Rozporuplné signály

Najnovšie vyhlásenie predsedu KSS Jozefa Ševca, v ktorom sa ospravedlnil všetkým, čo boli postihnutí po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968, vyvolalo menší rozruch. Pre mnohých to bolo prekvapenie. Veď ešte donedávna KSS, ako azda jediný politický subjekt, sovietsku okupáciu Československa bezvýhradne obhajovala. Zároveň KSS vyzvala postihnutých, „ku konštruktívnej spolupráci pre blaho Slovenskej republiky“. Kým ospravedlnenie z úst J. Ševca by sa dalo prijať ako úprimné gesto, jeho výzvu možno chápať ako zlý vtip. Ľudia, ktorí mali v tom čase dvadsať rokov, dnes majú päťdesiatpäť a netúžia po ničom inom, len aby ešte pred odchodom do mizerného dôchodku mohli zostať pracovať… Konštruktívne a pre blaho svoje a svojich detí. No a samozrejme aj pre blaho Slovenskej republiky. Tí, ktorí majú čo len o päť rokov viac, sú už dôchodcovia, nehovoriac o vtedajších tridsiatnikoch či štyridsiatnikoch, ktorí v dôsledku perzekúcií prišli o dvadsať najproduktívnejších rokov svojho života. Takýmto ľuďom Ševcove slová môžu pripadať ako vrchol arogancie a cynizmu. *** Aby sme si však ospravedlnenie nevysvetľovali zle, predseda Ševc nám zároveň vysvetlil, ako to vtedy vlastne bolo. Oznámil, že vývoj v krajine smeroval k „pádu socializmu“, ktorý si želalo 93 percent spoločnosti. Takže sovietska okupácia vlastne vyšla v ústrety drvivej väčšine občanov. Len oni zrejme doteraz na to neprišli. Nuž ale to je asi dialektika… KSS považuje za svoj strategický cieľ vybudovanie socializmu a zmenu politického systému. Aspoň to tak tvrdí vo svojich programových dokumentoch. Keďže aj o tzv. reálnom socializme stalinsko-brežnevovského typu hovorí ako o socializme, nemožno sa neopýtať, či práve takýto systém je jej cieľom. Programové dokumenty tejto strany tomu nenasvedčujú. Nehovoria o triednom boji, diktatúre proletariátu, nastolení mocenského monopolu či o snahách dosiahnuť politické ciele nedemokratickými metódami. Dokument neobsahuje ani formulácie, ktoré by striktne odmietali princíp súkromného vlastníctva, nútené vyvlastňovanie explicitne odmieta. KSS podporuje model zmiešanej ekonomiky s dominantným postavením štátneho sektora. Prinajmenšom v deklaratívnej rovine sa hlási k pluralitnej demokracii a odmieta nedemokratické praktiky bývalej KSČ. Preto je čudné, ak KSS kritizuje vtedajšie vedenie KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom za to isté, k čomu sa hlási vo svojom volebnom programe. *** Ševc však má zrejme pravdu, keď tvrdí, že „prevažnej väčšine predstaviteľov Pražskej jari nešlo iba o odstránenie chýb, ktoré sprevádzali budovanie socialistickej spoločnosti, ale o odstránenie socializmu ako spoločenského poriadku“. Išlo totiž o odstránenie spoločenského poriadku založeného na potláčaní práv a slobôd občanov. Zásah vojsk Varšavskej zmluvy túto „hrozbu“ skutočne zastavil. Jeho cieľom bolo udržanie, ba dokonca zdokonalenie systému, ktorého organickou súčasťou bolo práve potláčanie ľudských práv a ktorý by bez perzekúcií občanov nemohol fungovať. Z vystúpenia J. Ševca teda skutočne nie je jasné, o aký socializmus KSS ide. Stranícke dokumenty hovoria, že KSS je novou politickou silou, ktorá vznikla v rokoch 1991 – 1992. To však jej ústrednému tajomníkovi Ladislavovi Jačovi