali najvýznamnejšie starogrécke texty. Možno v budúcnosti, keď sa už dávno zabudne na príčiny vojny v Iraku, si ľudstvo bude pamätať, že podobne boli zničené pamiatky na najstaršiu civilizáciu našej planéty.
Oblasť, ktorá dostala poetický názov „úrodný polmesiac“ a ktorú tvoria územia Egypta, Palestíny, Sýrie a Mezopotámie, bola predurčená na to, aby stála na počiatku vývoja civilizácií našej planéty. Tu vzniklo poľnohospodárstvo. Civilizačný odkaz z tohto regiónu tvorí základné kamene každej kultúry, hoci Blízky východ, samozrejme, nebol jedinou oblasťou, kde vznikli staroveké civilizácie. Rané civilizácie v Mezopotámii a v Egypte mali veľký vplyv na Európu a trval aj vtedy, keď sa na význam týchto civilizácií zabudlo.
Sumeri v Mezopotámii Najstaršia civilizácia na tejto planéte vznikla v údolí riek Eufrat a Tigris. Obe rieky pramenia v arménskych horách. V staroveku mala každá z nich samostatné ústie, pretože Perzský záliv vtedy siahal oveľa hlbšie do vnútra mezopotámskeho územia ako dnes. Obe rieky boli nielen darkyňami životodarnej vody, ale aj významnými dopravnými tepnami. Na území Mezopotámie bola úrodná pôda, no zároveň tu bol nedostatok kameňa, dreva a kovov. Neskôr sa potrebné suroviny získavali obchodom v cudzine. Ešte predtým sa však muselo miestne obyvateľstvo naučiť používať náhradné materiály ako hlinu a lístie. Nedostatok dreva napríklad spôsobil, že v Mezopotámii nemohli vynájsť papier ako v Egypte či Číne, písalo sa na hlinené tabuľky, ktoré sa vypaľovali. Už bolo napísaných veľa kníh o sumerskej kultúre. Hoci sa, najmä v minulom storočí, vykonalo veľa pri jej objavovaní, dodnes ostalo veľa záhad. Zatiaľ sa presne nezistilo, akého etnického pôvodu vlastne Sumeri boli. Sumerčinu nemožno zaradiť do nijakej skupiny známych jazykov. Prevažujú dohady, že predkovia Sumerov prišli z Indie, no existujú aj teórie, že patrili k pôvodnému obyvateľstvu Mezopotámie. Vďaka Sumerom vznikla v Mezopotámii hustá sieť miest – patril k nim Kiš, Nippur, Umma, Lagaš, Uruk, Larsa a Eridu. Tieto mestá boli vlastne samostatnými štátmi, ktoré si natoľko zakladali na svojej svojbytnosti, že nepociťovali potrebu vytvoriť väčší štátny útvar. Často medzi nimi vznikali spory, ktoré niekedy vyústili aj do vojen. Práve tieto konflikty viedli k myšlienke, že územie Mezopotámie sa dá zjednotiť iba silou. Okolo roku 2600 p.n.l. sa najmocnejšími stali dva mestské štáty Kiš a Lagaš. Nakoniec sa zjednotiteľom Mezopotámie stalo iné etnikum, semitskí Akkádi.
Sumerská kultúra Hoci sa z výtvorov sumerskej kultúry zachovali iba trosky, autori kníh o nej nešetria obdivom. Píše sa o vyspelom sumerskom lekárstve, astronómii, o vedomostiach z metalurgie a chémie. Podľa všetkého Sumeri vynašli koleso, ktoré využívali pri doprave a hrnčiarstve. Na tento vynález neprišli napríklad Inkovia v Južnej Amerike, ktorí síce vybudovali obdivuhodnú sieť ciest, no nepremávali po nich vozy, ale zvieratá. Najväčší význam má však sumerský objav písma. Už sme spomínali, že sa písalo na hlinené tabuľky. Toto písmo bolo veľmi zložité. Určitým znakom bolo možné vyjadrovať rôzne slová a slabiky a naopak bolo možné tú istú slabiku vyjadriť rôznou kombináciou znakov. Táto okolnosť robí lúštenie sumerských tabuliek veľmi ťažkým. Napriek tomu sa podarilo rozlúštiť toľko sumerských literárnych diel, že si môžeme vytvoriť predstavu o ich myšlienkovom svete. Sumeri sa úporne snažili nájsť hlbší zmysel svojej činnosti a objasniť svoje postavenie vo svete. Prvým takýmto literárnym dielom je slávny Epos o Gilgamešovi. Legendárny kráľ mesta Uruk, z dvoch tretín boh a z jednej tretiny človek, ktorý mal veľkú silu a odvahu, patril k smrteľníkom. Zmysel svojho života však našiel v povznesení svojho mesta a v jeho obrane pred útočníkmi. Jedna z básní o Gilgamešovi popisuje potopu sveta. Archeologické nálezy potvrdili, že územie Mezopotámie mohlo byť naozaj dlhší čas zatopené. Keď som svojho času navštívil Pergamonské múzeum v Berlíne, videl som v ňom aj zachované diela sumerského umenia, od šperkov po monumentálne diela. Ťažko sa popisuje ich osobitosť, treba ich jednoducho vidieť. Sumerské literárne diela charakterizuje pesimizmus, často majú podobu takpovediac nárekov. Narážame tu na zaujímavý paradox, že hoci Sumeri cítili obmedzenosť a pominuteľnosť ľudského bytia, nariekali nad jeho tragikou, zároveň vytvorili čosi, čo pretrvalo veky. Koniec koncov, keď sa Židia ocitli v babylonskom zajatí, mali možnosť oboznámiť sa aj s tým, čo pretrvalo zo sumerskej kultúry. Sumerský vplyv je preukázateľný nielen v príbehoch o stvorení sveta či o potope, ale napríklad biblická kniha Kazateľ, či príbeh Jóba pripomínajú staré sumerské texty.
Ďalšie osudy Mezopotámie Akkadské panstvo vystriedala Babylonská ríša, ktorá sa vyznačovala vojenskou agresivitou. Jej obeťou sa stal aj židovský štát. Mocnejšou sa však ukázala Perzská ríša, ktorú porazil Alexander Veľký. O územie Mezopotámie potom zápasil staroveký Rím s pokračovateľkou Perzskej ríše, s Parthami. Vízie biblických prorokov však ukazujú poučenie z dejín, ktoré si uvedomili Židia na základe sumerskej inšpirácie. Akokoľvek mocná je hocktorá ríša, akokoľvek veľké územie ovláda, každá je predurčená k pádu, či to bol Babylon, Perzská ríša, nasledovnícke štáty Alexandra Veľkého či Rímska ríša. Už odkaz Eposu o Gilgamešovi znel, že schopnosť prežiť majú iba výtvory kultúry a civilizácie. Každá priveľká moc nakoniec zničí svojimi chúťkami seba samu. Odkaz starých Sumerov obsahuje okrem uvedomenia si obmedzenosti a tragiky ľudskej existencie aj nádej, že skutočné duchovné hodnoty sú nesmrteľné.
