Snem bojovníkov proti fašizmu
Dejiny boja za pravdu o Slovenskom národnom povstaní boli nielen teoretickým sporom, odrážali sa aj na osudoch tých, čo bojovali proti fašizmu v SNP, či už v armáde, alebo v partizánskych oddieloch, alebo v ilegalite. Po vojne ich často postihol nevďak, ba i prenasledovanie. Trvalo istý čas, kým dostali adekvátne ohodnotenie, morálne i hmotné, za svoje sebaobetovanie v boji za slobodu a demokraciu. Šiesteho a siedmeho augusta sa konal vo Zvolene 12. zjazd Zväzu protifašistických bojovníkov. Súčasťou jeho agendy bola nielen voľba nového vedenia ( za predsedu bol zvolený doc. Koloman Vida i nová ústredná rada), ale aj ďalšie dva okruhy problémov. Jeden sa týkal zmeny charakteru organizácie. Premena zo stavovskej organizácie, ktorá reprezentovala záujmy bojovníkov proti fašizmu, na občiansku vychádza z dvoch dôvodov. Niektoré posledné udalosti nielen u nás, ale aj vo svete ukazujú, že sily, proti ktorým antifašisti bojovali, znova dvíhajú hlavu. Názorným príkladom sú udalosti v Komárne – pochod v uniformách Hlinkovej gardy i liknavá reakcia príslušných miest. Zároveň, členstvo SZPB je už prestarnuté, účastníci protifašistického odboja majú zväčša okolo osemdesiat rokov. Bývalý režim nedovoľoval, aby sa mohla rozširovať členská základňa organizácie, nanajvýš mohli prijímať iba priamych potomkov bojovníkov. V súčasnosti sa ukázalo, že je vhodné, aby sa členmi mohli stať aj tí, čo ideály Slovenského národného povstania dodnes považujú za aktuálne. V diskusii sa pripomínalo, že aj dnes sa historická pravda o SNP a antifašistickom odboji znova falšuje, ako názorný príklad sa spomínala Ďuricova kniha, ktorá dokonca po istý čas mala byť učebnou pomôckou pre školy. Lenže nebezpečenstvo súčasných fašistických či fašizujúcich síl nebolo jedinou ústrednou témou diskusie. Súčasná neradostná ekonomická situácia postihuje aj odbojárov. Jednak prišli o väčšinu výhod, ktoré im patrili podľa zákonov, jednak sa ukázalo, že financie, ktoré mali slúžiť na ich odškodnenie, sa použili na iný účel. Na adresu vlády, menovite ministerstov vnútra, spravodlivosti a financií, padali oprávnené výčitky. Najlepšia spolupráca je s ministerstvom obrany. Zjazd osobne pozdravil náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky generálporučík Milan Cerovský. Je čudné, že zjazd v krajine, ktorá sa oficiálne hlási k odkazu a ideálom SNP, aspoň listom či telegramom nepozdravili poprední politici či iní predstavitelia štátu. Na zjazde sa konštatovalo, že hoci je SZPB nadstraníckou organizáciou, nemôže byť apolitickou. Malo by to znamenať nielen spoluprácu s politickými stranami, ale aj ďalšími organizáciami. Diskutujúci napríklad spomínali Konfederáciu odborových zväzov alebo Jednotu dôchodcov. SZPB tiež chce reprezentovať záujmy tých slovenských vojakov, ktorí sa zúčastnili na mierových misiách OSN, v tomto smere bola spolupráca doteraz veľmi úspešná. Slovenské národné povstanie bolo jednou z najvýznamnejších udalostí našich národných dejín v minulom storočí. Náš národ v ňom „hlasoval zbraňami“ za ideály demokracie a sociálnej spravodlivosti. Lenže hlásiť sa k jeho ideálom by nemalo byť iba frázou či klišé v slávnostných prejavoch, malo by to znamenať aj úctu k tým, čo bojovali za tieto ideály a zároveň obranu týchto hodnôt. Práve v tejto súvislosti platí veľa ráz vyslovená myšlienka, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, ju bude musieť znova prežiť.
