Aké sú naše dejiny?
Alexander F. Zvrškovec uverejnil 6. februára je história Slovanov?, ktorý možno charakterizovať ako veľmi zaujímavý, no napriek tomu treba vysloviť niekoľko poznámok. Osvietenskí myslitelia v 18. storočí vytvorili teóriu spoločenského pokroku, ktorá bola zásadne spochybnená až v našej postmodernej dobe. Lenže už v onej dobe vystúpili myslitelia J. J. Rousseau a J. G. Herder s názormi, ktoré poukázali na jednostrannosť osvietenskej koncepcie, ale neskôr tiež inšpirovali procesy obrodenia u niektorých európskych národov. Rousseau ukázal, že pokrok sám osebe nemôže skvalitniť ľudský život a navyše prináša nebezpečný názor, že národy, ktoré sa domnievajú, že sa nachádzajú na vyššom stupni, sa považujú za nadradené nad tými, čo majú byť údajne nižšie. Herder jeho názory rozvinul. Poukázal na hodnoty ľudovej kultúry a menovite zdôraznil hodnoty slovanskej kultúry, ktorú vtedy západná Európa považovala za čosi nižšie. Ak odmietame rasistické doktríny, nemali by sme kultúry hodnotiť ako „vyššie“ a „nižšie“. Ak by sme to robili, dostali by sme sa do nebezpečnej ideovej blízkosti niektorých fašistických koncepcií. Napríklad prednedávnom sme sa na tomto mieste zaoberali Hitlerovou knihou Mein Kampf. Hoci sa oprávnene hovorí, že analógie krívajú, predsa len možno poukázať na analógiu medzi prácou historika a detektíva. Obaja zo stôp rekonštruujú to, čo sa stalo. Nevýhodou práce kriminalistu je, že na základe jeho rekonštrukcie má sudca vyniesť rozsudok. Kto niečo vie o dejinách kriminalistiky, zároveň vie, aké tragické dôsledky mali chyby v tejto rekonštrukcii. Na základe práce historikov by sa preto skutočne nemali vyslovovať rozsudky nad národmi. Minulosťou sa zaoberajú dve vedy – historiografia a archeológia. Pre historikov sú hlavným prameňom písomné správy. Ak tie chýbajú, hlavné slovo má archeológ. Lenže minulosť sa z hmotných pamiatok rekonštruuje oveľa ťažšie. Naše národné dejiny, ako aj vlastne dejiny každého národa, sa delia na dve obdobia. Na obdobie, kde existujú iba hmotné pamiatky, a na obdobie, kde o nich prináša svedectvo písané slovo. Alexander F. Zvrškovec upozorňuje na okolnosť, že nijaké etnikum neostalo na svojom mieste, ale všetky putovali. Vlastne „sťahovanie národov“ trvá od obdobia, keď vznikol človek, až dodnes, hoci tí, čo sa dnes považujú za „vyspelejších“, chcú zabrániť prisťahovalectvu tých „menej vyspelých“. Ani jedno územie nemožno počas celých dejín ľudstva považovať za „etnicky čisté“, vždy vedľa seba žili rozličné etniká. Súčasná historická veda môže vyslovovať iba viac-menej pravdepodobné dohady, kedy prišli Slovania na naše územie. Podľa historických správ tu žili najprv Germáni a potom Kelti. Presný dôkaz, kedy sem prišli Slovania, nemožno zatiaľ nájsť. Dá sa súhlasiť s názorom, že sv. Cyril a sv. Metod neprišli do úplne pohanského prostredia. Archeologické nálezy však dokazujú, že na našom území pôsobila tzv. iro-škótska misia, čo mohlo byť niekedy v 6. storočí nášho letopočtu. Keltské osídlenie dokazujú niektoré zemepisné názvy. Prípona –ava v názvoch mnohých našich riek naznačuje ich keltský pôvod. Kelti dali názov aj Dunaju a Tatrám. Čo sa týka možnej štátnosti pred Veľkou Moravou, treba upozorniť na jednu dôležitú okolnosť. Kým u Čechov sa zachovali názvy ich pôvodných kmeňov, u nás Slovákov k niečomu podobnému nedošlo. Niektorí historici sa však domnievajú, že tradičné delenie Uhorska na župy, ktoré nepochybne pochádza z čias Veľkej Moravy, odráža pôvodné delenie Slovákov na kmene. To, že Slováci zabudli na svoje pôvodné delenie na kmene znamená, že tu pred Veľkou Moravou musela byť nejaká forma štátnosti, a to dlhotrvajúcej štátnosti. Iba spojenie kmeňov do štátu môže znamenať ich postupný zánik. Alexander F. Zvrškovec nespomenul dôležitú okolnosť. Všetci vieme, že na označenie Slovákov používali Maďari slovo „tót“. Podľa historikov to znamená, že nás Maďari pôvodne považovali za Germánov, Teutónov, a až neskôr na označenie použili slovanský názov Nemec (ktorý zrejme značí označenie etnika, s ktorým sa nedá dorozumieť). Dnešné sebaoznačenie Nemcov „Deutsch“ pochádza zo slova Teutón. Dôvody, prečo si Slováci nemohli vytvoriť v stredoveku svoju štátnosť, sú naozaj tie, ktoré uvádza Alexander F. Zvrškovec. Lenže národ, ktorý má podobný názov ako my, Slovinci, tiež nemali stredovekú štátnosť a ich prvý štát vznikol iba krátko pred naším, no nezdá za, že by preto trpeli nejakými komplexmi a navyše vykazujú oveľa väčšie politické i hospodárske úspechy. Budúca zjednotená Európa bude síce Európou národov, ale povedomie európanstva existuje už dávnejšie. Teraz mi napadajú iba dve mená významných mysliteľov. Konfrontáciu Európy s mimoeurópskymi hodnotami spomínal už Ján Amos Komenský a koncepciu európanstva sa usiloval vypracovať Herder. Názory Alexandra F. Zvrškovca považujem za hypotézy, ktorá má právo vyslovovať každý. Dovoľujem si však nesúhlasiť s označením nášho folklóru za „kvílenie v národných krojoch“. Svoju ľudovú kultúru si vážia aj západoeurópske národy ako Francúzi alebo Taliani, o Nemcoch či Škótoch nehovoriac. Práve folklór vypovedá o prastarých koreňoch národa. Každý národ má svoje dejiny. Lenže naša predstava o nich je iba rekonštrukcia a bolo by veľmi nebezpečné, aby sme sa stavali do pozície sudcov. Už Sládkovič vo svojej básni Nehaňte ľud môj zdôraznil, že máme predkov a teda aj dejiny.
