Poplatky za každú cenu
Snahy spoplatniť vysokoškolské štúdium sa na Slovensku objavili už niekoľkokrát. Naposledy sa takýto zámer dostal do programového vyhlásenia vlády a zdá sa, že tentoraz to minister školstva myslí skutočne vážne. Na minulotýždňovej tlačovej konferencii oznámil, že so zavedením školného sa ráta od prvého januára budúceho roka a ročne to bude stáť študentov sedem až dvanásťtisíc korún. Kritici zavádzania poplatkov už dávnejšie upozorňujú ministerstvo školstva na nedostatočnú pripravenosť celého návrhu: neexistenciu analýzy sociálnej situácie študentov a nefunkčný sociálny systém. Kým prvé náznaky analýzy sa už objavili, o fungujúcom sociálnom systéme sa nedá hovoriť ani omylom. Vo všetkých európskych krajinách, kde je štúdium spoplatnené, majú študenti zo sociálne slabších rodín možnosť poberať buď pôžičku, alebo štipendium. U nás nefunguje poriadne ani jedno, ani druhé. Navyše spôsob, akým minister navrhuje sociálny systém sfunkčniť, vyvoláva oprávnené obavy. Peniaze naň majú pochádzať z vybraných poplatkov od študentov. Nik však v tejto chvíli nedokáže dostatočne presne odhadnúť, akú sumu by študenti boli schopní platiť a koľko sa vyberie. Čo sa stane, ak uvedená suma nebude stačiť? Platené štúdium sa má zmeniť novelou zákona o vysokých školách. Ak by ste chceli nájsť jej návrh, či už na internete, alebo niekde inde, hľadali by ste márne. A to už má ísť vraj v najbližších týždňoch na rokovanie vlády. Aj to naznačuje, že spomínaný návrh nie je dostatočne pripravený. Čo je však oveľa závažnejšie, akosi sa zabúda na vyjadrenie oficiálnych zástupcov akademickej obce: Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl. Ak sa aj v časovom harmonograme napokon nájde priestor na pripomienky, na kvalitnú diskusiu nezostane takmer nijaký čas. Z uvedeného vyplýva len jediné: buď ministra školstva nezaujíma názor akademickej obce, alebo sa ho (podľa všetkého aj oprávnene) obáva. Všetky signály totiž svedčia o tom, že minimálne u zástupcov študentov sa návrh s veľkým pochopením nestretne. Študentská rada vysokých škôl so spoplatnením štúdia nesúhlasí, a to zvlášť za tých okolností, keď neexistuje dostatočne vybudovaný sociálny systém pre študentov. A ten nielen, že nie je, ale neexistuje ani jeho konkrétna predstava. Jediným pozitívom v celom návrhu je skutočnosť, že výšku poplatkov si budú môcť určovať samotné vysoké školy. Aj to však naráža na určité nevýhody: vysoká škola bude mať povinnosť vytvoriť z poplatkov štipendijný fond, a keď z poplatkov vyberie málo, jednoducho nebude mať na štipendiá peniaze. O tom, že vysoké školstvo potrebuje investície, nepochybuje nikto. Vláda sa však uchýlila k najjednoduchšiemu riešeniu: zaplatia to študenti a ich rodičia bez toho, aby rodinám niekto povedal, odkiaľ na to vziať. A to majú byť zrušené aj dohody o vykonaní práce, ktoré dnes využívajú najmä študenti prostredníctvom brigády. Všetko smeruje k tomu, že zavedením poplatkov sa len urýchli odliv najšikovnejších študentov do Čiech. Kým doteraz bola hlavným lákadlom najmä prestíž a vyššia kvalita českých univerzít, teraz budú dôvody oveľa pragmatickejšie. Štúdium u našich západných susedov bude aj lacnejšie. Rýchlosť, nedostatočná pripravenosť, veľký počet nezodpovedaných otázok, ako aj pochybnosti o reálnom efekte, hovoria len o jednom: ministerstvo školstva chce poplatky zaviesť za každú cenu.
