Čo si myslí lingvista o globalizácii, alebo Nie je Chomsky ako Chomsky

Útla kniha Jeremyho Foxa pod názvom Chomsky a globalizácia si kladie za cieľ predstaviť svetoznámeho lingvistu Noama Chomského predovšetkým ako ľavicovo ladeného intelektuála a nekompromisného kritika svetového kapitalizmu. Pokiaľ ide o spracovanie, tak tí, ktorí poznajú edíciu Filozofia do vrecka, ktorú vydávala Archa a po jej zániku Kalligram, by ju mohli pokladať za reprezentanta podobného trendu u našich západných susedov – teda snahy predstaviť mysliteľov, ktorí ovplyvňovali a kreovali súčasné filozofické, politické a psychologické myslenie na pomerne malom priestore a predovšetkým za rozumnú cenu – aby sa k týmto textom mohli dostať aj študenti. Kniha vychádza v edícii Postmodernistická setkávaní, ktorú vydáva české vydavateľstvo Triton. Okrem Foxovho Chomského v tejto edícii vyšiel napr. text Stuarta Sima Lyotard a nelidské, Elizabeth Wrightovej Lacan a postfeminizmus a niekoľko ďalších titulov. Rozsah väčšiny kníh z tejto edície je približne 100 strán a na Slovensku si ich môžete kúpiť za cenu okolo 140 korún. Vráťme sa však k Chomskému. Noam Chomsky sa narodil v roku 1928 a jeho profesionálna aktivita podľa mienky mnohých autorít revolucionalizovala jazykovedu, udala rozhodujúci tón v lingvistike druhej polovice 20. storočia a mala aj silný interdisciplinárny dosah – predovšetkým na estetiku a teóriu umenia, ale napr. aj na matematiku a fyziku. Mnohí (predovšetkým mladí ľudia) ho však poznajú a uznávajú ako nekompromisného a zapáleného politického a sociálneho kritika, ktorý si nezvykne pred ústa dávať servítku a svoje názory formuluje úderne a jasne. Práve spôsob jeho vyjadrovania vedie mnohých jeho kritikov k tomu, že ho podozrievajú z frázovitosti a ľavicových klišé. Svedčí o tom aj otázka, ktorú si pred časom položili v prestížnych New York Times: „Ako môže nepochybne najdôležitejší žijúci intelektuál písať také nezmysly o medzinárodných záležitostiach a zahraničnej politike?“ Prestížnemu denníku sa však niet čo čudovať – Spojené štáty a ich zahraničná politika sú totiž asi najčastejším terčom útokov tohto britkého mysliteľa. Na globalizáciu sa Noam Chomsky díva pomerne skepticky. Jeho päť zásadných výhrad k tomuto procesu je: 1. Americká vláda a hlavné nadnárodné spoločnosti (TNC) v podstate riadia svet tak, aby maximalizovali americké zisky. 2.Globálny systém, poháňaný ziskom je indiferentný voči globálnej nezamestnanosti. 3. Globálny systém použil neoliberálne „reformy“, aby zrazil Rusko na kolená. 4. Vyhliadky pre obyčajných ľudí po celom svete sú temné kvôli možnému rušeniu spoločenskej zmluvy. 5. Americký protekcionizmus poskytuje vynikajúcu zdravotnú starostlivosť bohatým, ale nikomu inému. Inak povedané: Chomsky si myslí, že snom globálnych politikov je v skutočnosti nesmierne mocný štát, ktorý masívne zasahuje (tak si niektorí predstavujú EÚ), že prototypom tohto typu štátu sú USA, ktoré pokladá za najviac protekcionistickú priemyslovú spoločnosť, že obyčajní ľudia v takomto štáte v mene voľného trhu a neoliberálnych ideálov prídu o všetky svoje práva (vaší volbou je pracovní káznice, pracovní trh, a cokoliv tam dokážete získat), že dokladom toho je Rusko, kde v mene „neoliberálnych reforiem“ zomierajú ročne státisíce ľudí, že títo ľudia si jednoducho v globálnom systéme, ktorého jediným motorom je zisk, nedokážu nájsť prácu a že politici sa stanú nástrojmi v rukách veľkých korporácií, ktoré absolútne preberú kontrolu nad svetovou ekonomikou. Jeremy Fox tieto Chomského názory dovysvetľováva v niekoľkých kapitolách, robí to však pomerne zvláštnym a zavádzajúcim spôsobom. V jednotlivých kapitolách sa prelína výklad Chomského s Foxovými vlastnými teóriami a navyše je sprevádzaný akýmsi „širším úvodom do problematiky“, žiadalo by sa možno povedať, poznámkami pod čiarou – lenže tieto „poznámky“ – či už vo forme defínícií, kľúčových myšlienok, výkladov alternatívnych teórií z ničoho nič vyskakujú uprostred textu. Celá kniha tak svojou koncepciou pôsobí značne nesúrodo a budí skôr dojem akéhosi agitačného textu antiglobalistov než serióznej polemiky na tému globalizácie a jej negatívnych dôsledkov. Ako príklad možno uviesť, že záver knihy tvorí už citovaných 5 hlavných Chomského myšlienok, vysádzaných tučne a doplnených „ilustračným“ citátom. To, ako kniha vyznieva, je škoda, pretože mnohé Chomského tézy, aj napriek ich zámerne provokačnému tónu, sú skutočne jasnozrivé a mohli by byť základom konštruktívnej polemiky na tému globalizácie. Svoje zamyslenie som začal poukazom na edíciu Filozofia do vrecka nielen kvôli čiastočnej podobnosti s edíciou Postmodernistická setkávaní, ale aj z iného dôvodu. Aj vo Filozofii do vrecka vyšla totiž podobná kniha s podobným rozsahom a veľmi podobným zameraním. Ide o rovnomenný výber z Chomského knihy Jazyk a zodpovednosť, ktorá vznikla na základe jeho rozhovorov s francúzskou lingvistkou Mitsou Ronatovou a je aj písaná formou otázka – odpoveď. Táto kniha podáva ucelenejší a systematický (žiada sa povedať aj menej trápny) prehľad Chomského názorov. (Fox, Jeremy: Chomsky a globalizace. Triton, Praha 2003. Preklad Jaroslav Vacek, 86 strán.)