Grécka dlhová odysea
Finančná kríza v Grécku a veľké rozpočtové deficity v Írsku, Portugalsku a Španielsku ukázali, že jednotná mena má vážne trhliny. Vysoký predstaviteľ čínskej centrálnej banky označil tieto krajiny iba za vrchol ľadovca. Médiá vo svete hovoria o vážnej finančnej kríze v Európe. Grécky štátny bankrot by veľmi negatívne ovplyvnil celú eurozónu. Taliansky premiér Silvio Berlusconi na samite Európskej únie koncom marca uviedol, že by to znížilo hodnotu eura o ďalších desať percent. Pritom dohodu o postupe voči Grécku prijali európski lídri až potom, ako im Atény dali ultimátum, že ak sa nevyrieši podpora v rámci eurozóny, požiadajú o pomoc Medzinárodný menový fond (MMF). Hádka večných rivalov Nemecko a Francúzsko sa nemohli zhodnúť na tom, či má finančnú pomoc poskytnúť len menová únia, ako navrhovalo Francúzsko a Európska centrálna banka (ECB), alebo MMF, ako to presadzovalo Nemecko. Francúzsku a ECB išlo o to, aby sa udržala prestíž eura ako medzinárodne používanej meny. A tým aj únie ako celku. Eurozóna by to bola dokázala práve tým, že by si pomohla sama. Nemecko však argumentovalo, že pre podporu eura už urobilo dosť a ďalšie obete nemieni prinášať. Lídrom tejto krajiny bolo totiž jasné, že ak sa dohodne svojpomocné hasenie gréckeho dlhu v rámci eurozóny, bude to predovšetkým Nemecko, ktoré bude musieť poskytnúť ak nie celý, tak určite najväčší balík peňazí. Lebo nielen rozpočtové deficity spomínaných krajín, ale aj štátne dlhy väčšiny ostatných štátov eurozóny sú vysoké a sanujú ich pôžičkami. Takže to, aby požičali inému, neprichádzalo do úvahy. Slovensko patrí z tohto hľadiska medzi „lepšie“ krajiny. Rozpočtový deficit u nás vlani dosiahol 6,3 percenta HDP a dlh verejných financií asi 45 percent. Na porovnanie – v EÚ je priemerný rozpočtový deficit 7,5 percenta a dlh verejných financií presiahol 80 percent HDP. Konečný kompromis na summite Lídri sa nakoniec dohodli na kompromise, že v prípade potreby poskytnú na bilaterálnom základe väčšiu časť sumy a asi tretinu by Grécko malo čerpať od MMF. Fond ponúkne aj technické zabezpečenie a odbornú pomoc. Podmienky by pritom nemali byť výhodnejšie ako na trhu. Úvery sa majú poskytnúť až potom, ak ich Grécko nezíska na trhu a musí sa na nich zhodnúť všetkých 16 členských štátov eurozóny. Volanie Grékov po európskej solidarite sa tak akceptovalo len čiastočne. Socialistický premiér Giorgos Papandreou označil dohodu za uspokojujúcu. Horúci zemiak však zostal v ruke aj jemu. Gréci chceli lacné úvery, ale to im nevyšlo. Problém spočíva v tom, že banky sú ochotné grécke štátne dlhopisy nakupovať iba za dvojnásobnú výšku úroku v porovnaní s nemeckými štátnymi dlhopismi. Pravda, ak budú vôbec mať záujem o grécke dlhopisy. Kompromis dohodnutý Nemeckom a Francúzskom následne schválený ostatnými zainteresovanými bol zrejme jediným reálnym riešením. Grécku už totiž poriadne natieklo do topánok. Celkový dlh sa vyšplhal na vyše 300 miliárd eur. Už v apríli musia Gréci splatiť asi 16 miliárd a tohto roku spolu 54 miliárd eur. Rozpočtovými škrtmi toľko ani zďaleka nezískajú. Nové delenie Európy Solidaritu prejavila aj ECB. Zaviazala sa, že nekvalitné grécke dlhopisy bude nakupovať aj v roku 2011. V banke však zavládol smútok z ďalšieho dôvodu. Jej prezident Jean-Claude Trichet označil fakt, že sa v Grécku bude angažovať aj MMF, za „veľmi, veľmi zlé riešenie“. Lebo dokazuje slabosť eurozóny. MMF pomáha krajinám s vážnymi finančnými problémami. Patria medzi ne najmä rozvojové a rozvíjajúce sa štáty. Grécka odysea prináša aj ďalšie dôsledky. Oslabenie eura umožní členským štátom lacnejšie exportovať do krajín mimo eurozóny, a to môže prispieť k oživeniu ekonomiky. Pokles hodnoty spoločnej meny však znamená zníženie hodnoty aktív, napríklad devízových rezerv. Tie majú najmä štáty s prebytkom v obchodnej bilancii. Sem patrí predovšetkým Nemecko. Nemci stále smútia za svojou silnou markou. Podľa výsledkov výskumu verejnej mienky po prepuknutí gréckej krízy sa až 70 percent vyslovilo za to, aby Grécko vylúčili z eurozóny. Na Atény sa hnevajú aj v iných krajinách. Najmä v tých, kde v úsilí vyhnúť sa slabnúcemu doláru ako rezervnej mene, deponovali svoje devízové rezervy v eurách. Hlavou krútia aj ekonómovia tých štátov EÚ, ktoré chcú čím skôr euro a už pre to spĺňajú maastrichtské kritériá (Estónsko a Bulharsko). Poukazujú na to, že Európa sa opäť rozdeľuje na starú a novú. Autor je novinár