nebránilo, aby sa v októbri 2002 prihlásil k nástupníctvu po bývalej KSČ a domáhal sa jej majetku. Bez ohľadu na kritiku praktík bývalej KSČ súčasná KSS označuje November 1989 za protištátny prevrat. V každej krajine organizátorom „protištátnych prevratov“ hrozí prinajmenšom väzenie. K novembrovým zmenám sa hlásia všetky sily okrem KSS. Patria teda podľa Predsedníctva ÚV KSS všetci, ktorí sa na tomto „prevrate“ zúčastnili a ktorí sa k nemu hlásia, za mreže? *** Z internetovej stránky KSS zmizli materiály o jej medzinárodných kontaktoch. Jej predseda J. Ševc v septembri 2002 spomínal stranícke kontakty v Číne, Kórei, v Ruskej federácii i vzťahy s takými úprimnými demokratmi, akí pôsobia napr. v Socialistickej strane arabskej obrody, teda v strane Baas, ktorá monopolne vládne v Sýrii a do druhej vojny v Zálive aj v Iraku. Protichodné signály vysiela aj podpredseda KSS Karol Ondriaš. Ešte na jeseň 2002 sa v rozhovore pre TA 3 pochvalne vyjadroval o intervencii v auguste 1968, o. i. aj preto, lebo v normalizačnom režime stúpala pôrodnosť, prednedávnom však navrhoval upustiť od myšlienok leninizmu, za čo si vyslúžil ostrú kritiku v členskej základni. KSS v referende odporúčala voličom hlasovať za vstup do EÚ, zároveň však v parlamente hlasovala proti podmienkam vstupu obsiahnutým v prístupovej zmluve. Postoj členskej základne tejto strany k demokracii však najlepšie ilustruje vyhlásenie Socialistického zväzu mladých (SZM), mládežníckej organizácie blízkej KSS, k politickým procesom na Kube. Je publikované na internetovej strane KSS bez akéhokoľvek komentára, ktorým by sa vedenie KSS od neho dištancovalo. Preto ho možno považovať za oficiálny názor tejto sily. Odsúdených 75 odporcov režimu SZM považuje za zločincov, teroristov a podvratné živly, ku ktorým kubánska vláda dlho prejavovala zhovievavosť. „Začem zdes’ bukvy, vsjo jasno,“ povedal by Kozma Prutkov, keby sme sa ho spýtali, čo to má spoločné s pluralitnou demokraciou. *** Ševcove vyhlásenie trochu zamútilo vodu. Občania, znudení správami o permanentnej koaličnej kríze, ktorej výsledok im môže byť ľahostajný, si v letných horúčavách a počas zdražovania aspoň užili zábavu. Mohli sa dozvedieť to, čo dávno tušili – že KSS sa nezmenila a je to stále tá istá strana, ako sme ju poznali v nedávnej i dávnejšej minulosti. Mohli pochopiť, že ospravedlnenie J. Ševca nebolo myslené úprimne. Ako jeden z mála funkcionárov KSS však zrejme chápe, že z čistej nostalgie sa vyžiť nedá. Jeho strana síce môže v parlamente reprezentovať voličov, ktorých pravicová transformácia vylúčila na okraj spoločnosti, ale nemá šancu získať nijakého spojenca. Mečiarovo HZDS, Tkáčova Ľudová únia i Ficov Smer otvorene túžia po podiele na moci, či už teraz, alebo v budúcnosti. Podobná perspektíva komunistov nečaká. Poškuľujú po hlasoch tzv. protestného elektorátu, s nostalgiou spomínajúceho na prednovembrový režim. Jeho značná časť však volí HZDS a Smer. KSS pre nich nie je prijateľná svojou ideologickou rigidnosťou. Keďže odmietnutie sovietskej okupácie je, azda s výnimkou hokeja, jednou z mála tém, na ktorej sa dokáže zhodnúť viac než 90 percent slovenských občanov, KSS jednoducho siahla k taktickému ústupku. Tak vot, tovarišči, okrem búrok z tepla sme si užili aj ďalšiu – ale iba v pohári vody…