Oheň proti BSE

Niekedy v 70. rokoch minulého storočia ruskí autori vedeckej fantastiky bratia Strugackovci napísali román Piknik na okraji cesty. Jeho dej sa zaoberá dôsledkami návštevy mimozemšťanov. Lenže ku kontaktu došlo veľmi čudným spôsobom. Akoby hostia z vesmíru pripomínali rozjarenú skupinku, ktorá si urobila po jazde autom piknik niekde na okraji cesty. Návštevníci po sebe zanechali hŕbu odpadkov. Aj odpadky po návšteve mimozemšťanov začínajú hľadať a využívať obyvatelia našej planéty, niekedy to však má nečakané, ba tragické dôsledky. Autori v románe naznačili, že ide o podobenstvo znázorňujúce vedecko-technický pokrok. Aj on síce prináša veľa vecí, ktoré sa zdajú byť užitočné, no dôsledky ich používania bývajú nezriedka tragické. K takýmto negatívnym dôsledkom patrí ochorenie BSE, nazývané aj choroba šialených kráv. Zábery chorých zvierat naozaj pripomínajú filmový horor, navyše choroba je prenosná aj na človeka. Podobnú chorobu už niekoľko storočí pozorovali u oviec. Lenže v druhej polovici minulého storočia komusi napadlo, že by bolo vhodné kŕmiť hovädzí dobytok mäsovo-kostnou múčkou. Dobytok síce utešene priberal na váhe, no o niekoľko rokov sa zistilo, že vďaka tomuto spôsobu kŕmenia začína dostávať chorobu BSE a o pár rokov neskôr sa registrovali prvé prípady tohto ochorenia u ľudí. Ohnisko choroby bolo pravdepodobne vo Veľkej Británii. Najprv sa postupovalo tak, ako je v takýchto kauzách typické – maximálne sa prejavila snaha všetko ututlať. Dokonca ktosi presvedčil jedného z britských princov, aby sa nechal pre televízne spravodajstvo nafilmovať, ako sa kŕmi hovädzím biftekom. Po čase sa už záležitosť utajovať nedala a hovädzina sa stala menej konzumovaným mäsom. Po nejaký čas sa tvrdilo, že u nás niečo také nie je možné. Muselo však prísť niekoľko zistení choroby šialených kráv, aby sa urobili rázne opatrenia. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v roku 2001 poverilo kafilériu N-ADOVA v Nitre zvozom a spracovávaním špecifikovaného rizikového odpadu živočíšneho pôvodu. Ten by sa potom mal spaľovať v cementárskej rotačnej peci, ako je to bežné v krajinách EÚ. Spaľovať tieto odpady začali Považské cementárne, Ladce ,a.s., a 22. mája t.r. bola slávnostne otvorená prevádzka linky na toto spaľovanie. Cestou na otvorenie tejto prevádzky som počul v rozhlase správu, že prípad BSE už objavili v Kanade a vzápätí USA reagovali zákazom dovozu kanadskej hovädziny. Takže spustenie tejto linky ukázalo, že sa u nás proti šíreniu tejto choroby robia potrebné opatrenia. Lenže od prítomných odborníkov som sa dozvedel, že podobná choroba sa u nás dávnejšie zaznamenala u oviec, takže ani spustenie onej linky by nás nemalo zbaviť potrebnej ostražitosti. Na adresu prítomného ministra pôdohospodárstva som však začul poznámku, že sa síce proti BSE bojuje, ale že zároveň ministerstvo povolilo dovoz geneticky modifikovanej kukurice z USA. Nik zatiaľ nevie, aké dôsledky bude mať konzumácia takto upravených rastlín. V krajinách EÚ, ktoré by dnes mali byť naším vzorom, sú voči takýmto produktom krajne skeptickí. Začne sa história podobná tej s BSE?