Štát sa Rómami nezaoberá
Anna Koptová, riaditeľka nadácie Dobrá víla Kesaj a Kancelárie právnej ochrany menšín v Košiciach Činnosť vašej nadácie je veľmi bohatá. Aké sú jej najhlavnejšie aktivity? - Nadáciu sme založili preto, aby sme svojím pôsobením menili stereotypy myslenia a správania rómskej i nerómskej pospolitosti. Robili sme to cez odkaz víly Kesaj, ktorá nám do vienka vložila jednoduchú pravdu prevzatú do loga nadácie: „Lásku a pomoc môže dostať len ten, kto sám lásku a pomoc dáva.“ Naše aktivity boli zamerané na udržanie a pestovanie rómskej ľudovej kultúry, folklóru a divadla, ďalej na monitoring a ochranu ľudských práv, na vzdelávanie a na mediálnu a publikačnú činnosť. V tomto čase sa naše sily sústreďujú na otvorenie prvého rómskeho súkromného gymnázia na Slovensku. V rámci vášho združenia pracuje aj Kancelária právnej ochrany etnických menšín na Slovensku. Ako vyzerá konkrétne jej činnoť a aké sú jej úspechy? - Od roku 1996 nadácia nepretržite udržuje projekt kancelárie právnej ochrany. Kancelária monitoruje stav ľudských práv na Slovensku, poskytuje poradenstvo klientom a v prípadoch, pri ktorých boli zjavne porušené ľudské a občianske práva prostredníctvom svojho právnika, zastupuje poškodených občanov pred orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne inými orgánmi alebo inštitúciami. V rokoch 1997, 1999, 2000 a 2002 ste vydali štyri publikácie tzv. bielej knihy, ktorá zachytáva porušovanie ľudských práv Rómov. Čo je ich obsahom? - Prezentovali sme v nich okolo 250 prípadov, pri ktorých pracovníci kancelárie šetrením preukázali poškodenie práv a záujmov občanov. Išlo predovšetkým o fyzické a verbálne útoky skínov a ich prívržencov proti Rómom a v tejto súvislosti zaujaté a nedbanlivé posudzovanie skutkovej podstaty trestných činov zo strany vyšetrovacích orgánov, veľkú skupinu tvorili prípady trestných činov útoku na verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť Rómovia v situáciách, pri ktorých zasahovali policajti. Osobitnú kapitolu predstavujú uznesenia a nariadenia obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorými sa porušujú ľudské práva konkrétnych osôb alebo skupiny osôb, napr. dodnes platné uznesenie č.95/1995 MZ mesta Košíc, ktorým sa mesto zaviazalo vytvoriť životné podmienky na sídlisku Luník IX pre neplatičov, občanov protiprávne užívajúcich obecné byty, neprispôsobivých občanov a bezdomovcov z celého mesta. Kancelária dokumentovaním jednotlivých prípadov opakovane potvrdila, že na Slovensku dochádza k porušovaniu ľudských práv a základných slobod rómskych občanov vo všetkých oblastiach verejného života. Okrem toho, že ste predsedníčkou nadácie a kancelárie, ľudia si vás pamätajú ako prvú rómsku poslankyňu parlamentu či bývalú riaditeľku divadla Romathan. Ako hodnotíte po týchto skúsenostiach záujem štátu zaoberať sa problémov Rómov? Čo by sa malo rozhodne zmeniť? - Štát sám, iba z vlastnej vôle, sa Rómami nezaoberá. Ani ako s občanmi ani ako s menšinou. V opačnom prípade by sa musel hanbiť za tisíce svojich občanov, ktorí žijú v osadách bez civilizačných podnetov, v stredovekých podmienkach bez vody, plynu, elektriny…bez ľudských a občianskych práv. Pokiaľ ide o ústavné právo Rómov ako príslušníkov národnostnej menšiny na všestranný a kultúrny rozvoj, tak to poctivo zostáva na papieri. Štát sa len tvári, že vynakladá na „polepšenie“ Rómov nehorázne milióny. Dlhodobo len zmierňuje dôsledky (aj to nedostatočne), nechce oficiálne priznať príčiny civilizačného zaostávania značnej časti rómskej komunity. Ak by tak urobil, musel by desiatky rokov v štátnom rozpočte nemalé finančné zdroje účelovo viazať na odstraňovanie príčin sociálnej vylúčenosti Rómov zo spoločenských vzťahov slovenskej spoločnosti. Menovaním splnomocnenca bez kompetencií civilizačné handicapy neostráni, ale ako argument pre Európu to zatiaľ obstojí. Ako hodnotíte činnosť našej iniciatívy? - Štát je zodpovedný za bezpečnosť svojich občanov. Ak si túto povinnosť neplní s rovnakou vážnosťou voči všetkým občanom, potom je dobré, keď existujú Ľudia proti rasizmu. Myslím, že si preto treba vážiť odvahu a občianske presvedčenie pracovníkov vášej organizácie. Čo by ste nám zaželali? - Nič iné a nič viac, len to, čo želá a odkazuje aj naša víla Kesaj: „Lásku a pomoc môže dostať len ten, kto sám lásku a pomoc dáva“.
