Aj dôchodková reforma má rodový rozmer

Nadácia Friedricha Eberta nedávno na Slovensku predstavila najnovšiu štúdiu expertiek Medzinárodnej organizácie práce Elain Fultzovej a Silke Steinhilberovej, zameranú na rodový rozmer reformy sociálneho zabezpečenia v troch stredoeurópskych krajinách – v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Štúdia sa zaoberá jednak reformou rodinných dávok v období transformácie a jednak reformou dôchodkových systémov. Analýza niektorých aspektov dôchodkového zabezpečenia v týchto krajinách a ich dosah na ženy môže byť veľmi inšpirujúca aj pre plánovanú reformu dôchodkovej schémy na Slovensku. Kým Česká republika len revidovala svoj dôchodkový systém a prvky prerozdeľovania si ponechala, Maďarsko a Poľsko upustili v priebehu 90. rokov od systému prerozdeľovania v prospech nízkopríjmových skupín a postupne zaviedli systém povinného individuálneho dôchodkového sporenia. Trend obmedzovania solidárneho princípu a zavádzania kapitalizačného piliera do dôchodkovej schémy však pre väčšinu žien znamená oveľa negatívnejšie dôsledky. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerné zárobky žien sú približne o 25 –30 percent nižšie ako mužov, pričom ženy zvyčajne odpracujú menej rokov ako muži (či už pre dlhšie obdobie strávené starostlivosťou a výchovou detí alebo z dôvodu častejšej nezamestnanosti žien vo väčšine krajín strednej a východnej Európy), sa automaticky zakladá nerovnosť vo výške ich budúcich dôchodkov. V mnohých krajinách (v našom prípade aj v Poľsku) sa dlho viedli polemiky o tom, či pri výpočte výšky dôchodku je výhodnejšie použiť rodovo diferencované tabuľky, týkajúce sa priemernej dĺžky života, alebo či je lepšie aplikovať rovnaké tabuľky pre ženy i mužov. Ak sa pozrieme na reálny dosah oboch týchto alternatív, zistíme, že použitie rovnakých tabuliek pre ženy aj mužov, ktorí odídu do dôchodku v rovnakom veku, pričom rovnaký je aj čas prispievania na dôchodkový účet a výška príspevkov, znamená vyplácanie rovnakej mesačnej dávky pre obe pohlavia. Na druhej strane použitie rodovo diferencovaných tabuliek pri rovnakom čase prispievania a rovnakom veku odchodu do dôchodku by síce viedlo k celkovej rovnakej nasporenej výške dôchodkových dávok, ženy by však dostávali nižšie mesačné dávky, keďže ich úspory musia byť rozložené tak, aby pokrývali dlhšie časové obdobie života vzhľadom na ich dlhšiu priemernú dĺžku života. Autorky si tak oprávnene kladú otázku, čo možno považovať za rovnaké zaobchádzanie u mužov a žien s rovnakou úrovňou príjmov pri rovnakom veku odchodu do dôchodku. Rovnakú celkovú priemernú výšku nasporených prostriedkov na celé obdobie poberania starobného dôchodku? Alebo rovnakú výšku vyplácaných priemerných mesačných dávok? Vo väčšine štátov sa používajú rovnaké tabuľky pre ženy aj mužov (nie je to tak napríklad v Čile), a to z niekoľkých dôvodov. Podstatný počet mužov žije dlhšie, ako je priemerná dĺžka života žien, a podstatný počet žien zomiera pred tým, než dosiahne priemernú dĺžku života. A zasa veľký počet žien a mužov sa dožíva takmer rovnakého veku. Rodovo diferencované tabuľky by tak podľa autoriek štúdie viedli k mnohým víťazom a porazeným. Víťazmi by boli napríklad muži, ktorí žijú dlhšie, ako je priemerná dĺžka života žien a pritom poberajú vyšší dôchodok vzhľadom na kratšiu priemernú dĺžku života mužov, a porazené by zasa boli tie ženy, ktorých dĺžka života je kratšia, ako je priemer u mužov a ktorých dôchodky by zasa boli nižšie, pretože iné ženy žijú dlhšie. Na základe týchto argumentov autorky správne kladú otázku, či by sme aj nefajčiarom, bohatým členom spoločnosti, príslušníkom etnických a rasových väčšín či inak zvýhodneným jednotlivcom nemali vyplácať nižšie dôchodky, keďže sa dožijú vyššieho veku ako tí druhí? V Maďarsku a Poľsku sa nakoniec rozhodli pre rovnaké tabuľky pre ženy aj mužov. Pre ženy tu však hrozí ďalšie riziko. Najnižšie dôchodky by mali mať zamestnanci s najnižšími celoživotnými zárobkami. A keďže ženy sú zastúpené najmä v tejto skupine, boli by v porovnaní s väčšinou mužov znevýhodnené neprimerane. Ak by sa k tomu pridal aj rozdielny vek odchodu do dôchodku, výsledkom by bolo výrazné znevýhodnenie žien v novom kapitalizačnom systéme, ktorý najlepšie ilustruje táto tabuľka: Autorky štúdie na základe týchto čísel vyslovujú jednoznačný záver, že najbezpečnejším spôsobom, ako sa vyhnúť ďalšiemu zoslabovaniu ochrany žien v starobnom dôchodkovom zabezpečení, je vyrovnanie ich zákonom stanoveného odchodu do dôchodku s mužmi. Bez vyrovnania dôchodkového veku by ústup od prerozdeľovania pri postupnom zavádzaní reforiem vystavil ženy oveľa väčšiemu riziku chudoby. Aj keď čísla sú neúprosné a ukazujú, že pre ženu by bol neskorší odchod do dôchodku z hľadiska výšky dôchodkových dávok výhodnejší, musí sa nájsť určitý mechanizmus, ktorý by zohľadňoval určité fyzické predpoklady u žien a zabezpečil porovnateľné ekonomické podmienky mužov a žien v starobe.