Dôvodov je niekoľko

Telekomunikačný úrad SR zverejnil dokument, ktorý sa zaoberá príčinami nízkeho využívania internetu a opiera sa o materiály externých organizácií. Medzi hlavné dôvody patria nízka informovanosť občanov, absencia prístupu k počítaču, ktorá je spôsobená finančnou náročnosťou jeho zaobstarania, nedostatočné technické znalosti záujemcov o internet a fakt, že záujemcovia považujú prácu s internetom za finančne náročnú.
Počet zobrazení: 1183
7_tabulky-m.jpg

Telekomunikačný úrad SR zverejnil dokument, ktorý sa zaoberá príčinami nízkeho využívania internetu a opiera sa o materiály externých organizácií. Medzi hlavné dôvody patria nízka informovanosť občanov, absencia prístupu k počítaču, ktorá je spôsobená finančnou náročnosťou jeho zaobstarania, nedostatočné technické znalosti záujemcov o internet a fakt, že záujemcovia považujú prácu s internetom za finančne náročnú. „Podľa výsledkov prieskumov nezávislých agentúr občania počuli o internete len málo, ale zväčša vedia, o čo ide, i keď ho ešte nepoužili,“ uviedol Ing. Juraj Michňa, podpredseda Telekomunikačného úradu SR. Časť cien na Slovensku už dnes zodpovedá svojou úrovňou EÚ, ale mzdová hladina je oproti krajinám EÚ nízka. Poznajú ho, ale nevyužívajú Podľa reprezentatívneho omnibusového výskumu verejnej mienky Občania Slovenska a elektronické služby verejnej správy, ktorý realizovala Agentúra MVK na otázku „Počuli ste už o internete? Viete, o čo ide?“ až 40,6 percenta respondentov odpovedalo, že už počuli o internete a vedia, o čo ide, ale sami ešte internet nepoužili a ďalších 23,6 percenta respondentov už počulo, ale nevie presne, o čo ide. Internet v domácnostiach: Málo využívaný a drahý Podľa februárového prieskumu spoločnosti TNS SK, s.r.o. - iPanel Správa o slovenskom internete 1/2003 z respondentov, ktorí ešte nevyužívajú možnosť domáceho pripojenia na internet, uvažuje o jeho zriadení v priebehu najbližších troch mesiacov len približne každý šiesty (15,6 %), ostatní o tejto možnosti neuvažujú (84,4 %). Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike z roku 2001 bolo 182 377 bytov (s 670 113 obyvateľmi) vybavených PC. Pokiaľ zamestnanci v sektore telekomunikácií potrebujú na zakúpenie počítačovej zostavy pri predpokladanej cene 30 000,- Sk niečo málo ako jednu priemernú nominálnu mesačnú mzdu (necelých šesť pätín mzdy), tak zamestnanci hotelov a reštaurácií potrebujú až cca tri a štvrť priemernej nominálnej mesačnej mzdy... Tí, ktorí doteraz s internetom nepracovali, ale prejavili o to záujem, mali možnosť uviesť dôvody, ktoré im doteraz bránili využívať toto médium. Výsledky prieskumu poukázali na skutočnosť, že hlavnými prekážkami využívania internetu sú absencia prístupu k počítaču a viac ako polovica vníma prácu s internetom ako priveľmi nákladnú. Takmer polovici bránia nedostatočné technické znalosti a približne štvrtina uvedených respondentov jednoducho nemá prístup na internet. Určitú rolu zohráva aj časová zaneprázdnenosť a absencia informácií, ako sa pripojiť.

Európska únia a daň z pridanej hodnoty Podľa publikácie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie z decembra 2002 mzdová hladina v Slovenskej republike dosahuje iba približne 40 percent priemernej úrovne v EÚ. Je tak najnižšia spomedzi krajín V4 a to isté platí aj pre porovnanie priemernej ceny práce. Výška starobných dôchodkov v porovnaní s krajinami EÚ nedosahuje ani 25 percent ich priemernej úrovne. Najzávažnejšou črtou regionálneho rozvoja Slovenska je značný rozdiel medzi regiónom Bratislava a ostatnými regiónmi SR. Dosť významnou položkou, ktorá sa premieta do výslednej ceny pre spotrebiteľa, je daň z pridanej hodnoty (DPH). Horná sadzba DPH sa v Slovenskej republike postupne upravovala z 23 percent na 20 a od 1. januára 2004 na 19 percent. Z porovnania sadzieb DPH vyplynulo, že najnižšiu sadzbu DPH má Česká republika - 5 percent - a naopak najvyššiu sadzbu DPH majú Dánsko a Švédsko - 25 percent. Ak by aj na Slovensku bola nižšia daň na počítače (podobne ako je to v Čechách alebo v Poľsku), mohol by počítačový užívateľ ušetriť pri kúpe jedného počítača prostriedky v rozmedzí 3 až 7 tisíc. To isté platí aj pre pripojenie na internet, kde by sa tieto sumy pohybovali rádovo v tisícoch korún. Ako vidieť na príklade z okolitých krajín, práve nižšia daň môže byť strategickou investíciou štátu do rozvoja informačných technológií, čo sa u našich susedov v nemalej miere prejavilo aj vo vyššej miere ich používania.

(z podkladov Telekomunikačného úradu pripravil Michal Feik) Stránka bola pripravená v spolupráci s občianskym združením Internet pre všetkých

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984